Dnes je sobota, 26.máj 2018, meniny má: Dušan
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

SLOVENKA ROKA 2018: Predstavujeme nominantky v kategórii MÉDIÁ a KOMUNIKÁCIA

máj 02, 2018 - 13:21
V doterajších ročníkoch ankety Slovenka roka sme predstavili už viac ako 250 výnimočných žien. V jubilejnom desiatom ročníku budeme mať možnosť spoznať ďalších dvadsaťosem úspešných Sloveniek, ktoré sú nominované v ôsmich kategóriách. Dnes predstavujeme nominantky z kategórie Média a komunikácia.

OĽGA BAKOVÁ: Práca je palivom môjho života

bakova.jpg

Foto: 
Ramon Leško

„Keď sa podarí skvelá reportáž, zabudnete na to, že ste na nej pracovali v mraze či v horúčave, alebo ste nevyspatá. Keď robím, také potreby ako spánok a jedlo idú bokom.“ Takto hovorí o svojej práci OĽGA BAKOVÁ, dlhoročná zahranično-politická rozhlasová i televízna novinárka a od minulého roka aj moderátorka diskusnej televíznej relácie.

„Svoju prácu mám veľmi rada. Robím ju okolo dvadsaťpäť rokov a nikdy sa mi nezunovala,“ konštatuje Oľga Baková. Počas svojej kariéry zažila niekoľko dôležitých medzníkov. Tým prvým bolo pôsobenie na poste spravodajkyne Slovenského rozhlasu v USA. Prišla tam v mimoriadne zaujímavom období po teroristických útokoch z 11. septembra a tých päť hektických rokov bolo skvelou školou. Nezabudnuteľným novinárskym zážitkom bol pre ňu rozhovor s vtedajším prezidentom Georgeom Bushom, ale vzrušujúca bola aj možnosť vidieť a spravodajsky pokrývať miesta, na ktorých sa rodia závažné rozhodnutia – Biely dom, Kongres, ale aj OSN v New Yorku.

Po návrate z Washingtonu čakala skúsenú „rozhlasáčku“ nová výzva: oslovila ju Česká televízia. Televíznej žurnalistike sa predtým nikdy nevenovala, takmer v štyridsiatke začínala od začiatku, ale bola to opäť veľká lekcia. Takmer päť rokov bola spravodajkyňou Českej televízie na Slovensku, čo znamenalo, že pôsobila ako zahraničná spravodajkyňa vo vlastnej krajine. Pripravila mnoho reportáží z celého Slovenska, ale aj z Maďarska, kde bolo počas vlády Ferenca Gyurcsánya pomerne rušno. „Neraz okolo nás lietali dlažobné kocky nespokojných demonštrantov. A to som netušila, že prídu aj ťažšie momenty. Anexia Krymu, konflikt na Ukrajine, na Donbase, to už som však pokrývala ako redaktorka RTVS. Dostala som príležitosť byť aj na viacerých referendách a voľbách napríklad v Škótsku, Turecku, či posledných prezidentských voľbách v Spojených štátoch. Počas utečeneckej krízy som aj s kolegami pokrývala trasu od Maďarska cez Balkán, Grécko a grécke ostrovy až na sýrsku hranicu, kde som navštívila aj utečenecké tábory,“ spomína reportérka, ktorá pri práci zabúda na jedlo i spánok, nepozerá na únavu, horúčavu ani chlad.

V ostatnom čase ju však poznáme aj v celkom inej, pre ňu novej polohe: ako šarmantnú moderátorku prvej čisto ženskej diskusnej relácie Silná zostava na Dvojke RTVS. „Šancu moderovať a podieľať sa tvorbe tejto relácie si veľmi cením. Je to veľmi zaujímavá a tvorivá práca, opäť je to pre mňa niečo celkom nové. A veľkým bonusom je, že sa stretávam so skvelými, múdrymi, podnetnými ženami,“ konštatuje. „Práca je istým spôsobom palivom môjho života, aj keď nie som vorkoholik. Viem odísť od roboty a hoci aj mesiac sa túlať po veľmi vzdialených miestach bez internetu. V lete si užívam bicykel, v zime zas bežky.“

Je vydatá, má dve dospelé deti. „Rodina je pri mne, keď sa darí i nedarí, bez nich by som nebola tam, kde som,“ hovorí s uznaním. „Je to môj tím, moji ľudia, ktorí po celé roky s humorom a obrovským pochopením berú na vedomie to, že mama je veľmi pravidelne niekde inde, ako sme sa dohodli, že sa naše dovolenky, oslavy, stretnutia točia okolo zahraničnopolitických udalostí. Majú to so mnou ťažké. Obdivujem ich, ako to so mnou zvládajú.“

KRISTÍNA KÖVEŠOVÁ: Verím, že môžem meniť svet 

kovesova.jpg

Foto: 
Ramon Leško

„Možno som naivná, ale naozaj verím, že ak budeme bojovať za spravodlivosť, môžeme zmeniť Slovensko k lepšiemu a ak budeme z duše veriť a bojovať za dobro, zmeníme aj celý svet.“ Tieto slová reportérky TV Markíza Mgr. KRISTÍNY KÖVEŠOVEJ sú dnes zvlášť aktuálne a naliehavé.

„Pamätám sa na chvíľu, keď mi moja milovaná mama volala a ja som jej len stroho odpísala: mami, teraz nemôžem, strieľajú po mne... som O. K.“ Aj takéto situácie zažíva pri práci, ktorú považuje za svoje poslanie. V publicistickom magazíne Reflex na Markíze spracúva témy z oblasti krimi a venuje sa investigatívnej žurnalistike.

Keď sa cez kasting dostala do televízie Markíza, spočiatku pracovala na ľahkých a zábavných témach. „Postupom času som sa na všetkých tých večierkoch, kam ma posielali, už nudila, a začal ma viac zaujímať reálny život. Vymenila som topánky na podpätku za tenisky a začala robiť doslova reportáže z ulice,“ opisuje svoju novinársku dráhu. „Dlho som sa venovala problematike bezdomovcov, prostitútok, narkomanov, dílerov, prevádzačov a iných kriminálnikov a videla som veľa zla. Ale v tomto pouličnom podsvetí som objavila aj veľa dobra. Neskôr som pochopila, že ako reportérka môžem realitu nielen ukazovať, ale aj pomáhať a usilovať sa meniť svet k lepšiemu. Prelomová reportáž bola, keď sme našli HIV pozitívneho Richarda, ktorý si užíval nechránený sex s mladými dievčatami a vôbec mu nevadilo, že ich môže nakaziť a zničiť im život. Usvedčili sme ho a na základe mojej reportáže bol odsúdený. Od toho momentu som sa začala venovať investigatíve. Do dnešného dňa sme odhalili viacero káuz.“

V lete s kolegami aj s pomocou ľudí z centra mesta odhalili a vyhnali organizovaný zahraničný gang zlodejov, ktorý dlhé mesiace terorizoval Bratislavu. Podarilo sa aj vyhnať z našich diaľnic gang rumunských podvodníkov, odhaliť žobrácku mafiu či dať za mreže muža, ktorý týral nevidiacu žobráčku. 

Vyhrážky a rôzne útoky sú pri tejto práci bežnou realitou, dokonca už zažila aj streľbu. Tvrdí však, že to nie je pre ňu najťažšie. „Osobne ťažko znášam, ak sa nedarí pomôcť alebo niečo zmeniť. Napríklad už niekoľko mesiacov pracujem na téme nelegálnych psích zápasov na Slovensku. Som smutná z nečinnosti kompetentných, no ako novinárka sa nevzdám,“ hovorí. Tento druh práce by nemohla Kristína robiť bez podpory televízie Markíza. „Moje vedenie, kolegovia či úžasní kameramani to so mnou nemajú vždy ľahké, no viem, že sa na nich môžem spoľahnúť a vážim si ich.“ 

Nikdy nevie, kedy bude treba vyraziť do terénu, preto nie je celkom paňou svojho času. Ak sa to dá, veľa cestuje. Miluje zvieratá a doma sa venuje dvom zachráneným psíkom, rada jazdí na koni a v lete sa jaší na motorkách. Usiluje sa každý deň žiť naplno.

„Vlastnú rodinu zatiaľ nemám, no verím v pravú lásku a dúfam, že raz stretne aj mňa,“ hovorí úprimne a tvrdí, že v súkromí je úplne iná ako na obrazovke. Je citlivá a rodinne založená a práca jej umožnila pochopiť, čo je v živote skutočne dôležité. „Sláva ani peniaze to nie sú,“ tvrdí mladá novinárka, laureátka výročnej ceny Literárneho fondu z roku 2015, Osobnosť Bratislavy 2017 a čerstvá držiteľka ocenenia OTO.


ZUZANA OLEŠOVÁ: V najhoršom prípade zarecitujem

olesova.jpg

Foto: 
Ramon Leško

„Táto práca je mlyn, ktorý mi nedovolí spomaliť. Núti ma neustále pracovať, vzdelávať sa a nebyť lenivá,“ konštatuje ZUZANA OLEŠOVÁ, dramaturgička obľúbeného Dámskeho klubu RTVS a autorka niekoľkých románov pre ženy.

Má tri deti a dlhé roky bola na materskej dovolenke. Potom prišiel zlomový moment – rozvod. Musela sa postaviť na vlastné nohy a po rokoch začať novú etapu života. Nebolo to jednoduché, netušila, ktorým smerom sa vydať, kde začať. Pomohla náhoda. Dostala sa do kolektívu scenáristov novovzniknutej relácie Soňa talkshow. Začala písať scenáre, ale aj knihy pre ženy, ktoré boli pre ňu akýmsi katalyzátorom, spôsobom, ako sa vymaniť z problémov okolo rozvodu. Prešla si prácou scenáristky, dramaturgičky, redaktorky a učila sa za pochodu. V roku 2008 sa dostala do STV, kde začala v Rannom magazíne ako redaktorka a od septembra 2008 sa stala dramaturgičkou Dámskeho magazínu, ktorý sa neskôr premenoval na Dámsky klub.

Má radosť z toho, že relácia je na obrazovkách už desať rokov a neustále jej stúpa sledovanosť. „Je to aj úžasný spôsob, ako spoznávať nových ľudí, veľa sa učiť a pracovať na sebe, ale aj cítiť spolupatričnosť s osudmi iných a toto isté ponúkame divákom: poradiť, zabaviť, nájsť cestu a riešenie. Byť dobrým spoločníkom. Reláciu tvoríme spolu s divákmi, vychádzame z ich námetov, z tém, ktoré posielajú, takže s nimi vytvárame jeden neustále sa zväčšujúci kolektív. Pre tvorcov je najväčším úspechom, keď táto symbióza funguje,“ pochvaľuje si a zo zákulisia relácie prezrádza: „Dámsky klub je kolektívna práca. Mám rada, keď si sadneme s moderátorkami a tvoríme vysielací týždeň. Musíme dať dokopy tridsaťpäť tém, vymyslieť pätnásť dokrútok, nájsť ku každej téme odborníka, ktorý by ju uchopil čo najlepšie. Napriek náročnej a zodpovednej práci zažijeme aj veľa zábavy nielen na ,pľaci´, ale s kolegyňami sa stretávame aj v súkromí na pravidelných stretnutiach. Živé vysielanie prináša aj veľkú hektiku. Naším nepriateľom sú nepredvídané situácie ako doprava, počasie, choroba... Keď sa respondent nevie alebo nemôže dostaviť a treba rýchlo hľadať riešenie. Už roky hovorím, že v najhoršom prípade budem recitovať alebo zaspievam.“

Zuzana Olešová otvorene hovorí o tom, že prežila skutočne veľmi veľa ťažkých životných zlomov a zvládla ich aj vďaka svojim rodičom, ktorí sú stále jej základným pilierom. Hnacím motorom sú zas tri deti, ktoré si už hľadajú svoje cesty a uplatnenie a postupne sa dostávajú do veľkého sveta. Práci vďačí za to, že jej dala šancu nájsť a obnoviť svoje okyptené sebavedomie. Opäť si môže veriť, má spätnú väzbu na svoju prácu a niekto ju aj ocení. Svoj voľný čas venuje hubárčeniu, chytaniu rýb, záhrade a momentálne píše už svoju piatu knihu.

Naše aktivity: