Dnes je streda, 21.november 2018, meniny má: Elvíra
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Aj na slabých nohách môže vyrásť silná žena

jún 03, 2018 - 08:05
Vodičský preukaz mala iba dva dni a už si trúfala sama šoférovať z Bratislavy do Humenného. Pritom auto ešte ani nebolo špeciálne upravené na jej malú výšku, preto ho musela ovládať špičkami! To je len malá ukážka odvahy a guráže VIKTÓRIE SAVKOVEJ, ktorej hendikep nezabránil vyrásť v sebavedomú mladú ženu.

„Predstavte si, že stojíte pred výkladom s najnovšou trendy módou, mobilmi a tabletmi a vedľa je stroj. Ak doňho vhodíte peniaze, budete menej krívať a budete môcť bez bolesti spať. Čo si vyberiete?“ Túto otázku kladie Viktória Savková svojim rovesníkom v knihe Nevzdať sa. Prináša príbehy niekoľkých mladých ľudí s hendikepom, ktorí sa nevzdávajú a svojím prístupom k životu môžu motivovať iných, ktorých postihol podobný osud.

Ani Viki to nemá ľahké. Jej najväčším snom je mať dve rovnako dlhé nohy a nenamietala by, keby jej výška bola viac ako 137 centimetrov. A keby jedna jej noha nebola slabá a od kolena dolu ochrnutá... Napriek tomu robí to, čo ju baví, písala blogy o móde a kozmetike, študuje právo a vyhlasuje: „V živote nič nie je presne tak, ako chcete. Ale vždy môžete skúsiť prerobiť to na svoj obraz.“

Ak treba, nosia ma na rukách

Oproti tomu, že podľa vyjadrení lekárov nemala sedieť a už vôbec nie chodiť, pretože sa narodila s rázštepom chrbtice a syndrómom pripútanej miechy, je na tom oveľa lepšie, ako ktokoľvek pri jej narodení dúfal. Vlastne – aby sme boli presní, bola na svete jedna žena, ktorá prognózam lekárov neverila a rozhodla sa urobiť všetko, aby im dokázala, že sa mýlia: Vikina mama. Bojovníčkou, pre ktorú sú prekážky výzvami, je Viki zrejme po nej. S malou dcérou navštevovala špecialistov, cvičila, pretrpela s ňou niekoľko operácií, ale najmä jej vštepila vôľu nevzdávať sa a neľutovať.

Drobné dievčatko našťastie nikdy nemalo problém s učením, bez problémov študovalo na cirkevnej základnej škole aj osemročnom gymnáziu v Humennom a vďaka svojej družnej povahe nemalo núdzu o kamarátov. V knihe Nevzdať sa opisuje príklad: „Každá jedinečnosť sa dá vnímať cez mnohé benefity. Nielen komplimenty, ale aj istotu, že moji priatelia sú skutočnými priateľmi. Niekedy ma nosia na rukách. Boli sme na školskom výlete vo Viedni. Chodila som, koľko sa dalo, nie som žiadne béčko. Keď však už bolo zle, spolužiaci ma vzali na ruky... Tak ma nosili po hlavnom meste Rakúska. Robili sme Slovensku dobré meno našou srdečnosťou.“

Dve veľké bojovníčky - mama s dcérou

Dvakrát v Egypte

Medzníkom v živote drobnej okane bol liečebný pobyt u známej doktorky Evy Augustínovej v Egypte. Mama si vtedy vzala pôžičku, aby mohla terapiu uhradiť, ale stálo to za to. Viki začala hýbať ochrnutou nohou! Preto chceli cestu do Egypta zopakovať, ale chýbali peniaze. Mama teda oslovila rôzne organizácie, nadácie a obrátila sa aj na darcovský portál dakujeme.sk, prostredníctvom ktorého prispievajú bežní ľudia na pomoc rodinám v zložitých situáciách. Vďaka tomu mohla Viki absolvovať aj druhý pobyt, ktorý ju zas posunul o kúsok dopredu.

Spriaznené duše

Cez portál dakujeme.sk našla nové spriaznené duše, aj svoju neskoršiu birmovnú mamu...
Daniela je advokátka. Býva v Bratislave a pred niekoľkými rokmi prepadla behu. Keď sa po prvý raz prihlásila na Národný beh Devín-Bratislava, pri registrácii dostala návrh, aby s pomocou svojich priateľov, ktorí budú tipovať jej umiestnenie, podporila niektorý z príbehov na darcovskom portáli. Tak Daniela spoznala vtedy trinásťročnú Viktóriu. „Vďaka mojim známym sme pre ňu vyzbierali okolo tisíc eur a Vikina mama mi v e-maile poďakovala. No neskončilo to tým jedným mailom. Písala mi potom častejšie, zostali sme v kontakte, postupne sme sa spriatelili. Keď sa najbližšie chystali s Viki do Bratislavy, navrhla som im, že môžu u mňa prespať.“

Zatiaľ čo Viktória trávila čas v nemocnici, jej mama Eva bola Danieliným hosťom. Boli spolu v divadle a Eva sa rozplývala nad tým, že po prvý raz za tie roky, čo nespočetnekrát merala s dcérou cestu do Bratislavy, vidí okrem nemocnice a lekárov aj niečo iné... Odvtedy už nikdy nemusela cestovať jedným nočným rýchlikom sem a druhým naspäť. Mohla prespávať u Daniely. „Ale bolo to vzájomné... Kým som ja bola v práci, Eva mi iniciatívne umyla okná. Alebo uvarila,“ spomína mladá právnička. S akčnou mamou a jej dcérou z východného Slovenska boli spolu aj na dovolenke a keď sa Viki v druhom ročníku gymnázia chystala na birmovku, požiadala Danielu, aby sa stala jej birmovnou mamou. Tá pricestovala do Humenného, kde ju široké príbuzenstvo vrelo prijalo ako člena rodiny.

Vďaka vytúženému autu je Viki samostatnejšia

Nový život v Bratislave

Viktória bola od malička podnikavá. „Boli sme aj s bratom nútení byť kreatívni, aby sme si sem-tam niečo zarobili,“ tvrdí. Už ako malá školáčka vyrábala náušnice alebo „bomby“ do kúpeľa a v pätnástich začala písať svoje „beauty“ blogy. Hodnotila kozmetické výrobky, firmy jej posielali svoje produkty... Na základe týchto blogov ju oslovil istý internetový obchod s kozmetickými produktmi a Viki už niekoľko rokov jeho výrobky fotografuje, umiestňuje na web a spravuje jeho sociálne siete. To všetko stíha popri škole. Už druhý rok je totiž študentkou Právnickej fakulty UK v Bratislave a svoju budúcnosť zatiaľ vidí v advokácii, podobne ako Daniela. Aj keď ktovie, čo budúcnosť prinesie, možno sa uplatní v oblasti módy. „Alebo budeš vymódená advokátka,“ smeje sa jej staršia kamarátka.

Bežala aj mama

Aby bola svojej dcére nablízku, presťahovala sa do Bratislavy aj Viktóriina mama. Bývajú spolu v prenajatom byte, mama si tu našla prácu, a tak sa môžu častejšie stretnúť aj so svojou spoločnou kamarátkou Danielou. Tá svoju účasť na Národnom behu Devín – Bratislava zopakovala ešte niekoľkokrát a vždy pri tom získala aj istú sumu pre Viki. Raz na špeciálnu obuv, inokedy na rehabilitáciu. Vlani bolo treba získať viac peňazí, aby sa pre Viki mohlo kúpiť auto. Preto sa rozhodla behu zúčastniť aj jej mama. „Je totálny nešportovec, ale veľmi chcela. Tak sme spolu trénovali a ja som ju povzbudzovala a ubezpečovala, že to určite dá,“ spomína Daniela. Prostredníctvom ich účasti na behu sa podarilo získať úžasných šesťtisíc eur a Viki sa môže voziť na vlastnom aute, vďaka ktorému je ešte samostatnejšia.

Na behu, ktorým získali peniaze na auto pre Viki sa zúčastnila Daniela (zľava), mama aj jej priateľ

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -