Dnes je sobota, 26.máj 2018, meniny má: Dušan
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Gabriela Marcinková: Manželstvo mi nevzalo slobodu

máj 14, 2018 - 10:31
Pred pár dňami oslávila tridsiatku, no pompézne oslavy sa nekonali. GABIKA MARCINKOVÁ je jednou z mála slovenských herečiek, ktoré majú skúsenosti s nakrúcaním pod taktovkou zahraničnej produkcie. To jej momentálne vôbec nechýba, práve naopak. Sama hovorí, že odkedy je z nej vydatá pani, po boku manžela Martina ju baví osobný život oveľa viac a prácu už viac nekladie na prvé miesto.

Začala by som malým výletom do minulosti. Keď sme spolu robili rozhovor pred tromi rokmi, povedali ste mi, že sa zamýšľate nad tým, či herectvo a to, čo robíte, má vôbec zmysel. Vyriešili ste odvtedy sama v sebe túto dilemu?

Prišla som na to, že musím veriť tomu, že to zmysel má. To je úloha každého herca, aby si v tom našiel niečo, čo preňho bude dôvod, prečo tú prácu robí. Aby to nebolo o tom, že sa predvádzame alebo zarábame peniaze, lebo nič iné nevieme, ale že naozaj sme prostriedkom na to, aby sa rozprávali silné príbehy okolo nás.

V tom ste si našli aj vy svoj zmysel?

Áno, som prostriedok a materiál na to, aby bolo vyslovené niečo múdre.

Kedy naposledy sa vám opäť potvrdilo, že príbeh, ktorý ste prostredníctvom herectva vyrozprávali, mal zmysel?

Napríklad pri filme Dôverný nepriateľ, ktorý bude mať onedlho premiéru. Tam som naozaj mala pocit, že robíme niečo výnimočné. Tak isto som tento pocit mala aj z Mileniek, keď sme ich nakrúcali. Trošku ma mrzia reakcie niektorých ľudí, ktorí tvrdia, že celý seriál je nejaký návod na neveru. Nie je to tak. Je to o štyroch dievčatách, ktoré robia chyby a ktoré sú za ne aj potrestané, ale zároveň ich to učí niečo nové. Ide o to, akou optikou sa človek na to pozrie. Pre mňa to bolo svedectvo o tom, že keď niečo človek urobí z momentálneho popudu, tak to väčšinou nedopadne úplne dobre.

Pamätáte si, kedy vo vás prekvitla nefalšovaná láska k hereckému umeniu?

Do herectva som bola zamilovaná vlastne od malička, no neobľubovala som vystupovanie pred inými ľuďmi, to mi dosť dlho nešlo. Rada som si predstavovala, ako asi vyzerajú, reagujú a čo cítia postavy v knihách, ktoré som čítala. Pri filmoch som si zasa predstavovala, že pred kamerou som ja a rozmýšľala som nad tým, ako by som danú postavu hrala. Trochu viac herecky veriť som si začala asi až po prijímačkách na VŠMU, no úplnú hereckú dôveru v seba nemám doteraz. Myslela som, že raz k nej dôjdem, no potom som si povedala, že asi by to ani nebolo dobré. Neviem byť človekom, ktorý je presvedčený o svojom talente a svojej umeleckej pravde, a tak som sa s tým zmierila. No na druhej strane som vďačná za svoju povahu, ktorá z herectva pre mňa stále robí náročné povolanie a neustále ma núti napredovať a nezastať na jednom mieste.

Pravdupovediac, na herečku mi prídete málo extrovertná.

To máte pravdu, som veľký introvert. Necítim sa dobre, keď som stredobodom pozornosti, čo je pre herca dosť nešťastná situácia. Možno aj preto sa viac ako v divadle presadzujem vo filmoch a seriáloch. V divadle si priestor herec musí vydobyť a vo filme či v seriáli si ho kamera nájde sama. V tomto prípade je prílišný exhibicionizmus na škodu. Odjakživa mi bol sympatický nenápadný štýl herectva. Ale podľa toho, ako to zatiaľ medzi hercami pozorujem, nie som jediný introvert.

Seriál Milenky, v ktorom sme vás videli naposledy, je primárne o vzťahoch a súčasná doba im nie veľmi praje. Vás vzťahy ako také zaujímajú a dokážete ich s kamarátkami rozoberať?

Áno, asi ako každá žena (smiech). Navyše zisťujem, že sa mi ľudia so svojimi vzťahovými problémami často zdôverujú. Ale dobre robia, lebo ja to nikomu nepoviem (smiech). A, samozrejme, aj ja sa zdôverujem im. A nemusí to byť ani dlhoročný priateľ, stačí, keď k človeku vycítim určitú dôveru...

Zlé jazyky tvrdia, že Milenky si námet vypožičali zo seriálu Sex v meste...

Nie, je vypožičaný z úplne iného seriálu. Áno, je to seriál o vzťahoch, podobne ako takmer každý iný, má rovnako štyri hlavné hrdinky, možno práve preto to na prvý pohľad tak veľmi pripomína Sex v meste, ale ja by som sa tomu porovnávaniu radšej vyhla. Myslela som si, že idete povedať – zlé jazyky kritizujú fakt, že na Slovensku robíme veľa prevzatých projektov a námetov... Pravdupovediac, je to trošku smutné, ale je to tak. Na Slovensku je tak málo scenáristov alebo sú tak zle zaplatení, alebo majú tak málo času, že kvalitný seriál je ťažké vyprodukovať. Pritom veľmi fandím slovenským seriálom, páčili sa mi Tajné životy, Za sklom... Máme na dobrý seriál remeselný potenciál, len potrebujeme ešte trošku zlepšiť obsah.

Gabika, aké nakrúcanie máte za odmenu?

Napríklad aj to, čo robím teraz. Mám rada pocit, že robím niečo výnimočné, vtedy ochotne mrznem na pľaci aj šestnásť hodín, večer si ľahnem absolútne unavená a nič neriešim. Aj to je pre mňa nakrúcanie za odmenu. Ale aj pri projekte, na ktorom aktuálne pracujem, som tiež tento pojem použila. Včera som sa vrátila po troch hodinách nakrúcania, dnes po štyroch... Mám odrobené a zároveň mám ešte polovicu dňa na to, aby som si splnila iné povinnosti alebo dopriala to, čo ma baví. To je výhoda a zároveň nevýhoda nášho povolania – niekedy pracujete len pár hodín denne, niekedy sa nezastavíte celé týždne a mesiace.

O aký projekt ide?

Pripravujeme nový 16-dielny komediálny seriál Delukse kde hrám hotelovú chyžnú. Aj keď moja postava nie je až taká zábavná, plním skôr romantickú linku, na niektorých mojich kolegoch sa úprimne zabávam. Je to dobre napísaný seriál a na pľaci je zábava.

Aký humor máte rada vy ako bytosť, nie ako herečka?

Mám rada čierny humor, mám rada iróniu, situačný humor a humor, ktorý vychádza zo slov a hry s nimi. Nemám rada, keď herec pred kamerou musí „prehrávať“, aby to aspoň trochu pôsobilo smiešne, keďže samotný text tieto možnosti neponúka.

Máte skúsenosti aj s filmovaním pod taktovkou zahraničnej produkcie, deje sa aj na tomto poli niečo nové?

Zatiaľ nie. Mám amerického agenta, ktorý ma pravidelne posiela na kastingy, ale zatiaľ žiaden z nich nevyšiel. Ale nemám čo ľutovať, mám pocit, že tu hrám plnohodnotné veci, ktoré mi robia radosť. Bol by to iba bonus navyše, keby som mala ísť nakrúcať niekam inam. A momentálne mi ani nevyhovuje vycestovať, takže zatiaľ je všetko dobre tak, ako to je. Keď raz budem cítiť, že mám chuť vycestovať a nakrúcať niekde niečo iné, tak predpokladám, že vtedy to vyjde.

Prečo na to zrazu nemáte chuť?

Začal ma baviť môj osobný život. Veľmi dlho bola práca pre mňa dôležitejšia než súkromný život a prinášala mi aj viac šťastia. No odkedy som sa vydala, tak ma prvýkrát živote viac baví moje súkromie.
Nahrali ste mi, chcela som sa spýtať, či manželstvo ako inštitúcia splnila vaše očakávania.
O niečom takom môže človek hovoriť po desiatkach rokov prežitých s jedným človekom, ale po troch rokoch... Myslela som si, že po tom, ako sa zoberieme, príde aspoň na chvíľu moment, že to ľutujem a že si poviem – môj život už nebude taký, aký bol. Bála som sa, že sa budem musieť správať inak, alebo že sa budem musieť zmeniť. No nič také neprišlo a nemám pocit, že by som si potrebovala užívať slobodného života.

Zrejme ste neprišli o veľkú mieru slobody.

To bola moja podmienka. Veď dvaja ľudia si musia vzájomne dopriať slobodu.

Ako to vyzerá v praxi?

Napríklad tak, že mám muža mesiac na Sicílii (smiech). To je však moja chyba. Tento spoločný výlet sme plánovali dlho, mal kúpenú letenku a ja som sa pol roka produkcie, s ktorou aktuálne nakrúcam, márne pýtala, ktorý jeden alebo dva týždne by som mohla odcestovať a doteraz mi nedali vedieť (smiech). Preto ja som tu a on s kamarátmi tam.

Z toho, čo hovoríte, je jasné, že váš manžel je tolerantný.

Nuž, žije s herečkou, asi musí byť (smiech). Rovnako ako ja v živote so spevákom. Ale treba povedať, že nie sme úplne typickými predstaviteľmi našich povolaní. Obidvaja sme racionálni a pokojní ľudia.

Film Dôverný nepriateľ, v ktorom stvárňujete hlavnú úlohu a mal by prísť do kín v auguste, hovorí o tom, ako sa technológie, ktoré nám majú slúžiť, môžu postarať o našu skazu. Čo vy a technológie v reálnom svete? Máte sa radi?

Mám k nim vlažný vzťah, musím ich používať, tak ich používam. Môj technologický život obohatil môj muž, navádza ma na to, aký telefón či notebook by som mala mať, ale v zásade je to jedno, mail a esemesku pošlem na hocičom. Skôr mám strach z toho, kam to môže celé dospieť. No nevedela by som si predstaviť fungovanie v domácnosti bez práčky či vysávača.

Česká herečka Lucie Polišenská sa mi raz priznala, že každý spotrebič, ktorý má doma, má svoje meno, dokonca sa s nimi pravidelne rozpráva.

(smiech) Takto je to aj u nás. Vysávač sa volá Amigo, reproduktor je Ferdinand, aj naše auto a motorka môjho muža majú mená...

Váš manžel je teda motorkár, prepadli ste pri ňom aj vy tejto vášni?

Nie. Nemám rada ich zvuk a hluk a nemám rada ani nebezpečenstvo, ktoré prinášajú. Ale o tom je sloboda, o ktorej sme pred chvíľou hovorili. Keď má rád motorky, nech ich má a nech si na nich jazdí. Verím mu a viem, že je to šikovný a zodpovedný človek, ktorý zbytočne neriskuje. V jeho prípade motorka nie je o rýchlosti, ale o radosti z jazdy.

O vás je známe, že veľmi rada beháte a beháte na dlhé trate. Čo pre vás beh znamená?

Je to pre mňa najpríjemnejšia činnosť na svete. Behu sa venujem dvadsaťštyri rokov, je mojou súčasťou. Zvykla som si na to tak, ako si niekto zvykol na cigarety alebo alkohol a je veľmi ťažké sa toho vzdať.

Beh je vaša jediná neresť?

Nie, ani zďaleka, hoci nefajčím, ani nepijem veľa alkoholu. Mám rada dobré víno, ktoré pijem z radosti a považujem ho za zdravý nápoj. Občas som roztržitá, nerobím veci poriadne, občas mám pocit, že to, čo urobím, stačí, veď som sa tomu venovala dosť. Tým narážam najmä na domáce práce alebo na varenie. Poviem si – však už by to malo byť hotové a potom podávam nedovarené jedlo (smiech). Alebo to je tým, že nechcem strácať čas vo svojom živote vecami, ktoré nie sú až také podstatné.

Teraz vám začína polmaratónová sezóna, už ste prihlásená na všetky preteky?

Určite viem, že aj tento rok sa zúčastním pretekov Od Tatier k Dunaju, čaká nás piaty ročník, sme stabilný tím a ja som jeho kapitánka. Toto je moja veľká srdcovka, extra si užívam beh počas noci s čelovkou na hlave...

A okrem behu, akému pohybu sa ešte venujete?

Rada si zacvičím jogu, najmä ráno na rozhýbanie a posilňujem vlastnou váhou. Chvíľu som chodila na thajský box a verím, že sa k nemu ešte vrátim, rovnako by som sa v najbližších dňoch chcela viac začať venovať plávaniu. No a keď si ideme zacvičiť s mojím mužom, dáme si kruhový tréning alebo crossfit.

Gabika, pred pár dňami ste oslávili 30. narodeniny. To je pre ženy istý míľnik a prináša so sebou zmeny, týkajúce sa najmä vnímania sveta a života. Vás to tiež postretlo? 

Asi to nie sú nejaké prelomové zmeny, ku všetkému v mojom živote spejem postupne. Inšpirujem sa rôznymi ľuďmi, denne mením názor na určité veci a snažím sa rozmýšľať lepšie i konať lepšie, a tým pádom nemám pocit, že dochádza k nejakým radikálnym zmenám. Tridsiatkou som prešla úplne plynulo, takmer som neoslavovala. Navyše, cítim sa na dvadsaťštyri, nemám pocit, že by som sa mala cítiť prehnane dospelo.

Priznám sa vám, pôsobíte natoľko krehkým a pokojným dojmom, že si vás nedokážem predstaviť rozčúlenú.

Počkajte, musím si spomenúť, kedy som sa rozčúlila naposledy. Rozčúlenie sa mi mixuje s hystériou, vzápätí sa mi chce plakať, potom mi príde smiešno samej zo seba... A pritom, herci by mali byť tí, ktorí vládnu svojim emóciám. Teda, akonáhle cítim, že sa ma zmocňuje niečo, čo by nemuselo, pokúšam sa ovládnuť. Nie za cenu toho, aby som v sebe niečo dusila, ale poviem si, načo sa rozčuľovať, keď na svete je vlastne tak pekne.

Herectvo ale je o preexponovaných emóciách a keď herci vypustia paru na javisku, doma sú oveľa pokojnejší...

Súhlasím s tým, mňa hrané emócie veľmi unavujú. Dokonca natoľko, že na tie vlastné nemám čas ani energiu (smiech).

TITULNÁ FOTO: TV Joj

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -