Dnes je sobota, 26.máj 2018, meniny má: Dušan
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Záhady našich dejín: Tajomstvo baróna Kempelena

máj 16, 2018 - 08:21
Na nádvorí zámku Schönbrunn panuje vzrušená atmosféra. Zišli sa tu urodzení dvorania, dokonca nechýba ani vznešená panovníčka Mária Terézia, aby sa stali svedkami nezvyčajného divadla. Mladý barón z neďalekej Bratislavy im sľúbil predviesť zázračný šachový stroj. Nijaký človek ho vraj nepremôže.

Pozornosť panstva pútal predmet zakrytý prestieradlom z jemného hodvábu. Pod látkou sa jasne črtali obrysy ľudského tela. Dala sa rozoznať hlava, ramená, postava s prekríženými nohami sediaca na malom stolčeku. Keď konečne za zvuku slávnostných fanfár autor vynálezu odhalil svoj „zázrak“, v dave prizerajúcich sa to zašumelo. Poniektoré jemné dámy takmer upadli do mdlôb, keď uvideli pred sebou Turka v životnej veľkosti. Bol taký realistický, že mali pocit, že ide o skutočného, vypreparovaného človeka.

Barón Kempelen vyzval prítomných, aby sa prihlásili, kto z nich si zahrá s jeho automatom šachovú partiu. Našiel sa odvážlivec, sebavedomý dvoran, tešiaci sa povesti, že je v šachu skutočným majstrom. Posadil sa oproti, automat sa pohol a po pár ťahoch dal svojmu súperovi mat. „Bosoráctvo,“ pohoršovali sa poniektorí, vydesení, že majú čo do činenia s čiernou mágiou. No panovníčka sa spokojne usmievala. Vedela, že nejde o nijaké čary, ale o dômyselný technický vynález, zodpovedajúci duchu osvieteného osemnásteho storočia. A tak, šachový automat dostal „požehnanie“ z najvyšších miest a mohol začať svoje svetové turné, počas ktorého nikdy nenašiel premožiteľa. Ani nemohol. Veď tento „pradedo“ všetkých počítačov, skonštruovaný v našom hlavnom meste predbehol svoju dobu o viac ako tristo rokov.

Šachový automat v podobe Turka vzbudil pozornosť v celej Európe

Génius z Bratislavy

No nielen automat vzbudzoval zvedavosť a dohady v barokových salónoch tereziánskeho obdobia. Aurou tajomnosti bol obklopený aj jeho tvorca. Mladý a nesmierne talentovaný konštruktér Wolfgang Kempelen. Nikto z jeho súčasníkov presne nevedel, kto je a odkiaľ pochádza. Túto záhadu sa podarilo odkryť historikom až koncom dvadsiateho storočia.

Rod Kempelenovcov prišiel do Bratislavy v polovici 17. storočia z Írska. Ich dom na rohu Klemensovej a Dunajskej ulice, kde bol skonštruovaný zázračný automat, dodnes stojí. Nepoznáme presné príčiny, čo túto starobylú rodinu priviedlo z takej diaľky až do Uhorska. Dôvody mohli byť rôzne.

Najpravdepodobnejšou je, že to bol dôsledok občianskej vojny v Anglicku, kedy došlo k ozbrojeným stretom aj medzi katolíckymi Írmi a protestantskými Angličanmi, uzurpujúcimi si ich pôdu a majetky. Následná vlna hladomoru vyháňala Írov po tisíckach z rodnej zeme a rodina Kempelenovcov našla útočisko a nový domov práve na brehu Dunaja.

Kariéru na Viedenskom dvore urobil predovšetkým Engelbert Kempelen, ktorý vo funkcii radcu získal od cisára Karola VI. barónsky titul a majetky. Oženil sa s Annou Teréziou Spindlerovou, dcérou bratislavského richtára. Náš geniálny vynálezca Wolfgang, zapísaný v matrike farnosti kostola sv. Michala, 23. januára roku 1734 bol ich posledným, siedmym dieťaťom.

Bol nemierne talentovaný už od útleho veku. Študoval v Bratislave a vo Viedni. Po skončení štúdií sa stal dvorným radcom Márie Terézie, ktorá ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku.
Hoci mal na svojom konte mnoho vynálezov, napríklad tlakový vodovod na Bratislavskom hrade, kyvadlový most cez Dunaj, či tlačiarenský stroj pre nevidiacich, skutočne ho preslávil šachový automat. Keď 23. marca v roku 1804 vo Viedni zomrel, jeho automat mal pred sebou ešte dlhú, triumfálnu cestu, ktorá mu vyslúžila povesť neporaziteľného umelého Turka.

Mária Terézia bola pyšná na technický pokrok vo svojej krajine

Mat svetovým veličinám

Nad šachovým automatom nedokázali vyhrať ani také osobnosti ako bol Benjamin Franklin, nemecký cisár Fridrich II., považovaný za výborného šachistu a o kráľa na šachovnici prišiel aj geniálny vojenský stratég Napoleon Bonaparte. Ten vraj túto prehru znášal mimoriadne ťažko.

Po smrti tvorcu bol o automat veľký záujem. Túžil po ňom aj francúzsky princ Eugėne de Beauharnais, veľký nadšenec a priekopník šachových turnajov. No v tom čase už mal svojho nového majiteľa. Stal sa ním dvorný mechanik viedenského dvora, nemecký hudobník a vynálezca Johann Nepomuk Mälzel, ktorý ho kúpil od Kempelenovho syna Karola za 10 000 frankov. Nebola to príliš vysoká cena, keďže podnikavý Mälzel v ňom videl potenciál vysokých ziskov a nemýlil sa.Podnikol s ním veľké európske turné a o vynález bol všade ohromný záujem. Zarobil na ňom veľké peniaze.

Po čase mu už bol starý kontinent malý a v roku 1825 sa rozhodol s ním odísť až do Ameriky. Tu vyvolal skutočné nadšenie. Americkí patrioti v mestách ako New York, Boston, Filadelfia, Baltimore, Washington, Charleston či Pittsburg boli doslova vo vytržení a túžili poraziť neporaziteľný automat. Žiadnemu z nich sa to však nepodarilo. Mechanický Turek získal na atraktívnosti, keď mu jeho nový majiteľ nainštaloval novú funkciu, a on už dokázal okrem šachu hrať aj mimoriadne populárnu kartovú hru whist. Všetci si skutočne mohli prísť na svoje. Najviac však Mälzel, pre ktorého sa stal doslova zlatou baňou.

S automatom prehrali najlepší šachisti celého sveta

Koniec slávneho Turka

Mälzel si zaoceánsku popularitu automatu užíval až do roku 1838. V tom roku totiž zomiera na lodi v blízkosti venezuelského prístavu, keď sa vracal s automatom z turné po Kube. Jeho telo pochovali v mori. Turek prežil svojho posledného majiteľa o šestnásť rokov a podľahol celkom inému živlu.
Američania sa už nechceli slávneho automatu vzdať a po Mälzelovej smrti ho uložili na čestné miesto v Pealesovom Čínskom múzeu vo Filadelfii.

V noci 5. júla v roku 1854 vypukol v priestoroch múzea veľký požiar. Android, čo ako geniálny, nemôže utiecť a tak podľahol plameňom, ktoré zmenili túto starožitnosť, trójskeho koňa baroka do modernej vedy na popol.

Tento prapredok počítačov a umelej inteligencie, zrodený na Slovensku našiel svoj koniec v ďalekej Amerike. Nevyspytateľnou iróniou osudu zostáva, že sa to stalo presne o poldruha storočia skôr a v tom istom meste, kde človek reprezentovaný šachovým veľmajstrom Garrym Kasparovom zažil svoju prvú porážku od šachového počítača Deep Blue.

Foto: wikipedia a archív

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -