Dnes je sobota, 17.november 2018, meniny má: Klaudia
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Juraj Bača: Nepríjemné skúsenosti z nás robia lepších hercov

jún 18, 2018 - 07:47
Kvôli dobrej hereckej príležitosti si neváha siahnuť na dno možností. JURAJ BAČA priznáva, že vzorom sú mu hollywoodski herci, pre ktorých nič nie je nemožné. Akú najväčšiu obetu herectvu venoval?

Juraj, moderovanie prenosu Slovenka roka 2018 bola pre vás nová skúsenosť?

Máte pravdu, bol to môj prvý živý prenos v živote. Už som moderoval všeličo, ale zatiaľ sa nič nevyrovnalo stresu, ktorý som si vyskúšal a prekonal pri Slovenke roka. Neustále som si uvedomoval, že keď to pôjde zlým smerom, tak to uvidia úplne všetci. Bolo to veľmi náročné, ale zvládol som to a som za túto skúsenosť rád.

Zvyknete mávať ešte trému?

Samozrejme, navyše si myslím, že každý, komu na jeho výkone záleží, má trému. Vnímam to ako prirodzenú vlastnosť. Áno, občas je to kontraproduktívne, niekedy to zase človeka naštartuje. U mňa je to najciteľnejšie pri prvých dvoch-troch vstupoch. Keď sa podaria, napätie opadne, uvoľním sa a začnem si to užívať.

juraj_b.jpg

Foto: 
Peter Meszaros

Čo ste vnímali ako najťažšie?

Fakt, že si treba dávať pozor na každé slovíčko... Z pozície diváka nevnímate, aký veľký tlak je na moderátorov vyvíjaný. Rozprávate svoju repliku, snažíte sa ju povedať štylisticky správne a do toho vám do ucha hovorí režisérka – potrebujeme čas, natiahni to o 20 sekúnd, hovor pomalšie, povedz toto a toto... Skĺbiť to je ťažké. Hovoriť ucelenú myšlienku, usmievať sa, poslúchnuť režiséra, strážiť, či stojíte na značke a ešte vyžarovať charizmu (smiech).

A to sa hovorí, že muži nevedia robiť dve veci naraz...

(smiech) Vidíte? Podceňujete nás! Navyše, Slovenku roka vnímam ako formát príliš seriózny. Pri iných galavečeroch či šou si moderátor môže dovoliť trochu ležérnosti a uvoľnenie, ale v tomto prípade by to podľa mňa nebolo na mieste.

Juraj, čo vy a folklór, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou večera? 

Napriek môjmu rýdzo slovenskému priezvisku Bača si s folklórom veľmi netykám. Pochádzam z Galanty a tam folklór až tak veľmi nezavítal. Priznám sa, že ja som sa ním stretol až na vysokej škole, keď som spoznal spolužiakov, ktorí tancovali v súboroch a rôznych folklórnych telesách. Boli z rôznych kútov Slovenska a bolo zaujímavé objavovať náš folklór a tradície aj cez nich. 

Sme pár dní pred divadelnými prázdninami, naposledy som vás videla v predstavení Divadla Aréna Dubček... 

Áno, je to krásne predstavenie a mám z neho obrovskú radosť. Špecifické je v tom, že ho hrajú mladí ľudia, ktorí Dubčekovu dobu nezažili a majú na ňu len sprostredkovaný názor cez jednu či dve generácie pred nimi. V tom vidím silu tohto predstavenia.

Deje sa na divadelných doskách vo vašom prípade aj niečo nové?

Momentálne skúšam komédiu Predstavím ťa oteckovi s Jožkom Vajdom, Kamilou Magálovou a Mary Havranovou, kde mám dosť veľkú postavu a asi najviac textu spomedzi všetkých. Príprava na ňu mi zaberá dosť času. Popri tom mám neskutočné množstvo aktivít, okrem toho, že stále nahrávam v rádiu Jemné, mám vlastnú kapelu, s ktorou chodím spievať a koncertovať... Pripravujem sa na ďalšie projekty v televízii Markíza a dokonca sa chystám aj na nakrúcanie jedného filmu... V poslednom čase akoby sa roztrhlo vrece s prácou a ponukami, za čo som samozrejme rád, nesťažujem si.

Nakrúcanie filmu je pre slovenského herca sviatkom. Môžeme o ňom hovoriť trochu viac?

Myslím, že ešte nie. Jediné, čo môžem povedať, je, že ide o celovečerný film, no zatiaľ nesmieme hovoriť o detailoch. Tak mi aspoň prezraďte, aké bude vaše leto? Už viete, čo vás počas neho čaká a neminie? Toto leto bude čisto pracovné. Už 21. júna máme premiéru komédie Predstavím ťa oteckovi, je to zájazdové predstavenie, s ktorým sa v lete chystáme cestovať po Slovensku a hrať ho aj v menších mestách.

Žiadna dovolenka?

Práca je ešte stále pre mňa aj oddychom, zatiaľ necítim potrebu dovolenkovať v nejakom rezorte a od rána do večera jesť, tak to nie. Navyše, teraz som v pomerne prísnom režime, ktorý sa týka nových projektov. Veľa cvičím, chodím na karate, dokonca držím prísnu diétu...

Naozaj vás neláka cestovanie?

Ale to áno, rozmýšľal som, že si na pár dní odbehnem do Indie. Už som tam raz bol a tento zážitok si dodnes nosím v srdci. Do Indie som vtedy vycestoval s mojím kamarátom dokumentaristom. Indiu má pochodenú, chodí tam pravidelne fotiť i nakrúcať dokumenty už celé roky, takže som sa spolu s ním dostal na také miesta, na ktorých sa bežný turista neocitne ani náhodou. Práve tu som trochu zmenil myslenie a v Indii som sa aj rozhodol vydať sa na hereckú kariéru.

baca_dovolenla.jpg

Foto: 
arc J.B.

Keď sme pri dokumentoch, nikdy ste nemali chuť priniesť z podobných ciest a putovaní vlastný film?

Chvíľu som takúto tendenciu mal, natočil som aj zopár vlogov zo zákulisia Rexa, ktoré sa stretli s úspechom, a to hlavne u mladého publika, ktoré momentálne žije sociálnymi sieťami. No pri cestovaní, neviem... Na jednej strane je to záväzok, keď človek niečo nakrúti, malo by to byť aj dobré, a to je zároveň zaväzujúce. Nerád by som bol, aby ma pri cestovaní niečo zväzovalo. Potrebujem vypnúť hlavu, pretože ma čaká extrémne náročné obdobie a nechcem sa zaťažovať otázkami – ako to nakrútiť, ako postrihať...

Nedá mi nevrátiť sa k diéte, ktorú ste spomínali. Prečo ju držíte?

Naozaj to súvisí len s projektom, ktorý sa chystám nakrúcať a v ktorom nemôžem pôsobiť ako svalnatý chlapec z fitka (smiech). 

Musíte byť vychudnutý?

Nie, nemusím. No rád sa nechávam inšpirovať hollywoodskymi hercami, ktorí keď dostanú rolu, tak ju študujú dlhé mesiace a podmieňujú jej všetko. Toto je cesta, ktorou sa snažím kráčať a možno aj trochu odlíšiť, hoci viem o mnohých hereckých kolegoch, ktorí to robia podobne, len o tom nehovoria. Povedal som si, že keď dostanem príležitosť, urobím všetko pre to, aby môj vklad do nej bol maximálny.

Herectvo je fascinujúce v tom, že pri každej novej úlohe sa niečo nové môžete naučiť, no zároveň to chce aj veľkú obetu. Čo ste herectvu obetovali vy?

Momentálne moja najväčšia obeta je, že nemôžem jesť cukor, ani ovocie. Je to pre mňa úplne nový pocit, nikdy som sa v ničom nemusel obmedzovať. Je to ťažké, človek má neustále pocit, že mu niečo chýba, na druhej strane závislosť od cukru máme všetci od malička, nie je pre telo absolútne dobrá a začínam to na sebe aj cítiť. Po týždni diéty prišiel takzvaný „cheat day“, počas ktorého som mohol jesť hocičo, na čo som mal chuť. No a ja som sa naládoval! (smiech). Vzápätí som zistil, že všetko je strašne sladké a cítil som neuveriteľnú ťažobu. Ale s tým obetovaním sa máte pravdu. Teraz chodím napríklad na karate, no keď som hral na Novej scéne Iaga, tri mesiace som chodil na thajský box. Tam som sa prakticky nechával mlátiť skúsenými thai boxermi, ktorým som nemal šancu byť oponentom (smiech). No som toho názoru, že každý úder a každá jedna podobná, hoci nie celkom príjemná skúsenosť sa odrazí na javisku či pred kamerou. Aj keď len v jedinom pohľade či jednom prižmúrení oka, a to stojí za to.

Všetko, čo sme si doposiaľ povedali, znie veľmi pekne a uhladene, kde je nejaká smršť spontánnosti, energie, živelnosť mladého človeka?

Priznám sa, tá tu teraz nie je. Som vo fáze, keď je pre mňa práca rokenrolom. Mám pocit, že teraz je obdobie, keď musím poriadne zamakať a navyše ma to baví. Keď som pracoval v kancelárii, nezažíval som toho ani zďaleka toľko ako teraz. Nepotrebujem si užívať v piatok či v sobotu večer vonku, ja si užívam každý jeden event či koncert s mojou kapelou.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -