Dnes je štvrtok, 16.august 2018, meniny má: Leonard
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Mamy a dcéry

máj 24, 2018 - 14:14
„Kam Boh nemôže, pošle matku, hovorí hebrejské príslovie. Na počiatku bolo slovo, a to slovo bola mama. Nebolo to iba prvé slovo, ale aj to najkrajšie slovo, slovo s vôňou, nezabudnuteľnou emóciou, láskou a šťastím,“ hovorí Alena Heribanová o svojej mame. Jej slová sú vyznaním mnohých dcér svojim mamám.

Kontinuita ženskej energie

Charizmatická moderátorka ALENA HERIBANOVÁ o svojej mame MÁRII, dcérach a vnučkách.

„Toto šťastie poznáme, ak je nám dopriate mať takúto mamu. Ja som vďačná osudu za tú moju. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, čo pre mňa znamená. Vytvorila nám teplé a útulné rodinné hniezdo plné istoty. Nikdy nebola tou oddanou, nekonečne obetavou mamou, ktorá nás bezhranične milovala ,opičou' láskou, bez nárokov na našu pracovitosť, snahu a cieľavedomosť. Bola a je ženou, ktorá spravodlivo dávkovala lásku aj nároky, slobodu aj disciplínu, ktorá nás učila, že vzdelanie a múdrosť nám otvárajú dvere do sveta. Naučila ma nebáť sa, neponižovať sa pred silnými a nepovyšovať nad slabými. Učila ma vážiť  si každého človeka a vytvárať si vlastný názor. Dnes, keď som sama mama a moje dve dcéry sú už tiež mamy, je moja mama prababičkou... Je to kontinuita našej ženskej energie, naša nesmrteľnosť, ktorá pokračuje v životoch našich drahých. A tie najmenšie, moje drahé vnučky dvojročná Emilka a 9-mesačná Izabelka, to vedia... Je nám dopriate tešiť sa v zdraví zo vzájomnej prítomnosti, a uvedomovať si, aké je krásne byť spolu. Drahá maminka, ľúbim ťa...“

Dcéra jedinečnej mamy, mama jedinečnej dcéry

„Som jediná dcéra jedinečnej mamy MÁRIE a mama jedinej a jedinečnej dcéry KATKY,“ hovorí o vzťahu mám a dcér herečka EVA PAVLÍKOVÁ. 

Mamu vraj všetci volajú Mary a Eva považuje za veľké šťastie, že ešte aj v zrelšom veku je pre niekoho stále dieťa. „Delí nás 320 kilometrov, rodičia žijú v Košiciach, ale každý deň si telefonujeme. Ak by som nezavolala, mama by bola celá bez seba, či sa niečo nestalo...“ Keďže podľa mamy je Eva stále „decko“, tak volá každý deň a trpezlivo odpovedá na jej otázky.

„Mama má smiech ako mladica, veľa sa smeje, recituje básne, kedysi hrala na mandolíne, vie veľa pesničiek, pracovala ako redaktorka a má rada ľudí a spoločnosť. Neznáša sa však fotiť – na rozdiel odo mňa, a hnevá sa, keď prezradím, koľko má rokov,“ smeje sa herečka. Mame vďačí za nasmerovanie na cestu, po ktorej dnes kráča, ale aj za veľa obyčajných vecí, ako vedieť variť, piecť, háčkovať, pliesť, milovať kvety, knihy, prírodu, umenie i ľudí... Po mame zdedila veselú povahu, energiu a esprit, ale vďačí jej aj otcovi za to, že ju naučili stáť na vlastných nohách a so zdvihnutou hlavou kráčať úskaliami života. „Na jednej strane mama prežíva oveľa viac moje úspechy ako ja, na strane druhej je mojím najväčším kritikom,“ dodáva Eva Pavlíková s tým, že vlastne to tak musí byť, lebo mama jej chce len dobre. „Niekedy je to ťažké uniesť, ale máva naozaj pravdu, čo jej, samozrejme, tak ľahko nepriznám,“ prezrádza.

Ako v každej rodine a medzi každou mamou a dcérou to aj medzi nimi občas „iskrí“, ale to je vraj normálne a aj to učí porozumeniu a trpezlivosti. Eva často svojej mame vraví, že ju ľúbi. Želá si, aby ešte dlho svojím energickým hlasom a zvonivým smiechom spríjemňovala rodine rannú kávu.
S dcérou Katkou ju tiež delí 300 kilometrov. Katka, pesničkárka s umeleckým menom Katarzia, žije v Prahe. Zatiaľ každý deň nevolá, ale vie, že na mamu i otca sa môže kedykoľvek obrátiť, ak by sa čokoľvek stalo. V mnohom je po babke i mame. „Stojí na vlastných nohách a tiež sa so vztýčenou hlavou usiluje kráčať úskaliami života,“ hovorí s láskou Eva Pavlíková. Katka má zmysel pre humor, nadhľad, ale na rozdiel od mamy Evy neznáša otázky typu: čo dnes máš, čo robíš? A tak herečka trpezlivo čaká, kedy dcéru prepadne túžba svojej mame zavolať. „Mama mi často hovorí, že som akoby jej pokračovanie. Katka preberá štafetu za nás obe. Tak to má byť – byť pokračovateľom niekoho a mať pokračovateľa,“ uzatvára Eva Pavlíková.

S Marínou sú aj všedné dni sviatočné

„Inšpiruje ma svojím pozitívnym prístupom, slnečnou povahou, obetavosťou, svietivou energiou, ktorú vyžaruje,“ hovorí JANA PROCHÁZKOVÁ, dcéra herečky MARÍNY KRÁĽOVIČOVEJ.

Nedávno som zistila, že moja mama Marína má doteraz odložené srdiečka a dômyselné skladanky s fotkami, ktoré sme jej s bratom vystrihovali a omaľovávali ešte v škôlke na Medzinárodný deň žien, keď sa všade u nás mamy oslavovali, než sme ten sviatok vymenili za Deň matiek. Bývali to veľké prípravy s nácvikom básničiek, aj pesničiek, neraz vlastnej tvorby. A keďže náš otec postavil mamu celoživotne na pomyselný piedestál, platila doma veta: „mamička sa nekritizuje“  a čím ďalej, tým viac sme si vážili chvíle, ktoré si pre nás, neraz až na dreň vysilená Marína ukradla, robili sme si dni sviatočné aj z tých všedných. Áno, túžila som mať mamičku s drdolčekom, v zásterke a vareškou, ktorá má bude vítať, keď prídem domov zo školy. Namiesto toho ma osud obdaril najlepšou kamarátkou, akú si len dokážem predstaviť. Chápavou, vnímavou, vždy ochotnou načúvať, poradiť, pomôcť, dušu za vás vypustiť. V ničom sa na ňu nepodobám, aj keď mi vždy bola a je trvalou inšpiráciou a vzorom. Pozitívnym prístupom, slnečnou povahou, obetavosťou, svedomitosťou, svietivou energiou, ktorú vyžaruje, húževnatosťou a nevídanou pracovitosťou. A vernosťou. Ľuďom, krajine aj ideálom. Želám Ti len to naj, mami, nech nám aj naďalej jasne svietiš.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -