Dnes je štvrtok, 16.august 2018, meniny má: Leonard
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Kruté vrahyne: Belle Gunnes

máj 28, 2018 - 10:06
Hoci sa narodili ako príslušníčky nežného pohlavia, surovou bezcitnosťou desili aj drsných chlapov. Svojím ženským pôvabom miatli sudcov a vyšetrovateľov, ktorým sa nie vždy podarilo odhaliť za peknou tvárou dušu obludného monštra.

Lizzie Borden

Nad ospalým mestečkom Fall River sa v lete roku 1892 vznáša horúci augustový deň. Gazdinky chystajú obed, po ceste hrkocú kočiare, keď odrazu tú všednú monotónnosť pretne hrôzostrašný výkrik: „Maggie, rýchlo, ktosi zabil ocka,“ zavolala Lizzie slúžku a o chvíľu sa už spolu skláňajú nad zmrzačeným telom pána domu Adrewa Bordena. Pohľad na neho bol skutočne strašný. Rozmlátená hlava, zaliata krvou, jedno oko rozseknuté. Steny miestnosti sú celé od krvi. No domáci horor sa ešte neskončil. O chvíľu nájde Lizzie na poschodí aj matkinu mŕtvolu, ktorej hlava, oddelená od krku, nenechá nikoho na pochybách, že tu azda musel vyčíňať samotný diabol v ľudskej koži.
Susedia zahrnuli osirelú slečnu súcitom, snažili sa jej zo všetkých síl pomôcť, prisahali, že pomôžu vypátrať toho odporného vraha. O týždeň na to je mestečko opäť v šoku. Polícia ako podozrivú odvádza z domu hrôzy samotnú Lizzie.

Predstieraná zbožnosť

„Som nevinná,“ so slzami v očiach trvá na svojom Lizzie. Jej obžaloba vyvolá búrku protestov po celej krajine. Nikto neverí, že táto decentná dáma v čiernom, ktorá pravidelne navštevuje stánok boží a vyučuje v nedeľnej škole chudobné deti, by mohla čo len pomyslieť na taký hrôzostrašný čin. Dokonca ženské spolky organizujú po celej krajine demonštrácie, kde volajú po jej prepustení.
Pohľad na Lizzie v súdnej sieni bol skutočne dojímavý. Pôvabná bledá tvár, sklopené oči plné sĺz, obklopená duchovnými z farnosti, v ktorej tak usilovne pracovala.
„Vyzerá azda takto diabol?“ pýtala sa poroty obhajoba.

Prokurátor sa však jej výzorom nedal zmiasť. Pred súd predstúpil svedok, brat zavraždenej Lizzinej matky John Morse, ktorý vypovedal, že manželia mali s dcérou neustále problémy, ktoré vyústili do rozhodnutia jej otca zmeniť závet v prospech svojej manželky a dcéru vydediť. O čo konkrétne išlo, sa nepodarilo objasniť. Povráva sa, že dom Bordenovcov tajne navštevoval akýsi záhadný cudzinec, čo manželom nebolo po chuti. A hoci táto výpoveď zanechala na zbožnej a cnostnej Lizzie riadnu škvrnu, obžalobe sa nepodarilo presvedčiť porotu, že tým krutým vrahom je ona. Oslobodili ju 19. júna 1893. A aj napriek tomu, že vražda jej rodičov zostala naveky zahalená rúškom tajomstva, brat jej matky a rodinný lekár vedeli svoje. To stačilo na to, aby sa pohľad obyvateľov mestečka na jej zbožnosť úplne zmenil. Súdnej spravodlivosti síce unikla, ale tej božej nie. Až do konca života jej bolo súdené žiť v mestečku, ktoré ňou opovrhovalo a stráviť dni svojho života v bolestnej samote.

Belle Gunness

Jedna z najbrutálnejších sériových vrahýň má na svedomí 40 obetí, medzi ktorými nechýbali ani jej vlastné deti, manželia a milenci. Napriek tomu, že už svojím výzorom vzbudzovala rešpekt, ak nie priamo hrôzu, mala v sebe čosi, čím si podmaňovala mužov, ktorí sa do nej vedeli bezhlavo zaľúbiť.
Jej mohutná, 193 centimetrov vysoká postava a telo vážiace 95 kíl boli viac než impozantné, najmä na začiatku 20. storočia, keď ženy boli naozaj útlejšie.

Obrie proporcie kontrastovali s jej celkom pôvabnou tvárou, ktorej pekný výzor naštrboval len studený pohľad očí. No čo, pre niektorých mužov to zrejme bolo celkom rajcovné. Čo v nej prebudilo beštiu, nikto nevie. Hovorí sa, že to bola drastická príhoda, ktorú zažila ešte v rodnom Nórsku. Ako mladé dievča z chudobnej rodiny otehotnela s miestnym mládencom, ktorý si ju odmietol vziať za ženu. Rozľútostená Belle zašla za ním na zábavu do miestneho pohostinstva, kde si to s ním chcela vysvetliť. Podgurážený mladík sa jej však vysmial a na dôvažok, aby lepšie pochopila jeho nie, ju zbil tak surovo, že potratila a takmer pri tom prišla o život.

Keď sa zotavila, pocítila v duši prázdno a nekonečnú nenávisť k mužom. Rozhodla sa, že sa im pomstí a svoj zámer sa vydala naplniť do Ameriky, ktorá bola v tom čase, na konci 19. storočia, krajinou neobmedzených možností naozaj pre každého.

Americká nočná mora

Keď vystúpila na brehu zaoceánskeho kontinentu z lode, veľmi sa nelíšila od ostatných imigrantov. Deklarovala, že si chce prenajať pozemok a stať sa farmárkou. Na prisťahovaleckom úrade jej popriali veľa šťastia pri plnení si svojho amerického sna, netušiac, že práve privítali nočnú moru.
Belle začala farmárčiť a o dva roky po príchode sa vydala za krajana Antona Sorensona. Porodila mu štyri deti, z ktorých dve, chlapci, zomreli za záhadných okolností ešte v perinke. Ani Anton si vedľa nej dlho nepožil. Umrel v bolestiach na akúsi podivnú črevnú infekciu. „Užialená“ vdova získala slušný obnos peňazí z Antonovej životnej poistky, ktorú ho pred vstupom do manželstva donútila uzavrieť.
Netrvalo dlho a poobzerala sa po ďalšom mužovi, v jej prípade skôr obeti. Do oka jej padol ďalší prisťahovalec zo severu Peter Gunness. Sľúbili si vernosť „až kým nás smrť nerozdelí“, čo si Belle určite vysvetľovala po svojom a do roka mu porodila synčeka, ktorý však už po týždni zomrel. Čoskoro ho nasledoval aj jeho užialený otec. Keď prišli vyšetrovatelia na farmu, aby objasnili túto tragédiu, čierna vdova ich presvedčila, že nebohého privalil ťažký stroj na výrobu klobás. Vyjadrili jej úprimnú sústrasť, poľutovali, že musí znášať taký ťažký osud a prípad uzavreli. Belle zhrabla peniaze z poistky a vybrala sa na ďalší lov.

Aj napriek svojej monštruóznej bezcitnosti mala kúsok zdravého rozumu a ďalej to už so životnými poistkami neskúšala. Správne odhadla, že poisťovací agenti sú podozrievavejší než muži zákona, tak načo provokovať. No partnera potrebovala. Využila inzertnú zoznamku v miestnych novinách. Čuduj sa svete, muži sa k nej na farmu len tak hrnuli. No nikto ich už nevidel odchádzať preč. Zmrzačené pozostatky jedného z nich, Georgea Andersona, našli v chlieve. Belle uviedla, že ho na smrť dohrýzli prasnice.

Pravdu odhalil požiar

Ktovie, ako dlho by trvala „vražedná kariéra“ diabolskej ženy, nebyť toho, že v roku 1908 vypukol na farme požiar. V tom čase žila s Royom Lampherom, útlym, o pár rokov mladším mužom, ktorý sa do tejto obryne úprimne zamiloval. Keď požiar uhasili a policajti prišli vyšetriť jeho príčinu, objavili strašný nález. Pozemok bol priam posiaty zmrzačenými, obhorenými telami, ležiacimi v plytkých hroboch. Narátali niekoľko desiatok mužských a pár detských telíčok, no po farmárke nebolo ani stopy. Po dôkladnejšej prehliadke terénu napokon natrafili na ženské telo bez hlavy, no bolo také poznačené ohňom, že ho nebolo možné presne identifikovať. Uzavreli to s tým, že šlo o samotnú Belle a z jej smrti obvinili Lamphera. Logiku to síce malo, no chýbali dôkazy a motív. Lamphera napokon museli oslobodiť spod obžaloby a pri dôkladnejšom vyšetrovaní prípadu, ku ktorému boli prizvaní najlepší odborníci z krajiny, došli k otrasnému záveru. Zistili, že farma bola celé desaťročia dejiskom krutých vrážd, ktoré tu páchala sadistická psychopatka. Telo Belle nikdy neidentifikovali a nikdy ju ani nenašli. Zmizla bez stopy. Ešte celé desaťročia sa po celej Amerike z času na čas objavili správy, že ju videli na rôznych miestach. No nikdy ju nevypátrali. Miestni ľudia si medzi sebou šepkali, že ju odniesol do pekla samotný diabol...

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -