Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Martina Mečiarová: Dlho som hľadala pokoj v duši

september 03, 2018 - 13:26
Martina Mečiarová, vždy upravená a krásna. V markizáckom Reflexe, ktorý dlho moderovala a ktorý jej ľudsky aj moderátorsky sadol, profesionálne dozrela. Prečo zmenila televízne farby a ako sa cíti v úspešnej internetovej televízii, odpovedala pre Slovenku. Rovnako úprimne, ako o svojich pocitoch, ktoré ju ako ženu zranili, no zároveň posunuli ďalej...

Martinka, stretli sme sa nedávno pred bratislavským Mestským divadlo P.O.Hviezdoslava, odkiaľ ste informovali internetových divákov o Filmovom a Divadelnom chodníku slávy. Reportérka s mikrofónom v ruke... Čo vám dáva internetová televízia? V čom sú jej pozitíva a možno aj negatíva v porovnaní s vaším dlhoročným moderátorským postom?

Rovnako rada moderujem, či sa to k adresátovi dostáva cez televízny kanál, cez sociálnu sieť alebo priamo do hľadiska. Po trinástich rokoch v Markíze, kde som profesionálne, ale najmä ľudsky dozrela, som dva roky pracovala v TA3 ako PR manažérka a dramaturgička. Bola to obohacujúca skúsenosť, za ktorú som vďačná. Keď však prišla ponuka stáť pri vzniku alternatívneho média, po pätnástich rokoch v televízii som sa tešila na niečo nové a iné. Rozhodujúce bolo aj to, že Šimonko bol prváčik, na vozenie do školy a zo školy, úlohy a krúžky som sama a práca pre appDay.tv je oveľa flexibilnejšia. Stále sa však učím, pretože svet internetu je nevyspytateľný. Aplikácie, sociálne siete, internet som vnímala ako užívateľka, zrazu sme sa s kolegami stali vysielateľmi. Zo začiatku to bol stres, ale sloboda prejavu a nezávislosť od nikoho a od ničoho prevážili. Robíme rozhovory z oblasti politiky, publicistiky, analýzy, ale najmä stream videá. Vďaka profesionálne vybavenému prenosovému vozu aj živé prenosy konferencií a akcií rôznych spoločností.

Odkedy sme sa videli, ubehlo leto. Ako ste ho prežili? Stihli ste popri práci aj dovolenky? Kde ste boli a s kým počas dovolenkového obdobia?

Uvedomujem si, že všetko, čo som si v živote naplánovala stihnúť, vedieť a vidieť, zrejme nedám. Snažím sa prijať tento fakt:-) V júni som však už mala pocit, že nechodím, ale bežím. Bežím do práce, bežím do školy, bežím na tlačovku, bežím s malým na tréningy, do obchodu, bežím variť večeru…Potrebovala som zastať. Ja mám narodeniny v júli, Šimi v auguste, leto je pre mňa už niekoľko rokov súkromným Silvestrom. Oslavujem, bilancujem, upratujem. Tento rok ďakujem, že som mohla vypnúť na štyri týždne a bez telefónu sa venovať malému. Boli sme pri mori, hrali futbal, vodné pólo, bicyklovali sme sa. Užila som si debatky a drinky s partnerom, s rodičmi, sestrou, jej rodinou, ležala som v sieti a čítala všetkým deťom rozprávky. Dokonca sa mi tento rok do leta podarilo doplniť si trochu vzdelanie. V práci sme urobili stovky rozhovorov, reportáži, streamvideí. Taká spokojná som. Spokojnosť nie je samozrejmosť, preto aj veľmi vďačná.

Všimla som si, že svojmu partnerovi hovoríte – môj muž. Je to už také vážne? Dá sa povedať, že ste po rokoch konečne a opäť šťastná?

Titul „partner” je príliš oficiálny a „priateľ” zasa neadekvátny, pretože mi je viac ako priateľ. Tak ako mu mám hovoriť? Marek mi prvý začal hovoriť „moja žena”, ja sa iba „veziem”:-) Vzťah je projekt, na ktorom musíte pracovať. Keď máte dvadsaťpäť, vidíte veci asi inak, ako keď máte tridsaťpäť. A úplne iný vzťah je to aj preto, lebo som si do tohto vzťahu priniesla dieťa a veľa času trávime aj s Marekovou dcérkou. Je nám spolu super, vnímam to ako dar, lebo dobrý vzťah nie je samozrejmosť. Všetko ostatné je v rukách Božích.

ram_2272.png

Foto: 
Ramon Leško

S vaším synom Šimonkom máte krásny vzťah. Veľa sa rozprávate, v niektorých situáciách je akoby vaším dobrým kamarátom. Teší sa vášmu vzťahu?

Už som to veľakrát spomínala, ale ženy sa zvyčajne stretávajú s tým, že syn na maminku žiarli a neznesie pri nej iného muža. My sme to mali od jeho troch rokov úplne iné. Šimi mal tendenciu nájsť mi muža, dokonca mi na detskom ihrisku jedného „balil”. Mareka má veľmi rád, ale samozrejme, stretáva sa aj so svojím tatinom. Šimi sa musel kvôli nášmu rozvodu ako malinký presťahovať dvesto kilometrov, menil škôlku, často cestuje, narodil sa mu nevlastný brat…To sú veci, ktoré ťažko spracováva dospelý, a nie tri až päťročné dieťa. Stále som však bola a som pevná, láskavá a jeho. Od mala sa s ním veľa rozprávam. Dnes má osem rokov a ja mu napríklad stále čítam pred spaním. Bez prestávky od jeho narodenia. Je to náš rituál.

Pred niekoľkými rokmi, keď ste ešte pôsobili v súkromnej televízii, som vás videla v obchode, to sme sa ešte tak dobre nepoznali. Boli ste dokonale upravená a ja som si povedala – tej žene nič v živote nechýba. A predsa, aké je to všetko klamlivé... Čo sa musí stať, že idyla, aspoň pre tých zvonku, prestane existovať…?

Tak to asi malo byť. Neboli sme kompatibilní partneri, to ukázal čas. Aj keď som sa roky trápila „prečo práve ja?”, veď inštitúcia manželstva bola pre mňa svätá, už sa tým nechcem zaoberať. Veľmi ma to ťahalo dolu. Našťastie mi moje okolie pomohlo vstať. Áno, veľa ľudí žije ideálne naoko. Som z toho smutná, vytáča ma to, ľutujem ich, pohundrem si…:-) Mám však pocit a teším sa, že ľudia už čoraz viac odmietajú fejky. Aj tie vzťahové.

Aké bolo vyrovnať sa, aj mediálne, s tým, že vás niekto hlboko sklamal a riešia to aj úplne cudzí ľudia?

Bulvár tomu poriadne pridával, to je fakt. A to nie som žiadna celebrita. Ako sa potom cítia tí naozaj prenasledovaní? Ale nie je až také dôležité, čo sa presne stane, stať sa môže komukoľvek čokoľvek. Asi sme na tom mali vinu obaja, väčšiu či menšiu. Dôležité je, ako sa k tomu ľudia postavia. Hrozné bolo prísť napríklad o domov. Ráno idete z domu do práce a poobede je všetko inak. Váš domov nie je váš domov. Vysnívaný interiér, ktorý ste dlhé mesiace či roky po nociach kreslili a zhmotňovali svoje sny pre svoje dieťa, možno aj ďalšie deti, vidíte na sociálnych sieťach vysmiatych, pre vás cudzích, dievčat a žien. Ale nehnevám sa. Svätá pravda, že čas je najlepší lekár.

Urobili ste vtedy dosť rozhodné kroky. Odsťahovali ste sa, Šimonko začal chodiť do školy... Ako ste to všetko sama zvládli?

Ľudia zvládajú aj horšie veci. Nemyslím si, že je to na vyznamenanie. Môj syn, moja rodina, výchova a bohatý duchovný a emocionálny svet mi pomohli nezblázniť sa. Stále som si hovorila: „Plávať, plávať, stále plávať!”:-)

Aká ste? Zdáte sa mi veľmi ľudská, empatická a dôverčivá. V tom dobrom zmysle slova. Že ak môžete, pomôžete? Už ste sa poučili? Viete komu pomôcť, a koho doďaleka obísť...?

Ďakujem. Úprimne, keď pracujem - moderujem spoločenskú akciu alebo rozhovor, som temperamentná, otvorená a veľmi komunikatívna. Za normálnych okolností si nepúšťam veľa ľudí k telu. Som však empatická, mám rada ľudí a neodsudzujem. Idem do hĺbky a snažím sa pochopiť, prečo tak konajú. Som veľmi lojálna. Ženská a citlivá. Račica, treba k tomu ešte niečo dodať?

Vždy ste boli aj akčná. Pracovali ste, venovali sa dieťaťu, písali ste. Aké sú vaše ďalšie plány, projekty? Moderujete aj nejaké súkromné podujatia?

Projekt appDay.tv stále pokračuje, je to bábo, ktoré má len niečo vyše roka. Vyžaduje si ešte veľa práce. A venujem sa aj komunikácii a veciam s tým spojeným. Moja umlčaná prirodzená i vyštudovaná učiteľka a lektorka vo mne sa prebúdza k životu.

Ešte k partnerovi... Aký je. Čo vám na ňom imponuje?

Milá otázka, ale uznajte, že nemôžem písať superlatívy, veď mu potom zhorí telefón:-) Navyše, polievka sa doma varí, doma sa má aj zjesť. Nie je už úplne nový, sme spolu tri roky a vážime si, že sa máme.

Aké sú vzťahy s vaším bývalým partnerom? Dá sa podraz odpustiť? Stretávate sa ešte?

Stretávame sa ako rodičia nášho syna. Kvôli nemu sa snažíme slušne vychádzať. Nechcem, aby Šimonko vyrastal v zlobe a neprajnosti, energie okolo neho nech sú čo najčistejšie.

Odpustili ste žene, myslím, že vašej sesternici, ktorá vám veľmi ublížila? Aký máte na to názor? Treba odpustiť? Povzniesť sa na to?

Nie je to moja sesternica a je zvláštne, že aj päť, šesť rokov „po” to ľudia otvárajú a riešia. Je to sesternica mojej kamarátky, krstnej mamy nášho syna. Neviním nikoho a nemám čo odpúšťať. Každý z účastníkov bol dospelý, vedel, čo robí, aké má záväzky. Dnes je všetko úplne inak, aj toto život vyriešil po svojom. V žiadnom prípade nechcem byť chuderka či obeť. Ľudia sa musia vysporiadať s horšími osudmi. Píšu mi o svojich trápeniach a som rada, že im môj príbeh pomáha veriť, že sa to zahojí.

Inak, zmenili ste účes. Z blondínky brunetka. Prečo?

Vtedy som to tak cítila. Na brunetku. Od zimy však opäť zosvetľujem, pieskové odtiene sú späť.

Prezraďte čitateľom, ako sa stravujete, či cvičíte, či ste naozaj absolvovali nejaké úpravy, a čo odporúčate ženám, ktoré prežívajú v živote ťažšie obdobie?

Viete, vtedy, keď mi niekto povedal: „Neplač, nájdeš si iného!”, myslela som si, že spadol z Marsu a mala som chuť „hrýzť”. Podobne sa asi cíti veľa ľudí v takej situácii. Ale svätý čas vylieči, ukáže smer. Aj keď mi je ľúto, že moje dieťa nevyrastá v plnohodnotnej rodine, čo bolo pre mňa vždy alfou a omegou, cítim vďačnosť, že je zdravý, šikovný, že má oboch rodičov, milujúcich starých rodičov, veľkú rodinu a v podstate plnohodnotný, veselý život. Už rok pravidelne cvičím, pomáha mi to psychicky aj fyzicky a potrebujem „vyhovoriť” svoje starosti. Keď nie je nablízku spriaznená duša, tak to dávam na papier. Vďaka tomu môžem byť v pohode mama, „pohoďáčka“ partnerka a spoľahlivá kolegyňa. Pokoj v duši, to je to, čo som dlho hľadala.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -