Dnes je sobota, 26.máj 2018, meniny má: Dušan
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Katarína Jesenská: Bojovala som s predsudkami

máj 16, 2018 - 10:16
Moderuje obľúbenú reláciu o chalupárčení. Sama nemá problém vziať do rúk sekeru či pílu. Na prvý pohľad krehká blondína KATARÍNA JESENSKÁ (46) však musela bojovať s predsudkami. Považovali ju za „mestské dievča“ a neverili, že by si napríklad vedela poradiť s motorovou pílou, sekerou či kosou. Všetkým však „vytrela nos“.

Moderujete úspešnú reláciu Na chalupe. Ako vznikol nápad zhmotniť ju?

Vzniklo to v čase, keď som rekonštruovala chalupu po mojich rodičoch. Chodievala som na ňu od detstva. Som na ňu zvyknutá odmalička, ako aj na veľký sad. Keď už moji rodičia nevládali, zobrala som to do vlastných rúk, chalupu som dala do poriadku „od piky“, riešila som prestavbu, kúrenie, od sanačných omietok cez podlahy, drenáže, zateplenie či stavbu novej kúpeľne. Dala som vykopať šesťdesiat metrov hlbokú studňu, pretože sme nemali vodu. Je to chalupa na samote, civilizácia je kilometer od najbližších susedov. Ale to, že reláciu moderujem, je len čerešnička na torte, vizuálny výsledok. Podieľam sa na celej výrobe, musíme to s mojím tímom vymyslieť, tematicky zladiť. Komunikujeme aj s divákmi, vkladáme príspevky na sociálne siete a náš chalupársky web. Nedávno sme vyhlásili Súťaž o naj chalupu, kde sa majú diváci možnosť pochváliť svojimi chalupami a v každej epizóde jednu navštívime. Chcem, aby sme fungovali interaktívne a ako komunita, čo sa nám aj celkom darí. Veľa divákov-chalupárov už evidujem po mene...

A pri tejto rekonštrukcii vznikol nápad na úspešný projekt?

Chalupu som prerábala svojpomocne, mám blízko k vidieckemu dizajnu, mala som rôzne nápady, ktoré som riešila aj s miestnymi remeselníkmi. Potom sa ma veľa ľudí začalo pýtať, ako si urobila toto a hento, akou technikou a metódou, aký materiál si použila.... Radili sa so mnou a mne v tej chvíli napadlo, že by bolo fajn urobiť chalupársku reláciu. Chalupy sú moja srdcovka, navyše, povedala som si, že konečne je čas na to, aby som robila to, čo ma baví a mala prácu ako svoj koníček.

Bol problém presadiť sa s reláciou v televízii?

Dva roky som s námetom chodila a ponúkala ho. Smiali sa mi. Navyše, fungovali predsudky typu: pozri sa na seba, si taká mestská blondínka, kto by ti veril, že si chalupárka... Ale nakrútili sme pilotný program, ktorý po zhliadnutí v televízii okamžite prijali. Opäť som sa presvedčila o tom, že keď niečo robíte so srdcom a veríte tomu, tak to musí vyjsť. Vedela som, že ľudia podobný typ programu ocenia a nie je ich málo. Bola som presvedčená, že ak to raz vyjde von, tak to bude mať úspech. Vyšlo to. Je to moja srdcovka.

Povedali ste, že ste museli bojovať s predsudkami. Napríklad s tým, že vám neverili, že dokážete ako krehká blondína chalupárčiť či zobrať do ruky sekeru alebo motorovú pílu...

Áno, predsudky fungujú a vo veľkom. Hoci už je to oveľa lepšie. Ľudia vidia, že zahrať sa na to, že viete kálať drevo, sa nedá. Pre mňa sú to veci, ktoré som robila odmalička. Ako tínedžerka som kálala drevo, viem kosiť kosou. Mám veľký pozemok a všade sa nedá ísť s motorovou kosačkou. Ale kým som nepresvedčila ľudí, že toto je to, čím žijem, čo robím podstatnú časť svojho života, pochybovali o mne v tomto kontexte. Verím, že to už dnes neplatí...

Ako hľadáte známe osobnosti, ktoré vlastnia chalupu? Majú celebrity problém pustiť vás do svojho súkromia?

Mnoho vecí si sama zisťujem, „gúglim“ a pýtam sa. Nakoniec, mnohí herci či speváci sú moji známi, takže skúšam. Je to i o osobnom kontakte. Zo začiatku to išlo ťažšie, ľudia nevedeli, do čoho presne idú. Chápem ich a rozumiem tomu. Práve na chalupe si chceli zachovať svoje súkromie a uniknúť pred prílišným záujmom. Ale mnohí potom videli, že predstavovanie chalúp robíme veľmi citlivo. Ak si napríklad neželajú povedať ani lokalitu, rešpektujeme to. Ale, aj keď niektorí zo začiatku odmietli, po zhliadnutí relácie súhlasili. Videli, že je to program, ktorý chytí za srdce tých, čo žijú chalupárskym životom a idetifikujú sa s ním. Mnohé veci sa dejú aj na mojej chalupe. Nakrúcame tam rôzne postupy či vychytávky, na ktoré som narazila a chcela som ich ukázať divákom. Len som nemala kde – takže zostala moja chaupa (smiech). Lebo nemôžem prísť k niekomu s tým, že „dobrý deň, chceme urobiť hlinenú omietku s čičmianskym vzorom či vyvŕtať diery v stene, aby sme mohli odmerať vlhkosť muriva... môžeme?“ Navyše, robím to aj preto, aby som ľuďom ukázala, že som súdržná – ak vy ukážete, aj ja ukážem, nemám s tým problém. Nemôžem predsa chcieť, aby ľudia prezentovali na obrazovke svoje chalupy, a ja by som tú svoju tajila.

Vyštudovali ste herectvo a za sebou máte skúsenosti nielen z jednej televízie...

Sedem rokov som robila väčšinou živé vysielanie v súkromnej televízii – napríklad formáty typu Vitajte doma, Doma s Markízou či Teleráno. Prispievala som aj redaktorsky do niektorých relácií, pre mňa nikdy nebol problém písať a tvoriť materiály. Potom som dva roky pôsobila v Súdnej sieni (hrala som tam advokátku) v televízii, v ktorej prezentujem aj reláciu Na chalupe.

Ale následne ste sa na istý čas odmlčali...

Venovala som sa svojmu podnikaniu, som činorodý človek. Mám vzdelávaciu agentúru, venovala som sa komunikačným zručnostiam, čo sú veci, ktoré som vyštudovala a využívam ich v praxi dodnes. Bola to moja srdcovka, ale nateraz som to musela odstaviť, lebo na to kvôli relácii nemám čas.

A máte vôbec čas na vlastnú chalupu?

Nie, ale hovorím si, že aj chalupa žije svojím vlastným životom. Nepotrebujem tam mať anglický trávnik, stačia mi tie lúky, lesy, sad. Nemám ani plot. Nikdy som ten priestor neohraničovala, vždy som ho udržiavala skôr v kontakte s prírodou.

Nedá sa však žiť dvadsaťštyri hodín denne len prácou. Ako relaxujete, keď máte trochu voľna?

Verte, že sa dá (smiech). Ale ak už mám voľný víkend, tak som na chalupe, to je pre mňa absolútny relax. Veľmi rada chodím v lete na hríby, alebo sa so synom bicyklovať po kopcoch naokolo, už máme svoje trasy. A veľmi rada trávim čas aj s domácimi. Majú takú svojskú mentalitu, poznajú ma odmalička, s niektorými sa aj navštevujeme a vždy, keď niečo potrebujem, viem, že ich môžem osloviť a vďačne mi pomôžu. Sú to ešte vzťahy, ktoré udržiavali moji rodičia a ja v tom pokračujem.

To je chalupa, nie ste tam každý deň. Keď ste v Bratislave, nájdete si vo všedný deň čas vypnúť?

Potrebujem byť psychicky aj fyzicky vo forme. Usilujem sa ísť aspoň dvakrát do týždňa do fitka. Odreagujem sa tam a zároveň sa udržiavam vo forme. Lebo práca je náročná, chodíme po kopcoch, lúkach, niekedy sa nevieme dostať na miesto autom, vtedy chlapci zoberú kameru na chrbát, šliapu a my za nimi. Keď prejdete denne napríklad 600 kilometrov v aute, nedá sa to vydržať bez toho, aby ste neboli v kondícii. Preto potrebujem fitko a svoju trénerku, ktorá mi dáva zabrať. Celý život som športovala, šport mám veľmi rada, som naň zvyknutá a vie ma nabiť potrebnou energiou.

Hovoríte, že ste energická osoba a nevydržíte dlho sedieť. Sú však situácie, keď rada leňošíte?

Samozrejme, aj keď sa radšej hýbem, ako leňoším. Cez víkend, keď práve nenakrúcame, zvyknem sa zobudiť o ôsmej ráno a hovorím si – bože, ako dlho som spala a čo všetko som mohla stihnúť (smiech). Ale vychutnám si, ak môžem ísť s rodinou v lete na týždeň k moru. Zaplávam si, nič nemusím robiť, vnímam len teplo a vodu. Ale toto by som nevydržala napríklad mesiac.

Vzhľadom na vašu prácu musíte byť v športovom outfite. Je to pre vás prirodzené?

Svojím spôsobom áno, aj keď si občas rada oblečiem šatôčky a na nohy obujem lodičky. Styling si zásadne riešim sama. Oblečenie by malo súzvučiť s vidieckym štýlom, čo nie je vždy jednoduché. S módou som dlhé roky robila, mám ju veľmi rada, je to pre mňa hobby. Dokonca som mala aj svoj vlastný módny salón. Obliecť sa kamkoľvek, do relácie, alebo na spoločenskú udalosť je pre mňa výzva.

Čo vás baví okrem práce a športu?

Rada cestujem, spoznávam nové krajiny, nové miesta a som rada, že môžem spoznávať aj nádhery Slovenska. Aj vďaka svojej práci som vždy užasnutá, v akej krásnej krajine žijeme. Zakaždým objavujem krásne výhľady i čistých ľudí. Je to pre mňa balzam na dušu.

Šokovalo vás niečo u nás – v dobrom, možno aj v zlom?

Vždy ma šokuje, keď prídeme do krásnej, napríklad aj chránenej oblasti, a vidím na zemi odpadky. Je pre mňa nepochopiteľné, načo niekto ide na túru do krásneho prostredia a potom tam vyhodí plechovku? Nechápem to. Máme krásnu krajinu, krásne miesta – a mám pocit, že si to nevieme vážiť. Chcelo by to zmenu. Najmä v našich hlavách a srdciach...

Ktorý región vám prirástol k srdcu?

Tých oblastí je viac. V prvom rade sú to „moje“ Myjavské kopanice, kde som vyrastala. A potom Tatry, Vysoké aj Nízke. Sú jednoducho majestátne a ich kolorit sa nedá ničím nahradiť.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -