Dnes je piatok, 17.august 2018, meniny má: Milica
Čas čítania
18 minutes
Zatiaľ prečítané

Skúsení lekári radia: Nečakajte, kým bude neskoro a posvieťte si na zdravie vašich nôh!

máj 14, 2018 - 13:10
„Od hlavy k pätám, so zemou spätá, môžem kráčať slobodná. Od hlavy k pätám, so zemou spätá, aj ty si mi podobná,“ spieva vo svojej novinke Mária Čírová. Slová jej piesne ukrývajú mnoho významov, takže každý v nich môže nájsť ten vlastný. No jedno je jasné na prvé počutie. Chytľavý song dodáva ženám obrovskú dávku pozitívnej energie. A hádam aj inšpirácie starať sa o seba, svoje zdravie. Aspoň pre istotu.

Urob to pre istotu. Môžeš kráčať slobodná

Každej žene nesmierne dobre padne predstava, že je podobne krásna, dynamická a úspešná ako Mária Čírová. „Keď som dostala ponuku skladbou Slobodná podporiť kampaň na prevenciu a osvetu ohľadom cievnych ochorení, rada som súhlasila. Teraz moja nová skladba pomáha nielen mojim fanúšikom pozitívnou energiou, ale aj v takejto dobrej veci. Projekty tohto typu sú podľa mňa veľmi dôležité, lebo to, že sme zdraví, berieme niekedy ako samozrejmosť a tak to nie je. Zdravie nás a našich blízkych je to najcennejšie, čo máme, a musíme si to vážiť," prezradila Mária Čírová, ktorá okrem zdravého životného štýlu každého inšpiruje aj úsmevom a dobrou náladou, čo šíri okolo seba.

Krása a zdravie idú ruka v ruke

S názorom, že čo je zdravé, to je krásne, sa stotožňujú mnohí, ale nie všetci svojmu zdraviu venujú prvoradú pozornosť. Pritom slobodne kráčať alebo stáť na vlastných nohách sa dá najlepšie, ak sú nohy zdravé. A priznajme si, najmä ženy sa viac zaoberajú módou či účesom ako napríklad zdravím svojich nôh. Opuchnuté nohy nie sú ani estetické, ani zdravé. Koľko žien sa však pre ne vyberie k lekárovi?
Bolesti v nohách, opuchy, pocit ťažkých, nepokojných, unavených nôh, napätie, nočné kŕče, tzv. mravčenie v nohách... ľudia veľmi často považujú za nepríjemný, ale úplne normálny a bežný stav  - následok celodennej únavy, náročnej práce alebo nevhodného denného režimu,“ vysvetľuje všeobecná lekárka MUDr. Diana Ganajová a pokračuje: „Nesťažujú sa na to, lebo nevedia, že môže ísť o prvé varovné signály chronického žilového ochorenia.“

Nepodceňujte príznaky a navštívte lekára

Tieto príznaky väčšina ľudí podceňuje a nevenuje im pozornosť. Pod kožou, v žilách zatiaľ môžu vznikať zmeny, ktoré spočiatku nevidíme, ale pri dlhodobom prehliadaní sa prejavia aj navonok. Metličky, kŕčové žily, opuchy, farebné zmeny kože sú už viditeľným objektívnym znakom chorobného stavu žilového systému.

Chronické žilové ochorenie patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia v civilizovaných krajinách, na ktoré trpí 40 – 60 % žien a 15 – 30 % mužov. Prvotnou príčinou je oslabenie a strata pružnosti žilovej steny a následné rozšírenie žily. Spôsobuje to hromadenie krvi v povrchovom alebo hlbokom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký krvný tlak v žilách i malých cievach. Zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky a poruchy jej funkcií.  „Najpodstatnejšie je VČAS zachytiť varovné signály našich nôh – vnímať ich, tiché volanie o pomoc,teda nepodceňovať prvotné subjektívne ťažkosti a zájsť s nimi za svojím všeobecným lekárom. Alebo ho upozorniť na problém pri akejkoľvek návšteve ambulancie či pri preventívnej prehliadke. Dáte lekárovi šancu zavčasu diagnostikovať ochorenie, začať ho správne a komplexne
liečiť a spomaliť vývoj chronického žilového ochorenia do závažnejších štádií. Čím skôr začneme pacienta adekvátne liečiť, tým je vyššia šanca udržať toto ochorenie v relatívne stabilizovanom stave a úplne predísť komplikáciám,“ apeluje MUDr. Ganajová.

Na čo nezabúdať

Pri vzniku chronického žilového ochorenia zohrávajú úlohu viaceré rizikové faktory. Niektoré, napríklad dedičnú predispozíciu, vek, hormonálne zmeny u žien – menštruácia, gravidita, menopauza, nevieme ovplyvniť. Naopak, rizikové faktory súvisiace so spôsobom života, akými sú nedostatok pohybu, nadváha a obezita, dlhodobé sedenie, typ povolania (sedavé zamestnanie, práca v stoji, dlhé
cestovanie…) ovplyvniť vieme. Spolu s liečbou, ktorú pacientovi nasadí všeobecný lekár, sa úsilie sústreďuje aj na ovplyvnenie týchto rizikových faktorov.

Žily majú veľmi rady pohyb, preto okrem redukcie hmotnosti odporúčame pravidelný a vhodný šport. Je ním bicyklovanie, plávanie, turistika, beh alebo rýchla chôdza. Naopak, niektoré druhy športu ako posilňovanie alebo zdvíhanie ťažkých záťaží pri nesprávnej technike môžu poškodiť citlivý chlopňový aparát v žilách. Pre pacientov s chronickým žilovým ochorením nie sú najvhodnejšie. Problémy môžu mať aj ľudia počas dlhého letu lietadlom či dlhej cesty autom. Aj keď je to všeobecne známy fakt, ľudia ho ignorujú a nezriedka prekazí radosť z očakávanej dovolenky žilová trombóza alebo zápal žily. Existujú však špeciálne cviky, ktoré u rizikových pacientov spolu s kompresívnymi pančuchami a venofarmakami pomáhajú predchádzať možným komplikáciám. A, samozrejme, vo všeobecnosti je potrebné obmedziť dlhé státie a sedenie,“ radí MUDr. Ganajová.

V prípade ďalšej diagnostiky a liečby všeobecný lekár usmerní pacienta a odporučí ho k cievnemu chirurgovi, ktorý sa zaoberá liečbou kŕčových žíl. Počiatočné štádiá úspešne zvládame venofarmakami, pri pokročilejších štádiách môže byť potrebná miniinvazívna chirurgická liečba alebo klasická chirurgická liečba.

Renomovaný odborník z NÚSCH v Bratislave, cievny chirurg MUDr. František Žernovický tvrdí, že moderná cievna chirurgia ponúka účinné a esteticky prijateľné neinvazívne metódy. ,,V roku 2018 disponujeme technikami, o ktorých sa nám pred pár rokmi ani nesnívalo. Ak by sa však ochorenie zachytilo včas, medikamentovou liečbou sa vie chirurgický zákrok u mnohých oddialiť. Celoročná medikamentová terapia taktiež dokáže zmierniť progres ochorenia. Teda znova, alfou a omegou je nepodceňovať signály, ktoré nám boľavé nohy vysielajú. Treba na ne upozorniť lekára, pretože on je ten, ktorý nám dokáže pomôcť. Čím skôr, tým lepšie."

Tridsiatnici, tridsiatničky, zbystrite pozornosť

Netreba podľahnúť predstave, že chronické žilové ochorenie je záležitosť staršej vekovej kategórie. Nie je vôbec zriedkavosťou u tridsaťročných alebo aj mladších. „Tým, že moderná miniinvazívna chirurgia výrazne zlepšila estetický výsledok operácií, zvyšuje sa záujem mladších pacientok, ale aj pacientov. Takmer polovica našich pacientov sú ženy medzi 30. a 40. rokom života,“ dodáva MUDr. Žernovický. Metličky považujú len za chybu krásy a občasnú ťažobu v nohách hodnotia ako únavu. Mnohokrát sú však pri vyšetrení prekvapení stupňom závažnosti ochorenia. Všeobecní lekári sa stretávajú so študentmi, účtovníčkami, čašníkmi, bankovými úradníčkami, mladými manažérkami, ktoré trápia boľavé nohy. Práve u mladších ročníkov je šanca na včasné zachytenie ochorenia. Len netreba príznaky ignorovať. Dobre vyzerajúca tridsiatnička by sa so svojimi opuchnutými nohami v sandáloch rozhodne mala vybrať za všeobecným lekárom, aby prípadným problémom predišla.

Chronické žilové ochorenie je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekom – venofarmakom. Venofarmaká tlmia symptómy ale aj samotné príznaky ochorenia. MUDr. Žernovický poukazuje okrem prioritného zdravotného rozmeru aj na rozmer estetický, na ktorý sa v modernej flebochirurgii kladie čoraz väčší dôraz: „Chcieť byť príťažlivý je normálna – prirodzená vec,“ vyjadruje svoj sympatický názor na symbiózu krásy a zdravia. Tak ako je už dnes úplne bežné starať sa o pekný úsmev pravidelnou návštevou zubného lekára či dať si skontrolovať materské znamienko, treba sa začať starať o pekné nohy návštevou všeobecného lekára. Veď zdravie a krása idú ruka v ruke.

CHRONICKÉ ŽILOVÉ OCHORENIE

Čo je chronické žilové ochorenie (CHŽO)?

Chronickým žilovým ochorením sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Prvými prejavmi bývajú najčastejšie bolesti, pocit ťažkých nôh, únava, napätie v nohách, nočné kŕče a opuchy. Chronické žilové ochorenie je zápalová, postupne sa rozvíjajúca choroba.

Aké sú prvé prejavy CHŽO?

Prvé štádium CHŽO môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pacient by mal preto navštíviť lekára – všeobecného lekára pre dospelých už pri prvých príznakoch ochorenia.

Koľko percent žilového systému nôh tvorí povrchový a hlboký systém?

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi, a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté.

Čo je to reflux?

Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux – obrátený tok krvi. Pri vyšetreniach ho treba hľadať v oboch žilových systémoch, opísať jeho začiatok, dráhu a koniec.

Ako sa rozvíja CHŽO?

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch, ukážu sa kŕčové žily – varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi – refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy – teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až u 59 percent neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia!

Súvisí vek a pohlavie so symptómami CHŽO?

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.

Prečo, ako a aké vznikajú CHŽO?

Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces čiastočne zamedzuje odtok žilovej krvi z dolných končatín. Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev. Krvný prietok sa spomaľuje, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo poškodzuje cievnu výstelku, vznikajú poruchy jej funkcií a následne zápal.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo, zhoršuje sa vyživovanie kože, zmeny môžu viesť až k vredu predkolenia.

Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Žilový pretlak sa prenáša aj do malých ciev a kapilár, postupne sa objavuje chronický zápal s ďalšími možnými následkami.

CHŽO má svoje štádiá. Ako sa klasifikujú?

Chronické žilové ochorenie sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. Klasifikácia žilových chorôb bola vytvorená na základe medzinárodnej dohody a zahŕňa nielen prejavy choroby (C = klinika), ale určuje aj etiológiu (pôvod, E = etiológia), lokalizuje zmeny (A = anatómia) a určuje patofyziologické aspekty choroby (P = patofyziológia).

C0 – vyšetrením a pohmatom nezistené žiadne znaky žilového ochorenia.

C0s – pocit ťažkých nôh, únava, pocit napätia a opúchania, horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, bolesti nôh a podobne.

C1 – prítomné rozšírenie sieťových žíl – metličky (teleangiektázie) alebo rozšírené drobné koncové žily.

C2 – prítomné kŕčové žily, varixy.

C3 – viditeľné opuchy.

C4 – zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl – pigmentácia a/alebo ekzém, lipodermatoskleróza, biela atrofia.

C5 – trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu.

C6 – trofické zmeny na koži s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu.

POZOR: Kŕčové žily sa môžu skomplikovať zápalom, vznikom zrazeniny – trombu, ktorý môže viesť až k pľúcnej embólii, a tiež prasknutím varixu a následným žilovým krvácaním!

Ktoré sú rizikové faktory vzniku CHŽO?

Neovplyvniteľné:

dedičná predispozícia – varixy, vredy predkolenia, žilová tromboembólia či trombofília v rodinnej anamnéze,

vek – so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným,

ženské pohlavie – najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria),

tehotenstvo – (najmä opakované) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa, prirodzene, nedá vyhnúť, nárast však musí byť kontrolovaný,

väčšia výška – prináša väčší tlak vnútri žíl, ťažší transport krvi proti gravitácii,

prekonaná žilová trombóza – chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak nebola včas a správne liečená).

Ovplyvniteľné:

nadváha a obezita,

nedostatok pohybu,

dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž – nesprávne posilňovanie, silové športy a časté zdvíhanie ťažkých bremien, chôdza po mestskej dlažbe,

nedostatok vlákniny,častá zápcha – na cievy v podbruší a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl

nevhodné oblečenie a obuv – najmä tesná spodná bielizeň a obuv s vysokými opätkami,

horúce prostredie – spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť,

fajčenie – vedie k zužovaniu a oslabovaniu stien ciev,

časté pridlhé sedenie počas cestovania alebo na toalete – zhoršený prietok krvi v žilách nôh v kombinácii so zvýšeným vnútrobrušným tlakom pri defekácii,

užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba.

Ako sa diagnostikujú CHŽO?

Najtypickejšou formou chronického žilového ochorenia sú najmä kŕčové žily – varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi choroby v raných štádiách – ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja
ochorenia. Diagnostika sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj poležiačky.

Ktoré vyšetrovacie metódy sa využívajú pri diagnostike CHŽO?

Vyšetrovacie metódy sa delia na tri stupne podľa zisteného klinického štádia ochorenia.
1. stupeň – klinické vyšetrenie: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja.
2. stupeň – neinvazívne vyšetrovacie metódy: podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy.
3. stupeň – invazívne vyšetrovacie postupy: flebografia, priame merania žilových tlakov, CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS).

Kto a kedy vykonáva vyšetrovacie metódy pri diagnostike CHŽO?

Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú všeobecní lekári, internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupňa indikujú a vykonávajú špecialisti – angiológovia a angiochirurgovia. Niektoré diagnostické postupy sa robia len v špecializovaných centrách.

Čo zisťujú vyšetrenia?

Klinické vyšetrenie – zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti opuchy).

Lekár sa pýta na: čas, kedy sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie na konci dňa, čím je ochorenie závažnejšie, tým skôr sa bolesti objavujú aj počas dňa), polohu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie pri dlhodobom stoji alebo sede, ustupujú v ľahu a pri chôdzi), teplotu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli), hormonálny stav (sú intenzívnejšie pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej liečby).

Anamnéza – lekár pátra po rizikových faktoroch vzniku a rozvoja choroby.

Fyzikálne vyšetrenie – inšpekciou sa zisťuje prítomnosť varixov, prípadných opuchov a rôznych farebných atrofických zmien kože a podkožia.

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy

vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj – používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu,
duplexná sonografia – je potrebná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu. DUS sa robí u pacientov s výraznými opuchmi, kožnými zmenami či vredom a u všetkých pacientov pred plánovanou operáciou varixov.

DOBRE VEDIEŤ: Terapia sa volí podľa zisteného štádia choroby a problémov pacienta.

Ako sa CHŽO dajú liečiť?

Liečba musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby sa používa kompresívna terapia, medikamentová terapia – liečba venofarmakami, sklerotizačná a chirurgická terapia. Ak sú prítomné kŕčové žily, treba ich vždy čo najskôr sklerotizačne či chirurgicky ošetriť, inak sa ochorenie môže skomplikovať.

Môže medikamentová liečba pomôcť? Ako?

Chronické žilové ochorenie je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekom – venofarmakom. Venofarmakású buď látky prírodného pôvodu, alebo ide o syntetické látky. Sú určené na liečbu varixov, chronickej žilovej nedostatočnosti, lymfatických opuchov. Účinkujú aj na pocit ťažkých nôh, nočných kŕčov, bolesti a opuchy dolných končatín. Lekári neodporúčajú užívanie výživových doplnkov namiesto liečby liekom. Množstvo prípravkov, ktoré sľubujú riešenie zdravotných problémov, sú v skutočnosti len potraviny. Pretože sa však predávajú v lekárňach a navyše vo forme tabliet, kapsúl či kvapiek, čo je typické pre lieky, môžu byť často nesprávne vnímané a mnohí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom.

Čo sú to venofarmaká?

Venofarmakású lieky, ktoré zlepšujú krvný obeh, pôsobia proti zápalu, opuchu, bolesti a ďalším prejavom ochorenia a tiež doká- zateľne urýchľujú hojenie vredov predkolenia. V metodických pokynoch pre liečbu chronického žilového ochorenia sa uvádza viac liekov. S najvyšším stupňom odporúčania (1B) je liek na lekársky predpis, ktorý obsahuje mikronizovaný diosmín s hesperidínom, zvyšuje venózny tonus, zlepšuje lymfatickú drenáž a chráni makro- a mikrocirkuláciu krvi. Pôsobí proti zápalovému procesu v chlopniach žíl a žilových kapilár počas chronického venózneho ochorenia. Mikronizovaný diosmín je venoaktívny liek, ktorý má komplexný mechanizmus účinku – pôsobí súčasne na tri dôležité oblasti liečby chronického žilového ochorenia: žilový systém, lymfatický systém a mikrocirkuláciu.

Pomôžu pri liečbe kompresívne pančuchy, resp. podkolienky?

Kompresívna terapia je základnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých typov prevencie a liečby chronickej žilovej choroby. Bandáže sa rozdeľujú podľa materiálu a elasticity na dlhoťažné, krátkoťažné a tuhé. Väčšinou sa aplikujú školeným personálom. Kompresívne pančuchy sú komerčne vyrábané zdravotné pomôcky, ktoré sa delia podľa viacerých kritérií. Sú výhodné najmä vo fáze hojenia a neskôr ako prevencia opakovania ochorenia. Stlačením povrchových žíl sa bráni ďalšiemu šíreniu zápalu do hlbokého žilového systému a docieľuje sa zrýchlenie prúdu krvi v hlbokých žilách. Kompresívne podkolienky sú tiež nápomocné. Je však nutné, aby boli presne také veľké, aká je veľkosť nohy.

Kedy lekári pristupujú ku sklerotizačnej liečbe? Kto ju môže vykonávať?

Sklerotizačná liečba jeminiinvazívna liečba, pri ktorej sa vpravuje do žily sklerotizačná pena. Pena poškodí vnútornú výstelku chorej časti žily, následne žilová stena zhrubne, až sa uzavrie. Týmto procesom sa chorá žila znefunkční a postupne zaniká – mení sa na neškodný väzivový pruh. Skleroterapeut pracuje na podklade mapy žilového riečiska získanej dôkladným sonografickým vyšetrením a ošetruje len choré časti žilového riečiska. Používa roztok aethoxysklerolu alebo STD vo forme peny. Sklerotizáciu vždy vykonáva pod ultrasonografickou kontrolou. Chybná aplikácia sklerotizačnej peny do žily by mohla spôsobiť odumretie kože v spádovej oblasti, tiež hlbokú žilovú trombózu a následne pľúcnu embóliu. Všetky tieto komplikácie sú pri sonografickej kontrole prakticky vylúčené, procedúra však vždy patrí do rúk odborníka. Výhodou skleroterapie je bezbolestnosť a okam- žitý návrat do bežného života. Ide o ambulantný výkon, pacient je ihneď práceschopný. Žilky predstavujúce kozmetický problém sa dajú tiež efektívne riešiť sklerotizáciou. V ich vizualizácii sa dá využiť infrakamera VeinViewer, ktorá premieta žilový systém v reálnom čase priamo na kožu. Identifikuje žilu, ktorá privádza krv do rozvetvených metličiek, a umožní nám cielene ich ošetriť.

Kedy už pacient musí podstúpiť chirurgickú liečbu?

Chirurgicky možno odstrániť varixy pomocou miniinvazívneho zákroku alebo metódou klasickej chirurgie. O optimálnej liečbe rozhodne chirurg na podklade ultrasonografického vyšetrenia.

Miniinvazívna chirurgia

Je to metóda ošetrenia bez celkovej anestézie i spinálnej anestézie. Bez rezu a bez stehov. Zákrok sa robí v režime jednodňovej chirurgie v chirurgickej operačnej sále. Princípom je zavedenie rádiofrekvenčného alebo laserového katétra do chorého úseku žily cez vpich, ktorý sa naviguje sonografom. Katéter sa následne zasunie do cieľovej oblasti, ktorou je väčšinou slabina alebo zákolenná jama. Do okolia žily sa zavádza studený roztok, čo zabezpečuje bezbolestnosť operácie. Nasleduje ablácia, teda poškodenie chorého úseku žily teplom rádiofrekvenčného či laserového lúča. Okamžite po operácii pacient dostane kompresívnu pančuchu, postaví sa z operačného stola a musí sa prechádzať 30 minút. Kompresívnu pančuchu nosí aspoň jeden týždeň. Pooperačná bolestivosť je minimálna a po zákroku nezostávajú žiadne jazvy. Vzhľadom na to, že anestézia nie je potrebná a zotavovanie tiež nie je nutné, zákrok je pre pacienta veľmi komfortný. Nezvládnutie práce s ultrazvukom môže znamenať riziko poškodenia hlbokej žily alebo tepny. Výkon je preto možné robiť len na certifikovanom pracovisku.

Klasická chirurgia

Zákrok sa robí v celkovej alebo spinálnej anestézii. Z rezu v slabine alebo pod kolenom sa obnaží ústie poškodeného žilového kmeňa. Chirurgicky sa následne prerušia prítoky okolitých žíl a chorý kmeň je odpojený od hlbokého riečiska. V klasickej chirurgii rovnako ako v miniinvazívnej sa postupuje prísne podľa rozsahu poškodenia a odstránený je len chorý úsek žily. Nikdy sa totiž nedá vylúčiť, že pacient bude potrebovať žilu na koronárny alebo iný bajpas, a bolo by aj nelogické odstraňovať zdravú žilu. Operácii predchádza precízne sonografické vyšetrenie, po operácii je nutné zošitie rany. Pacient zostáva na pooperačnej izbe a následne na chirurgickom oddelení. Po celkovej anestézii leží 3-6 hodín a postupne sa začína pohybovať. Na druhý deň väčšina pacientov odchádza domov, kompresívnu pančuchu treba nosiť tri týždne. Rizikom otvorenej operácie je nutnosť anestézie, infekcia a krvácanie sú zriedkavé. Výhodou je priama kontrola operačného poľa. Až v 95 percentách prípadov je pri prvom sonografickom vyšetrení možné ošetriť varixy miniinvazívne, zákrok preto netreba odkladať. Inak sa ochorenie zhorší a skomplikuje.

Môže pacient ovplyvniť vznik a rozvoj CHŽO?

Zmenou životosprávy a životného štýlu, ale aj vhodnou fyzikálnou liečbou a rehabilitáciou. Existuje množstvo preventívnych odporú- čaní, ktoré môžu pomôcť.

Zmena životosprávy a životného štýlu

Základnou liečebnou metódou je ovplyvňovanie rizikových faktorov vzniku a rozvoja chronickej žilovej choroby – obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybovej aktivity, dlhého státia, nosenia nevhodného šatstva a obuvi, zlého zloženia stravy atď. Vhodné sú športy, kde sa kombinuje rytmický pohyb členkov s prácou lýtkových svalov – turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, tanec a plávanie. Negatívny vplyv na ochorenie má tenis, zjazdové lyžovanie, futbal, vzpieranie a box – pri predispozícii na ochorenia by sa mali vykonávať len v kompresívnych pančuchách.

Fyzikálna liečba a liečebná rehabilitácia

Cieľom je zlepšiť funkciu lýtkových svalov a zredukovať nadmernú hmotnosť. Špeciálne cviky sa robia v horizontálnej polohe na chrbte i postojačky vo vertikálnej polohe. V prípade závažnejších štádií sa odporúča pre zhoršený lymfatický odtok aj manuálna či prístrojová lymfodrenáž a tiež vákuová kompresná terapia. Horúce bahno či voda sa neodporúčajú.

Prevencia rozvoja chronického žilového ochorenia

Obmedzte dlhotrvajúce státie a sedenie. Ak už musíte počas dňa dlho sedieť či stáť, robte si krátke prestávky, prejdite sa či aspoň krúžte nohami v členkoch.

Hýbte sa. Venujte sa vhodným športom, pri ktorých sa rytmicky hýbe členkový kĺb v kombinácii s prácou svalov lýtka (turistika, beh, plávanie).

Vyhnite sa nevhodným pohybovým aktivitám (zjazdové lyžovanie, futbal, tenis).

Udržiavajte si hmotnosť. Dbajte na vhodné zloženie stravy, mala by obsahovať dostatok vlákniny a menej nasýtených tukov. Dodržiavajte tiež pitný režim, predchádza tak zápche a obezite.

Noste voľné oblečenie. Tesné odevy, najmä korzety a úzke nohavice a sukne, tlačia na žily a bránia žilovému návratu.

Nenoste obuv s vysokými opätkami ani bez opätkov. Ideálna obuv je s nízkymi, 3- až 4-centimetrovými opätkami, ktorá poskytuje dostatočný tlak na podporu žilového návratu. Sprchujte si nohy chladnou vodou.

Teplo je absolútne nevhodné pri problémoch so žilami. Vyhýbajte sa saune, opaľovaniu i horúcim kúpeľom.

Dodržiavajte pokyny lekára. Neberte svoje ťažké nohy na ľahkú váhu. Nie je to banalita a drobné zväčšené žilky nie sú iba kozmetický problém. Naučte sa, ktoré aktivity vaše ťažkosti zhoršujú a čo vám, naopak, pomáha. Vhodná liečba a zmena životného štýlu vám pomôže zabrániť rozvoju ochorenia.

DOBRÁ RADA: Včasná diagnostika a vhodná liečba potom dokáže dlhodobo udržať ochorenie v počiatočných štádiách.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -