Dnes je sobota, 22.september 2018, meniny má: Móric
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Ubehlo 5 rokov od smrti Jožka Bednárika: Ako si naňho spomína jeho dlhoročná priateľka?

august 22, 2018 - 15:16
Práve dnes ubehlo päť rokov od momentu, kedy nás režisér Jozef Bednárik navždy opustil. Svoj boj o život prehral v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v roku 2013 na vážne metabolické a kardinálne zlyhanie vo veku 65 rokov.

Béďa, ako mu hovorili všetci jeho známi, začínal ako herec, neskôr pôsobil ako režisér v Divadle Andreja Bagara v Nitre. V 70. rokoch založil a viedol ochotnícky súbor Z-divadlo v Zelenči, ktorý pod jeho vedením dosiahol špičkovú úroveň. V činohernom súbore SND režíroval napríklad Krvavú svadbu, v Komornej opere Maniere teatrali, Číňanky, Bábky majstra Pedra, v Štátnom bábkovom divadle inscenáciu Luskáčik.

Významný bol jeho vstup do oblasti opernej réžie v SND: Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky, Don Quichotte, Majstrovská lekcia Marie Callas (Dosky - Cena za najlepšiu réžiu sezóny 2002), Don Giovanni, Turandot. Na Novej scéne inscenoval Evanjelium o Márii, Grand Hotel, Pokrvných bratov, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Donaha!, vo Východoslovenskom štátnom divadle muzikály Sweet Charity a Oliver!, v Divadle Andreja Bagara v Nitre Fidlikant na streche, Grék Zorba, Kabaret a Divotvorný hrniec. Ako operný a muzikálový režisér sa uplatnil aj v Prahe. 

Na Jožka Bednárika sme si zaspomínali s Gabrielou Belopotockou, riaditeľkou vydavateľského domu IKAR, ktorú s Béďom spájalo dlhoročné priateľstvo...

Chýba vám Beďo?

Áno, veľmi. Často na Jožka myslím, dokonca sa s ním v duchu radím, čo by urobil on na mojom mieste v danej situácii. Bol mi viac ako milý a vzácny priateľ, bol mi ako brat. Stratila som v ňom skvelého spoločníka na našich cestách za poznávaním, kultúrou a umením, ale aj za dobrým jedlom... Obaja sme mali (ja stále mám, smiech), radi svoje brušká, radi sme objavovali aj kulinárske špeciality. V tom bol Jožko expert.

Ako to myslíte?

Vždy vybral v niečom netypickú reštauráciu. A musím povedať, že vždy vynikajúcu. Na to mal nos. Tak ako v múzeách a galériách mi radil: toto nemusíš vidieť, ale tam sa pozri, toto je úžasné, tak to bolo aj pri jedle. Ak sme išli spolu, výber bol jasný. Ale aj keď som niekam cestovala sama, povedal mi: Gaba, tam choď, tamto ochutnaj. A nikdy ma vo svojom výbere nesklamal. Do jednej z originálnych reštaurácií s tradičnými maďarskými špecialitami, ktorú práve on objavil, budapeštianskej Náncsi Néni, chodím pravidelne a vodím tam aj návštevy.

V jednom rozhovore ste povedali, že vás priateľstvo s pánom Bednárikom v mnohom obohatilo.

Je to tak, môžem to iba znova zopakovať. Ale myslím si zároveň, že to bolo obojstranné. Jožko bol neuveriteľne rozhľadený človek v mnohých oblastiach, nielen v umení. Veľa cestoval, napríklad Londýn poznal lepšie ako ja svoje rodné mesto. Veľmi veľa čítal a to aj žánre, o ktorých by som predpokladala, že ho vôbec nezaujímajú. Do mnohých vecí ma zasvätil. Nebyť jeho, určite by som nevidela tie najlepšie muzikály a divadelné predstavenia nielen v zahraničí, ale aj u nás doma. Na druhej strane som mu ja vedela poradiť v otázkach financií, v tomto na mňa zasa dal on. Ak sme spolu išli na nejaké predstavenie, Jožko bol zvedavý na môj laický názor, pretože on sa na všetko pozeral ako profesionál. Spomínam si, že sme pred rokmi boli spolu v Londýne na muzikáli Mamma mia!, ktorý sa Jožkovi veľmi nepáčil. Vtedy som mu povedala: nemusí sa ti to páčiť, ale vedz, je to mlynček na peniaze. Toto slovné spojenie sa mu zapáčilo natoľko, že odvtedy ho aj on používal.

Radili ste mu aj v obliekaní?

To nie. Mal svoj vyhranený, nezameniteľný vkus, do ktorého si nedal hovoriť. Košele si dával šiť, vždy naraz aj desať a výlučne v tmavých farbách: v čiernej, tmavosivej, hnedej. Napriek kilám navyše bol vždy upravený, navoňaný a podľa mňa veľmi štýlový. Ak niekam cestoval, nikdy si toho nebral veľa so sebou. Stačila mu malá taška. Radšej si dal svoje veci aj v cudzine vyprať.

Spomínali ste, že vás prekvapil tým, aké knihy čítal...

Čo prekvapil, šokoval ma hneď na našom prvom stretnutí, na ktorom sme sa vlastne v deväťdesiatom prvom roku zoznámili. Pamätám si, ako by to bolo včera. Počas debaty vo väčšej spoločnosti sa zrazu ku mne Jožko obrátil a povedal: Bez dcéry neodídem nebola najhoršia kniha (svetový bestseller, ktorý v tom čase vyšiel aj v slovenčine v Ikare, pozn. redakcie). A ja som prekvapená naňho pozrela a opýtala sa, či on tento druh literatúry číta. Odpovedal mi, že ak chce byť úspešný, musí sledovať všetko, čo sa na poli kultúry deje a čo sa ľuďom páči a čítať teda aj tie iné žánre. Knihy neskutočne miloval, no bol aj vášnivým zberateľom cédečiek a dévedečiek. Z každej cesty sa vracal s novými „úlovkami“, ktoré pre neho boli nielen zábavou, ale aj študijným materiálom a zdrojom inšpirácie...

Viac sa dočítate v novom vydaní týždenníka SLOVENKA 33/2018!

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -