Dnes je streda, 15.august 2018, meniny má: Marcela
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Tajomstvo našej pamäti: Viete, ako funguje?

august 08, 2018 - 13:49
Sú tým, čo nás tvorí, skutočnou esenciou našej osobnosti. Spomienky na prvý bozk, narodeniny, detský plač či sľub lásky. Pamäť je zázračnou skrinkou, v ktorej máme uložené všetky cenné skúsenosti, vďaka ktorým robíme v živote menej chýb. Viete, ako tento zložitý mechanizmus funguje?

V roku 1906 vedec Aloiz Alzheimer pomenoval príznaky ochorenia, ktoré po ňom dostalo meno Alzheimerova choroba. Z diagnózy sa rýchlo stal strašiak, ktorý poháňa miliardový biznis s voľne predajnými doplnkami stravy na posilnenie pamäti. Strata pamäti je totiž katastrofou, ktorá desí každého človeka. Prísť o spomienky na deststvo, príjemné chvíle, lásky či dovolenky znamená, že sa nebudeme mať v ťažkých chvíľach k čomu utiekať. No aj keď sa vedci snažia prísť na to, ako predísť strate pamäti, zhodujú sa, že pochopiť komplikovanú spleť mozgových impulzov tvoriacich súbory spomienok sa im  zrejme úplne podarí až o niekoľko desaťročí.

Základ, na ktorom stojíme

Celý proces zapamätávania sa začína kódovaním, nasleduje vnímanie, senzorická pamäť, ukladanie, opakovanie, hľadanie, znovu vyvolanie spomienky a nakoniec zabúdanie. V skutočnom živote sa stane toto. Čosi zažijeme a tento vnem sa premení na zhluk energie, ktorá obklopí sieť neurónov a na krátko sa uloží do senzorickej pamäte. Ak je to čosi, čo náš mozog vyhodnotí ako hodné zapamätania, informácia sa presunie do krátkodobej pamäte. Odiaľto ju môžeme ,,vytiahnuť” v najbližších sekundách alebo minútach. Následne sa do celého procesu zapojí časť mozgu zvaná amygdala. Tá vyhodnotí, či je informácia, teda nejaká chuť alebo číslo telefónu pre nás taká podstatná, že si zaslpži presun do ďalšieho imaginárneho “šuplíka”, teda do dlhodobej pamäte. A ak už je tam, mozog ju zároveň zaradí do jedného z dvoch priečinkov, teda do deklaratívnej alebo nedeklaratívnej pamäti. Tá druhá predstavuje motorickú pamäť, teda napríklad jazdenie na kolieskových korčuliach či šoférovanie. 

Ako predísť ,,oknám”

Aj keď veci do detailov nerozlúštili, preoč niektorí ľudia stracaujú vekom pamäť rýchlejšie ako iní, vedia, že oslabovanie pamäte súvisí so starnutím. Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo tomu tak je . Mozog je sval. Podobne ako iné svaly v našom tele, aj mozog vekom stráca pružnosť, ochabuje a slabne. Zároveň sa v ňom znižuje cirkulácia krvi. Ďalším dôvodom ochabnutia pamúte je nedostatok cvičenia mozgu, teda psychickej aktivity. Štúdie vedcov z Harvardskej univerzity jasne dokazujú, že ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku aktívni, hrajú spoločenské hry, čítajú či komunikujú s ľuďmi na dennej báze, majú oveľa lepšiu schopnosť zapamätať si veci a nestrácať schopnosť pamäte ako tí, ktorí so svojim mozgnom,,necvičia”.

Prvá spomienka vo veku jedného roka? Asi ťažko

Podľa vedeckých výskumov sa dlhodobá pamäť, teda tá časť pamäte, kde máte uložené všetky informácie, ktoré si dokážete vybaviť aj na druhý deň po ich konaní, začne naplno vyvíjať a po dosiahnutí jedného roka veku dieťaťa. Ďalší rok trvá, kým sa plne vyvinie. Ak ste teda presvedčení, že si pamätáte udalosti, ktoré sa stali predtým, ako ste dosiahli jeden rok, je vysoko pravdepodobné, že ste o nich len počuli od svojich blízkych a detaily ste z rozprávania prijali za svoje, akoby to boli vaše vlastné reálne spomienky.

Pamäť v kocke

Fungovanie našej pamäte možno prirovnať k pozorovaniu svetiel z vŕšku nad veľkomestom. Rovnako, ako pohybujúce sa autá so zasvietenými svetlami migrujúce medzi cieľmi, aj informácie v našom mozgu cestujú od jedného cieľa k druhému po synaptických spojeniach. Informácia sa podľa nich vďaka látkam neurotransmitery putuje, obohacuje sa a prenáša signál. Nakoniec sa uloží a po ceste zároveň vytvorí cestičku asociácií, ktoré sa v mozgu uložia, aby k nim neskôr našiel cestu späť. 

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -