Dnes je nedeľa, 24.jún 2018, meniny má: Ján
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Oskar Schindler: Muž mnohých tvárí, ktorý počas holokaustu zachránil stovky Židov

máj 23, 2018 - 08:09
Nebyť jeho strhujúceho životného príbehu, svetlo sveta by nikdy neuzreli tisícky ľudí a ani jeden z najznámejších filmov v dejinách svetovej kinematografie. Na piedestáli hrdinov 20. storočia napriek tomu pre mnohých dodnes zostáva kontroverznou postavou. Nenapraviteľný alkoholik a nie veľmi úspešný podnikateľ počas holokaustu zachránil stovky Židov. Ak by bol nesmrteľný nielen jeho odkaz, ale aj on, 28. apríla 2018 by oslávil 110 rokov.

K táboru v Brněnci sa blížia vojaci sovietskej Červenej armády. Postava muža nasadá do auta a smeruje do americkej okupačnej zóny. Spolu s ním cestuje osem židovských väzňov. Posledných osem z 1 200, ktorým zachránil život. Je 8. máj 1945. Mužovo meno je Oskar Schindler. 

Sovieti tábor oslobodili o deň neskôr. Niektorí z tých, čo prežili, v ňom zostali. Iní bývali v okolitých domácnostiach. Do Poľska bol pre nich o pár týždňov vypravený zvláštny vlak. V tom čase bol už Schindler v zajatí spojencov. Po výsluchu ho prepustili. Ešte predtým však zanechal hlbokú stopu v osudoch nespočetného množstva ľudí a ich potomkov. Vo svojej továrni vyrábajúcej pre nemeckú armádu zamestnal stovky Židov, čím z nich spravil „nenahraditeľnú“ pracovnú silu priemyslu nacistickej Tretej ríše. Stačilo mať guráž a vedieť sa vynájsť.

Ilúzie vs. krutá realita

Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 vo Svitavách na Morave. Toto územie v tom čase patrilo Rakúsko-Uhorsku, ktoré malo pred sebou posledné desaťročie svojej existencie. Celý región v roku 1918 pohltil vznik 1. Československej republiky.

Schindlerovci boli etnickí Nemci. Oskar bol starší z dvoch detí. Školské povinnosti mu príliš nevoňali. Oveľa radšej venoval svoj čas záujmu o dievčatá a automobily. Po tom, čo ho vyhodili zo školy, sa začal živiť predajom poľnohospodárskeho zariadenia. Pracoval pre svojho otca, ktorý ho vyrábal. Počas tejto životnej etapy sa stretol so svojou osudovou ženou Emíliou Pelzlovou. Manželmi sa stali v marci 1928.
Len čo dozneli svadobné zvony, ženích pochopil, že sa musí postaviť na vlastné nohy. V snahe osamostatniť sa prenikol do tajov viacerých zamestnaní. Jedným z nich bolo napríklad prevádzkovanie vojenskej autoškoly v československej armáde. Potom skúsil šťastie v hlavnom meste Nemecka. Dlho sa nezdržal. Ako obchodný cestujúci sa neuplatnil. Do mladej republiky Čechov a Slovákov sa po krátkej berlínskej anabáze vrátil. Chcel uviesť do praxe svoj nový nápad ‒ založil hydinársku farmu. Odvážny projekt sa aj kvôli hospodárskej kríze neujal. Po nevydarenom pokuse o výnosný biznis pociťoval hlboké sklamanie. Od tohto momentu bol už len krôčik k tomu, aby väčšinu jeho času začalo zaberať flámovanie a holdovanie alkoholu.

Zázrak v hodine dvanástej

Vytrhnutie zo šedej každodennosti predstavoval pre Schindlera rok 1935. Vstúpil do pronacistickej sudetonemeckej strany (Sudetendeutsche Partei ‒ SdP). Po tomto kroku nasledoval ďalší ‒ začal spolupracovať s nemeckou vojenskou spravodajskou agentúrou (Abwehr). Netrvalo dlho a tridsaťročný straník sa pre uvedenú činnosť ocitol v hľadáčiku československých orgánov. Výsledkom bolo zatknutie v roku 1938. Nasledovalo obvinenie zo špionáže. Nad Schindlerom sa stiahli mračná trestu smrti. Cestu na popravisko mu nakoniec zahatali dejiny. Po podpísaní Mníchovskej dohody a pripojení Sudet do narastajúceho Nemecka bol amnestovaný.

Po opätovnom získaní slobody nezostal Schindler pasívny. Jeho žiadosť o členstvo v nacistickej strane NSDAP bola prijatá v roku 1939. V prvý septembrový deň toho istého roka vypukla 2. svetová vojna. Schindler odcestoval do Krakova na územie okupovaného Poľska. Vďaka sieti nemeckých kontaktov, ktorú priživoval prostredníctvom úplatkov, sa prepracoval k prenájmu arizovanej továrne. Premenoval ju na Deutsche Emaillewaren-Fabrik Oskar Schindler – známu ako Emalia. Začala vyrábať riad pre nemeckých vojakov. Spočiatku kolektív zamestnancov tvorilo len niekoľko osôb. O tri mesiace neskôr ich už boli stovky. Ako Schindlerov obchod prosperoval, priberal čoraz viac židovských robotníkov. V priebehu dvoch-troch rokov bola židovská už takmer polovica z približne 1 000 pracovníkov. Išlo predovšetkým o Židov z krakovského geta.

Dary pre netvora

Na jeseň 1942 bol v okolí fabriky zriadený pracovný tábor Płaszów. Tvrdou rukou mu vládol sadistický dôstojník obávaných SS Ammon Göth. Schutzstaffel (známejšia pod skratkou SS) bola paramilitantná zložka nacistickej strany NSDAP v rokoch 1925 ‒ 1945. Organizácia bola v Nemecku a na ním okupovaných územiach zodpovedná za zločiny proti ľudskosti, vrátane stráženia a prevádzky koncentračných táborov.

V marci 1943 bolo krvavo zlikvidované geto v Krakove. Schindler sa ocitol v situácii, v ktorej začala deportácia do Plaszówa reálne hroziť aj jeho židovským zamestnancom. Využívajúc veliteľove slabosti pre kvalitný alkohol a luxusné predmety sa na neho snažil zapôsobiť vo svoj prospech. Na uvedené komodity bolo možné natrafiť len na čiernom trhu. Schindler vedel na jeho šikmej ploche obratne operovať. Priateľstvo s „esesákom“ Ammonom Göthom mohol preto pestovať tým, že zabezpečoval nepretržitý tok menších či väčších „pozorností“ do vily, z ktorej Göth dohliadal na tábor. S pribúdajúcim počtom darov bolo pre Schindlera oveľa jednoduchšie požiadať ho, aby vytvoril vedľajší samostatný tábor pre jeho židovských robotníkov. Od tohto kroku si továrnik sľuboval lepšie podmienky pre svojich Židov. Nechcel, aby trpeli v drastickom Płaszówe. Aj keď je Schindlerova motivácia v rámci tohto činu relatívne diskutabilná, vlastných židovských robotníkov intenzívne chránil. Jeho továreň bola pre nich posledným útočiskom. Mnohí historici toto jeho úsilie vymaniť svojich pracovníkov z táborového pekla interpretujú ako náznak ľudskej nezištnosti, a nie iba obchodnej vypočítavosti sledujúcej profit.

Schindlerov zoznam

Nastal rok 1944. Židia pracujúci pre Schindlera sa „tešili“ relatívne humánnym podmienkam. Ako sa neskôr vyjadril jeden z nich: „Boli sme hladní, ale nie podvyživení. Bola nám zima, ale nemrzli sme. Mali sme strach, ale neboli sme bití.“ Čoskoro však museli zmeniť pôsobisko. Postup sovietskych vojsk z východu uviedol do pohybu aj hospodársko-priemyselné zázemie nacistickej Tretej ríše. V oblasti Krakow-Plaszów bola nariadená evakuácia. Viac ako 20 000 Židov sa z ničoho nič ocitlo v deportačných vlakoch smerujúcich do vyhladzovacích táborov. Koľajnice ich života najčastejšie končili v Osvienčime. Schindler sa nehodlal len prizerať. Keď bola v auguste 1944 jeho továreň vyraďovaná z prevádzky, požiadal, aby ju mohol presťahovať do Brněnca. Dokázal presvedčiť nacistov, že z hľadiska vojnového úsilia ide o veľmi dôležitý úkon. S plánom presunu do blízkosti svojho rodiska uspel. Svoje snaženie neutlmil ani potom. Dislokovať továrenské priestory bola totiž jedna vec, ale zachovať si spolu s nimi aj početné stavy židovských zamestnancov už také samozrejmé nebolo. Bolo nevyhnutné niečo podniknúť. A Schindler skutočne „niečo“ vymyslel. Spolu so svojimi spolupracovníkmi vdýchol život legendárnemu menoslovu židovských robotníkov. Od tej chvíle boli považovaní za nenahraditeľných pre novú továreň.

So svojim účtovníkom vo filme Schindlerov zoznam

Hoci je dodnes ťažké určiť, koľko verzií známeho zoznamu vzniklo a koľko ľudí bolo nakoniec vybratých, je isté, že Schindlerova taktika zaúčinkovala. Do Brněnca dorazilo približne 700 mužov a 300 žien. Schindler dokonca dokázal „svojich“ Židov, obrazne povedané, vytiahnuť von aj z dobytčích vagónov. Ak boli náhodou omylom poslaní v ústrety smrti, druhý raz sa narodili. Neskôr sa k uvedenej skupine Židov pridalo aj ďalších 200 osôb. Počet zachránených ľudí vzrástol na 1 200. Všetci dostali pomyselné pomenovanie „Schindlerovi Židia“ (nemecky Schindlerjuden). Začiatkom mája 1945 sa 2. svetová vojna v Európe skončila. Schindler so svojou manželkou Emíliou opustili Nemecko. Je priam symbolické, že pri úteku im pomohlo niekoľko tých, čo prežili, z radov Schindlerjuden.

Prekliate nutrie

Bezprostredne po vojne žili Schindlerovci najskôr vo Švajčiarsku a potom v bavorskom Regensburgu. Ich cesta nakoniec viedla na zaoceánsky kontinent. Usadili sa v Južnej Amerike. Novým domovom sa im stala Argentína. V roku 1949 sa v ich blízkosti usídlilo aj niekoľko nimi zachránených Židov so svojimi znovu zjednotenými alebo novými rodinami. Ani na argentínskej pôde však Schindlerovi ruže nekvitli. Napriek tomu, že v priebehu vojny bolo o Schindlerovi možné tvrdiť, že je podnikateľsky ako-tak v obraze, v povojnovej ére iba tápal. Vrátil sa k svojmu pôvodnému zámeru. A znova s rovnako beznádejným koncom. Ako v tridsiatych rokoch, rovnako tak aj vo svojom novom pôsobisku, založil farmu. Tentoraz sa rozhodol chovať najskôr dobytok a potom nutrie. V roku 1957 opätovne skrachoval. Ďalší rok sám odcestoval za prácou do vtedajšieho západného Nemecka. V cementárskom priemysle však takisto pohorel a prišiel nazad. Dôvodov bolo viacero. Zásadnou sa však javila Schindlerova opätovne prebudená záľuba v pití. Bránila mu v triezvom úsudku pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Pre tento neduh sa množili problémy aj v jeho manželstve. Smutný epilóg dlhoročného zväzku prišiel vtedy, keď Oskar začal radšej vyhľadávať spoločnosť mileniek než vlastnej ženy. Dával tým za pravdu všetkým, ktorí ho označovali za nenapraviteľného playboya. Dokonca kolovali chýry o tom, že hoci manželstvo Schindlerovcov zostalo bezdetné, Oskarovi sa vo Svitavách narodili dve dcéry. Po definitívnom odlúčení od Emílie sa zvyšok života prebíjal vďaka nehasnúcej vďačnosti v podobe darov od ľudí, ktorým pomohol v čase najvyššieho ohrozenia. Prostredníctvom nadačných fondov „svojich“ Židov sa po nejakom čase strávenom v Izraeli na poste vrátnika ešte raz vrátil do Európy.

V roku 1962 udelilo múzeum holokaustu Yad Vashem Oskarovi aj Emílii vyznamenanie s názvom „Spravodlivý medzi národmi“. Oskar Schindler zomrel 9. októbra 1974 v nemeckom Hildesheime. Dožil sa 66 rokov. Podľa vlastného želania je pochovaný na františkánskom cintoríne v Jeruzaleme.

Silný príbeh

Schindlerov príbeh zostával dlho iba jednou z mnohých udalostí na palete bolestivých dejín holokaustu. Prelom nastal v roku 1982. Knižný trh doslova skolaboval po vydaní románu s názvom Schindlerova archa. Kniha zaznamenala celosvetový úspech. Jej autor Thomas Keneally za jej napísanie dostal prestížnu Bookerovu cenu.

Práve táto kniha sa stala predlohou pre oscarový film Schindlerov zoznam režiséra Stevena Spielberga. Na plátnach hollywoodskych kín sa premiérovo premietal v roku 1993. Postavu rozporuplného Oskara Schindlera stvárnil Liam Neeson. Postavu Götha si zahral Ralph Fiennes. Emotívna posledná sekvencia Schindlerovho zoznamu zobrazuje nielen tých, ktorí vďaka Schindlerovej duchaprítomnosti nezomreli v plynových komorách, ale aj ich priamych potomkov a príbuzných. Podľa odvekého židovského zvyku na hrob svojho záchrancu umiestňujú kamene.

Keď si svet pred desiatimi rokmi pripomínal 100. výročie Schindlerovho narodenia, bola v Nemecku vydaná pamätná známka. O kontroverznosti Schindlerovej osoby a rôznorodosti prístupov k hodnoteniu jeho historických činov však azda najlepšie svedčí fakt, že na území dnešnej Českej republiky v jeho rodnej obci existuje odpor k heroizovaniu človeka, ktorého si ešte niektorí pamätníci pamätajú ako nacistu, špióna a oportunistu pôvodne podporujúceho diskrimináciu Židov.

Autor: Juraj Jankech

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -