Dnes je pondelok, 23.apríl 2018, meniny má: Vojtech
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

SLOVENKA ROKA 2018: Predstavujeme nominantky v kategórii UMENIE A KULTÚRA

apríl 16, 2018 - 14:06
V doterajších ročníkoch ankety Slovenka roka sme predstavili už viac ako 250 výnimočných žien. V jubilejnom desiatom ročníku budeme mať možnosť spoznať ďalších dvadsaťosem úspešných Sloveniek, ktoré sú nominované v ôsmich kategóriách. Dnes predstavujeme nominantky z kategórie UMENIE a KULTÚRA.

MARIANA ČENGEL - SOLČANSKÁ: Napĺňam sny zo svojho detstva

ram_1647.jpg

Foto: 
Ramon Leško

V základnej škole patrila k najhorším žiakom a zaraďovala sa medzi outsiderov. Napriek tomu vyštudovala dve vysoké školy a získala dva doktoráty. Jej film ÚNOS patrí medzi najnavštevovanejšie slovenské filmy, rozhýbal slovenskú politickú scénu a masívne ovplyvnil spoločenské dianie. To je v skratke MARIANA ČENGEL - SOLČANSKÁ, filmová režisérka, ktorá nakrúca filmy podľa vlastných scenárov.

„Detstvo som strávila v Čakajovciach pri Nitre. Z tejto malej dediny sa dívam na svet, inak to už nebude. Zažila som veci, ktoré sú napríklad pre moju dcéru navždy stratené. Pásla som s babkou husi na strnisku, chodila na pohreby storočných ľudí, spievala s ňou ,V slzách matička sedela´, počúvala som príbehy o dedinských bosorkách a dedkovu Slobodnú Európu, bála sa farára a tmy a zaspávala pod obrovskou duchnou v ľadovej izbe s obrazom anjeličkov nad hlavou.“ Takto spomína na svoje detstvo, ktoré ju formovalo, režisérka a scenáristka Mariana Čengel-Solčanská.

Najväčší úspech? Narodenie dcéry

K práci, ktorej sa venuje, ju priviedla potreba byť užitočnou a urobiť pre ľudí niečo pekné a dobré. No za najdôležitejšie v živote považuje svoje sedemnásťročné manželstvo a bezvýhradnú podporu manžela vo všetkom, čo robí. Ak sa jej spýtate na najväčší životný úspech, odpovedá, že ním je narodenie dcéry Ester. A vzápätí spomenie svoju naivnú odvahu, vďaka ktorej ešte na vysokej škole nakrútila svoj prvý film Legenda o Lietajúcom Cypriánovi. Už tento jej prvý film získal v roku 2010 filmovú cenu Igric za réžiu. Neskôr podľa filmu napísala aj svoj prvý román, ktorý sa stal bestsellerom. (V súčasnosti sa teší z toho, že po piatich rokoch zberu materiálu a mnohých verziách dopísala veľký román Generál o M. R. Štefánikovi.)

Moje diela sa rodia pri kávičke

Práca filmovej režisérky jej podľa vlastných slov vzala schopnosť sledovať filmy bez toho, aby pri nich myslela na zakamerovú realitu, na rozpočet, filmové triky, náročnosť kostýmov, výpravy a podobne. „Ale dala mi možnosť dávať slovám obraz, zhmotňovať sen. Naučila ma, že ešte dôležitejšie než výsledný film sú vrelé vzťahy, slušnosť, priateľstvo a dôvera k ľuďom, s ktorými pracujem.“ A má rada aj divákov. „Sú zmyslom všetkého toho úsilia,“ hovorí. „Najťažšie je pritom prijať fakt, že nedokážem nakrútiť film, ktorý by sa páčil všetkým divákom.“

Keď jej je ťažko, hľadá oporu v rodine, v tichu a knihách. A priznáva, že je kaviarenský typ. „Dokážem na káve presedieť hodiny a roky. V kaviarni premýšľam, pracujem, čítam a píšem,“ prezrádza tajomstvo zrodu svojich úspešných diel.

KATARÍNA HASPROVÁ: Mám šťastie na krásne úlohy

ram_1749.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Muzikál je náročný žáner, ktorý zahŕňa spev, herectvo i tanec a KATARÍNU HASPROVÚ ako jeho výraznú predstaviteľku teší, že prostredníctvom nej sa mu v našej ankete dostalo pozornosti.

V rodine známeho režiséra a herečky, v ktorej vyrastala, bola atmosféra nasiaknutá umením a malá Katka tiež túžila dobýjať dosky, ktoré znamenajú svet. Najprv snívala o tom, že bude baletkou a tancovala doma v baletných krinolínach, inokedy si s lakom na vlasy namiesto mikrofónu v ruke predstavovala, že je slávna speváčka a napodobňovala svoje idoly Barbru Streisand, Lisu Minnelli či Whitney Houston ... Až po maturite na strednej pedagogickej škole sa však definitívne rozhodla, ktorým smerom pôjde. Zistila, že v Brne na Janáčkovej akadémii múzických umení sa dá študovať muzikálové herectvo, a bolo to presne to, čo chcela robiť! Bude môcť spievať, tancovať i hrať.

Hviezdi v slávnych muzikáloch

Už v treťom ročníku vysokej školy jej režisér Jozef Bednárik ponúkol hlavnú úlohu v muzikáli Jozef a jeho zázračný farebný plášť na bratislavskej Novej scéne. Po úspechu v tejto úlohe jej slávny režisér ponúkol rolu v megaúspešnom muzikáli Drakula.

Odvtedy sa rozbehla muzikálová kariéra Kataríny Hasprovej. Účinkovala vo viac ako dvadsiatich muzikáloch v Prahe, Brne aj Ostrave a najmä na Novej scéne v Bratislave. Momentálne v tomto divadle hviezdi ako Donna v muzikáli Mamma Mia, účinkuje aj v Mačkách a Rómeovi a Júlii. A z Bratislavy si „odskakuje“ do Ostravy, kde v Národnom divadle moravskosliezskom hrá v muzikáli Rebecca. Za túto úlohu je nominovaná na prestížnu českú divadelnú cenu THÁLIE. Nie je to prvé ocenenie jej práce. Na konte má viacero cien Literárneho fondu, bola aj bronzovým Slávikom a popýšiť sa môže aj zlatou Bratislavskou lýrou.

Daň za popularitu

„Mala som šťastie na krásne úlohy a ťažko vyberiem jednu, ktorú som mala najradšej. Vždy som nadšená tou, ktorú práve robím. Beriem to ako dar od Boha, že mi dal hlas a môžem robiť prácu, ktorá ma baví, a má aj pozitívnu odozvu u divákov a v divadelnej brandži,“ hovorí.
Muzikál je náročný žáner, pretože vyžaduje komplexného umelca: treba vedieť spievať, hrať aj tancovať a najťažšie zo všetkého je skĺbiť všetky tri zložky tak, aby boli vyvážené. „Je to náročné psychicky aj fyzicky. V tejto profesii si musíte dávať pozor na zdravie, lebo stačí malá viróza a už je otázne, či svoju úlohu odspievate. Preto to vyžaduje disciplínu a aj určité odriekanie,“ približuje zákulisie svojej práce. Daňou za popularitu je strata súkromia a zvlášť nepríjemné je to vo chvíľach, keď je človeku ťažko. Pre Katku Hasprovú bolo vždy dôležité zázemie, ktoré jej poskytovali rodičia, neskôr už len mama, a v súčasnosti je to jej manžel, ale aj zopár blízkych ľudí, ktorí jej pomáhajú. A relax nachádza aj pri svojej veľkej záľube - práci v záhrade.

ĽUDMILA VÁROSSOVÁ: Jej kostýmy krásou vyrážajú dych

ram_1692.jpg

Foto: 
Ramon Leško

„Moja práca mi dala originálnosť okamihu, vzala ilúzie o tom, že veci sa udejú samy a naučila ma, že ak chcete s ľuďmi žiť, netreba s nimi vyť, ale radšej spievať.“ K tejto životnej múdrosti dospela pri svojej práci kostýmová výtvarníčka Mgr. art. ĽUDMILA VÁROSSOVÁ.

„Momentálne pracujem v Česku na muzikáli Cats, v Opere SND pripravujem Pucciniho Toscu a chystám realizáciu mojich návrhov do rozprávkovej ľadovej revue Snehulienka. A do konca roka mám ešte viaceré projekty rozpracované na stole.“ Stručná informácia o jej aktuálnych aktivitách ilustruje množstvo a rôznorodosť projektov, na ktorých sa Ľudmila Várossová podieľa.

Hudba ma motivuje a inšpiruje

Za vyše tridsať rokov vytvorila kostýmy pre takmer dvesto činoherných, operných, baletných aj muzikálových inscenácií predovšetkým pre Slovenské národné divadlo, ale i ďalšie slovenské aj české divadlá a tiež pre dvesto televíznych inscenácií a viacero filmov. Sama o tom hovorí: „Pracovné príležitosti ma presúvali rokmi cez film, televíziu až k divadlu. Scénickému kostýmu v divadle sa dnes venujem takmer bezvýhradne. A považujem za svoje šťastie, že môžem už vyše tridsať rokov spolupracovať na hudobných projektoch a spoluvytvárať ich konkrétny scénický tvar. Hudba sa postupne stala pre môj život rozhodujúcou motiváciou, inšpiráciou a aj katalyzátorom, a to nielen v súvislosti s profesiou.“

Práca kostýmovej výtvarníčky rozhodne nie je jednotvárna. „Úžasná je jedinečnosť každej chvíle. A nevyhnutnosť stále pozorovať, spoznávať, študovať. S novou prácou prichádza nový uhol pohľadu, nové témy a ich riešenia. Treba rátať s tým, že v praxi môžete naraziť na problémy, ktoré musíte vedieť obhájiť a ustáť. Či už je to konfrontácia so samotnou realizáciou mojich návrhov, s interpretmi, divákmi... Na jednej strane tvorím v samote v pracovni alebo spolu v inscenačnom tíme, na strane druhej nesiem svoju kožu medzi ľudí. Spolupracovníkov musím motivovať a divákov nesklamať.“

Bolo ťažké udržať si rodinu

Čo jej však pomáha, keď sa v práci nedarí, keď jej je ťažko? „Nie som fatalista, nechcem, aby mi bolo ťažko,“ odpovedá. „V danej chvíli vždy verím v správnosť svojho uvažovania a konania. Počas realizácie projektov mi pomáhajú ľudia, ktorí by nemali spozorovať moje pochybnosti, s tým sa musím vysporiadať sama. Skôr ma vykoľají, ak ma zradí zdravie. A ak nejdú veci ako po masle, dobre sa vyspím, počúvam hudbu a chvíľu sa do ničoho nenútim...“ A dodáva, že ako spoločenský tvor vyvažuje vzrušenie a isté napätie v práci klebetením so svojimi priateľmi. Miluje dobrú kuchyňu a dobrovoľne sa rada týra pri sporáku. Zbožňuje rozhovory na prechádzkach s vnučkami a dovolenky, kde je celá rodina a veľa vody. A top relaxom sú pre ňu výlety po Európe a operných divadlách, kde jej vždy robí spoločnosť manžel. „Pri mojom pracovnom režime nebolo až také samozrejmé vytvoriť a udržať si rodinu v klasickom zmysle slova. Preto jej zázemie bolo a stále je pre mňa prinajmenej rovnako dôležité ako profesia,“ tvrdí laureátka Ceny ministra kultúry v oblasti profesionálneho umenia za rok 2017.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -