Dnes je streda, 19.september 2018, meniny má: Konštantín
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Michal Dočolomanský: Zbožňovaný idol

september 04, 2018 - 15:29
Už je to desať rokov, čo Slovensko prišlo o úžasného herca, legendu Slovenského národného divadla MICHALA DOČOLOMANSKÉHO. V každej role, ktorú Miško, Dočko, ako ho nazývali priatelia a kolegovia, dostal, zažiaril. Ešte len vyšiel na javisko, už sa z hľadiska ozval potlesk. Jeho herectvo bolo veľmi prirodzené, uveriteľné, akoby okolo neho žiarila aura. Sudičky mu nadelili neuveriteľný talent a on ho nepremrhal.

Nezabudnuteľný Dočko

Michal Dočolomanský zomrel dvadsiateho šiesteho augusta 2008 na klinike pneumológie a ftizeológie v Bratislave, kde sa liečil na ťažkú diagnózu – rakovinu pľúc. So Slovenkou bol do posledných dní svojho života. Pred desiatimi rokmi, hoci už bol chorý, prišiel zablahoželať nášmu týždenníku k šesťdesiatemu výročiu vzniku. Šéfredaktorka časopisu Mária Miková si takto spomína na stretnutie s ním: „Idem priamo zo Studienky, z chalupy, ešte mám ruky od malty... zasmial sa, keď mi nastavil dlane a potom švihácky vybehol na pódium na Hlavnom námestí a ľudia hltali každé slovo, ktoré vyslovil. Niekto si v sebe nesie čaro života, niekto talent, niekto láskavosť a múdrosť, niekto hravosť. On? Zdalo sa mi, že je v ňom všetko. Obsiahnutý celý vesmír, ktorý si ho veľmi skoro povolal. Ale – verím, že aj tam si to vychutnáva a dohliada na nás s tou svojou krásnou vetou, s ktorou odchádzal: Dávajte si na seba pozor. V tej vete je jeho osobnosť. Veľkosť človeka, ktorý vždy myslel na iných,“ napísala o legendárnej osobnosti Mária Miková.

...s deťmi Martou a Michalom

Vďačný za herectvo

Náš časopis bol pri tom, keď sa Miško Dočolomanský lúčil s muzikálom Na skle maľované a odovzdával valašku a opasok mladšiemu kolegovi Jankovi Slezákovi. Toto kultové predstavenie sa hralo neuveriteľné tri desaťročia od roku 1974 do 2002, spolu bolo uvedených 648 repríz. Hlavnú postavu Jura Jánošíka odohral Michal Dočolomanský a bola to jeho najslávnejšia postava. Kultovou sa stala aj pesnička Zbohom buď, lipová lyžka v jeho podaní. „Hercovi, ktorý veľmi dlho hrá jedno a to isté, začne aj to najlepšie predstavenie liezť na nervy. Výnimkou bolo však Na skle maľované, pretože keď zazneli prvé tóny muzikálu, nech akokoľvek sa nám – hovorím obrazne – zdvíhal žalúdok, že už to po toľkýkrát počujeme, keď sme vyšli na javisko a uvideli sme nadšeného a šťastného diváka, ihneď sme pookriali a hrali pre jeho i svoju radosť,“ prezradil vtedy Dočko. Naša redaktorka sa populárneho herca opýtala, či by zmenil niečo na svojom živote, keby mohol. „Som len povďačný svojmu osudu, že som ako herec mohol zabávať ľudí. S iným životom by som ten svoj ani dnes nemenil,“ odpovedal najznámejší slovenský muzikálový Jánošík.

V legendárnej úlohe v muzikále Na skle maľované

S maskou klauna

Najdlhšie zo všetkých hercov sa s Michalom Dočolomanským poznala herečka Oľga Šalagová. „Dvadsaťpäť rokov sme sa stretávali v Slovenskom rozhlase a po celý čas som ho vnímala ako rozsievača dobrej nálady. Bola ho doslova plná chodba, pravidelne zabával svojich hereckých kolegov počas nahrávania,“ zaspomínala si herečka. No zároveň priznáva, že Miško nosil masku klauna, pod ktorou sa skrývala veľmi citlivá duša. „Bol herec, na ktorého sa chodili diváci pozerať do divadla, kde ich mal zabávať. Pritom mal ubolené srdiečko. Masku klauna si nasadil preto, aby mu ľudia dali pokoj a na nič sa nepýtali. Mám podobnú povahu, vedela som ho pochopiť,“ vyjadrila sa Oľga Šalagová. S Michalom sa prvýkrát stretla, keď mala trinásť-štrnásť rokov, na gymnastike v Slávii Vinohrady. A potom na Vysokej škole múzických umení, kde obaja študovali herectvo. „Bol žiak Andreja Bagara, o ktorom bolo známe, že prijíma na školu aj tých, ktorí nemali maturitu. U neho bol dôležitý talent. A ten bol u Miška nesporný,“ uviedla Oľga Šalagová a o skvelom hercovi ešte povedala: „Miško bol slovenský Gérard Philipe, ktorému nikto nevidel do duše... Obohatil našu slovenskú kultúru a veľmi dlho potrvá, kým sa nájde jeho nástupca. Preto treba o ňom hovoriť.“

Lietal na vetroni, štrikoval svetre

Michal Dočolomaský bol dlhé roky členom Slovenského národného divadla. Zaspomínali si na neho aj tamojší hereckí kolegovia. „Bol nielen výborný herec, ale aj skvelý parťák a kamarát. Doma mám jeho fotku, ktorú dal môjmu manželovi, keď s ním robil rozhovor. Stojí pri vetroni, svojej veľkej láske a chystá sa nasadnúť a vzlietnuť. Tak ho mám pred očami: Slnečného chlapca, ktorý vedel lietať,“ povedala o Miškovi Marína Kráľovičová. „Štyridsať rokov sme mali spoločnú šatňu a aj v novom Národnom divadle sme sedeli spolu. Miško bol neuveriteľne zručný, boli sme priatelia, v divadle aj doma. Šrauboval, pílil, hoblil. Naučil nás pliesť svetre na pletacom stroji. Opravoval mi auto. Máloktorý herec mal a má také veľké srdce na javisku,“ zaspomínal si na Dočka Oldo Hlaváček. „Gorkého ulica je pre mňa spojená s Miškom Dočolomanským. V prvom rade to bol skvelý človek, kamarát, kolega. Spomínam si najmä na jeho humor, vtip a láskavosť. Keby som ho dnes stretol, tak by som mu povedal, ako si veľmi vážim, že som s ním mohol hrať na spoločných doskách v jednom divadle,“ takto sa o legende vyjadril pre Slovensku Richard Stanke. „Ja som mu pomáhal s jeho prvou chatkou, už vtedy sme akože založili firmu DočoTara a za socíku sme lepili linoleum, dokonca nás potom zavolal pán Dibarbora a odmenou nám bola škótska whisky. Je mi ľúto, že tu nie je, boli sme priatelia a aj naše rodiny sa priatelili. Vzájomne sme si chodievali do rodín robiť Mikuláša,“ povedal pre náš časopis o Miškovi Dočolomanskom jeho herecký kolega Dušan Tarageľ.

Z predstavenia Chrobák v hlave

V 13. komnate

Operná speváčka Metropolitnej opery v Badene, Slovenka Gabika Marett, bola osobnou priateľkou Michala Dočolomanského. Mala tú odvahu a priviedla Michala aj s jeho priateľom Šaňom do spolku osamelých žien. Tu sa pravidelne schádzali a spoločne prežívali aj Vianoce a narodeniny. Mnohí kolegovia, dokonca ani rodina, nevedeli, kam Michal takmer desať rokov pravidelne chodieva, s kým sa stretáva, kde sa cíti slobodne a spokojne. Gabika bola pyšná na to, že patrila medzi Dočkových najlepších kamarátov. „Keď mi zomrel otec na rakovinu pľúc, prišiel za mnou, sadol si na balkón, zapálil cigaretu a povedal: - Aj ja pôjdem tou cestou ako tvoj otec. O päť rokov neskôr naozaj zomrel na tú istú diagnózu,“ spomína operná speváčka, ktorá s Miškom nahrala dve duetá v nahrávacom štúdiu vo Viedni. Gabika ešte o miláčikovi slovenského publika povedala: „Bol neuveriteľne galantný a zručný. Opravil, čo sa dalo, nemal problém požičať auto. Nikdy nezabudnem, ako mi od rodičov z Kubína priniesol vrece zemiakov. To bol Michal.“

V hre S mamou 

Rozhovory pred smrťou

Zo súkromia herca toho na verejnosť veľa nepreniklo. Avšak pre Slovenku brány mlčania prelomila jeho sestra Kvetoslava Štanclová: „S Michalom sme nielen súrodenci, sme priatelia. Na Michala spomíname radi s láskou a úctou, nie preto, že zomrel. Ale preto, ako žil,“ povedala rok po bratovej smrti. Počas ťažkej choroby bola Michalovou vernou spoločníčkou. Spolu viedli dlhé rozhovory. Napríklad aj o divadle. „Som veľmi rád, že divadlo funguje tak, že znovu dáva do pozornosti myšlienky, ktoré sú platné stále. Som rád, keď sa môžem podieľať na ich reprodukovaní. Takto vediem dialóg s divákmi, ktorí sa tiež prišli porozprávať o myšlienkach autora. Keď tlieskajú, je to ich replika v texte a pre mňa to znamená, že viem, že hovoríme o tom istom, že naše konštanty sú zhodné. Veľa ľudí považujem za svojich priateľov a veľa ľudí považuje za priateľa mňa. Nemusíme sa osobne stretnúť. Stačí, že o sebe vieme,“ takto sa Miško vyznal o úlohe herca. No so sestrou debatovali aj o živote. Kvetoslava Štanclová hovorí: „Pred jeho smrťou sme spolu veľa mlčali aj filozofovali. Napríklad o fakte, že sa narodíme a potom zomrieme. Medzitým je jedinečný obsah každého života, ale tento rozmer v plnom zmysle môže vnímať iba každý sám. O niektoré časti svojho života sa s inými delíme nevyhnutne, o niektoré sa delíme radi. Delíme – teda dávame a berieme, lebo každá z týchto častí v nás zanecháva stopu,“ prezradila nám sestra Michala Dočolomanského časť zo spoločných rozhovorov.

Tri gaštanové kone

Popol rozsypali v Pieninách

Herecké umenie okrem bežných ľudí ocenili aj najvyšší predstavitelia našej krajiny. V roku 2007 bol Michal Dočolomanský medzi osemnástimi osobnosťami slovenského spoločenského života, ktorým vtedajší prezident republiky Ivan Gašparovič udelil vysoké štátne vyznamenanie pri príležitosti Dňa ústavy Slovenskej republiky. Herec dostal vyznamenanie za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a hudobného umenia. Michal Dočolomanský pred smrťou vyslovil požiadavku, aby jeho rakvu nevystavovali v Slovenskom národnom divadle. V poslednej vôli si tiež želal, aby ho po kremácii rozsypali jeho sestry na Pieninách, blízko poľských hraníc, kde sa narodil. Na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave na rodinnom náhrobku hercových rodičov Rudolfa a Floriany pribudol nápis Michal 1942 – 2008. Roky súhlasia s dátumom narodenia i úmrtia známeho herca. No záznam o uložení jeho urny chýba.

Pamätnú tabuľu má v Poľsku

Obľúbeného herca si vážia aj Slováci v zahraničí. V poľskej obci Niedzici odhalili Michalovi Dočolomanskému pamätnú tabuľu. V rokoch 1939 až 1945 táto dedina s názvom Nedeca patrila Slovensku. „W tym domu urodzil sie wielki aktor slowacki“ – hlása poľský nápis a pod ním je slovenský preklad „V tomto dome sa narodil významný slovenský herec“. Tabuľu osadil Spolok Slovákov v Poľsku, finančne naň prispela aj Matica Slovenská. Pamätná tabuľa sa nachádza na dome, ktorý v čase jeho narodenia slúžil ako škola. Rodičia Dočolomanského boli učitelia. Učili tu v dobe Slovenského štátu a on sa tu vtedy narodil.

Matka bola Rumunka

Hercova mama Florianna Bodea bola pôvodom Rumunka. Na Slovensko si ju priviedol otec Michala Dočolomanského - Rudolf. Pôsobil totiž ako učiteľ medzi rumunskými Slovákmi v Sedmohradsku. Florianna bola od neho o 16 rokov mladšia. Otec bol v Niedzici riaditeľom školy. Bol vraj všestranný a po ňom zrejme Michal zdedil herecké vlohy. Keď sa narodil, dali mu dve krstné mená – Michael Gabriel. V Niedzici žila rodina Dočolomanských päť rokov. Keď sa v roku 1945 odtiaľ museli Slováci vysťahovať, odišli na Spiš. Naposledy otec Rudolf učil v Nebojsi pri Galante, kde mu ako 55-ročnému zlyhalo srdce a v roku 1954 zomrel. Florianna sa s desiatimi deťmi presťahovala k manželovej rodine do Svätého Jura, kde ich živila zo štyristokorunového dôchodku a z peňazí, ktoré mala za prenájom družstevného vinohradu. Napriek tomu dokázala ušetriť a po vojne tam kúpiť dom. Zomrela v roku 1995.

Talentovaná celá rodina

Michal nebol jediný, kto mal zo súrodencov herecké vlohy. Herectvo vyštudovala aj sestra Petronela, vydatá Valentová. Po krátkom účinkovaní v trnavskom Divadle pre deti a mládež odišla do Slovenského komorného divadla v Martine. Najstaršia sestra Renáta bola herečka a hlásateľka. Umelecké gény sa prejavili aj u dvoch detí brata Dušana, bývalého vojaka z povolania. Vyššie spomínaná sestra Kvetka sa venovala scénickému výtvarníctvu. O herectvo sa pokúšala aj sestra Lucia, ktorá si zahrala v dvoch filmoch a televíznej inscenácii. Brat Ján bol právnik a pôsobil ako kultúrny atašé v Taliansku. Najstarším z desiatich detí Dočolomanských bol Štefan, ktorý sa najviac podobal na Michala.

Operná speváčka Gabika Marett

Foto: Archiv

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -