Dnes je streda, 12.december 2018, meniny má: Otília
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Utiekla z Bruselu a dobyla svet

október 03, 2018 - 14:46
Má len 26 rokov a už vedie vlastnú firmu v Bratislave. Nie však hocijakú. Populárne sa jej hovorí start-up – inovatívna začínajúca firma. Vymyslela si ju za pomoci staršieho brata Mareka sama. Firma úspešne funguje dva roky, jej zákazníkmi sú veľké letiská na Blízkom východe a v juhovýchodnej Ázii. Ako vlastne prišla SIMONA FRANKOVÁ na nápad vytvoriť softvér pre leteckú dopravu, ktorý doteraz nikto nevymyslel?

Tá jedinečná myšlienka sa Simone zrodila v hlave asi tromi rokmi, keď pracovala v Bruseli. Robila pre Európsku komisiu a agentúru Eurocontrol – Európsku organizáciu pre bezpečnosť letectva. Rodáčka z Prešova tam mala na starosti tvorbu legislatívy. Vyštudovala totiž Leteckú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach, odbor riadenie letovej prevádzky, čomu sa ľudovo hovorí dispečing na veži, a po ukončení získala bakalársky titul. Jej brat pracoval v tom čase tiež v zahraničí – v Nemecku pre jednu veľkú firmu. Obaja sa však chceli vrátiť domov. „Brusel pre mňa nie je miesto pre život. A tým, že sme polosiroty, mama nám zomrela pred tromi rokmi, tak sme aj museli ísť domov. Povedali sme si však, že niečo vymyslíme, nebudeme pracovať pre korporácie,“ vraví čiernovlasé dievča s tvárou modelky.

Rozmýšľali teda, čomu by sa venovali. Simona ako odborne podkutá v leteckej doprave sa zamyslela nad tým, prečo piloti a dispečeri na letiskách ešte stále musia pracovať s informáciami, ktoré sú v papierovej podobe, keď navigácia je už dávno zdigitalizovaná. Pilot, alebo riadiaci letovej prevádzky – ako sa dispečerom odborne hovorí, vidia na obrazovke monitora, ako sa vo vzdušnom priestore pohybujú jednotlivé stroje. Avšak pohyby strojov na letiskových plochách nemajú piloti a dispečeri k dispozícii v digitálnom zobrazení, ale v papierovej forme. Súrodenci dali hlavy dokopy a napadlo im, že aj údaje o letiskovej ploche by sa mohli zdigitalizovať, jednoducho zobraziť na monitore počítača, a to v reálnom čase.

Letisko ako na dlani

Simonina firma teda vytvorila softvér, ktorý dokáže vyrobiť „živú“ digitálnu mapu konkrétneho letiska. Piloti a dispečeri si potom zapnú obrazovku a vidia, ktoré rolovacie dráhy sú uzavreté. Stačí im jednoducho pozrieť na obrazovku a hneď majú túto dôležitú informáciu. Vedia sa k nej kedykoľvek vrátiť i overiť si ju veľmi rýchlo. Je to oveľa bezpečnejšie, ako keď takéto údaje dostávali na papieroch, mohli si ich len prečítať a museli si ich držať v hlave, alebo značiť si rukou na kúsok papierika. Dispečer na veľkých medzinárodných letiskách dostával naraz aj 50 až 60 údajov o jednotlivých rolovacích dráhach, takže ide o kvantum informácií. Nový softvér mu teraz prehľadne spracúva všetky tieto informácie do grafickej podoby. Piloti a dispečeri dostanú akoby GPS o celej letiskovej ploche, kde sú vyznačené aktuálne prekážky, zákazy. Vďaka tomuto nápadu je pohyb lietadiel na letisku oveľa bezpečnejší. Vzhľadom na neustály rast leteckej dopravy – počet strojov, hustotu letov, je to vynikajúci zlepšovák. „Dispečeri, ktorí pracujú na veľkých letiskách vo svete, môžu opomenúť, že napríklad daná pristávacia dráha je určená len pre lietadlá s menším rozpätím krídel. Jednoducho, nápor na ľudí obsluhujúcich letiskovú vežu je enormný. Náš softvér pre nich sprehľadňuje informácie a poskytuje tak väčšiu bezpečnosť pre leteckú dopravu,“ vraví Simona. Jej firma naviac softvéry pre jednotlivé letiská obnovuje – robí nové verzie.

Biznisoví neandertálci

Softvér, ktorý start-up vyvinul, má u zákazníkov úspech, „chňapli“ po ňom svetové megaletiská. No, začiatok nebol ľahký – vytvoriť novú firmu si vyžadovalo odvahu a vytrvalosť. „Boli to hrozné časy. Nemali sme poňatie o investíciách, o biznise. Môj brat vyštudoval fyziku, ja letectvo, takže obaja sme boli takí ,biznisoví neandertálci‘. Nedarilo sa nám zháňať peniaze na založenie firmy,“ prezrádza Simona. Asi desiatim finančníkom predložili svoj nápad – no, nula bodov. Žiadneho z nich táto myšlienka nenadchla do takej miery, aby na to dal vlastné peniaze a kúpil si akcie spoločnosti. Po získaní prvej zákazky sa však situácia radikálne zmenila. O akcie už bol záujem. „Takto sme získali najprv 1,3 milióna eur a potom v ďalšej várke 1,5 milióna eur. Zdá sa to veľa, ale IT oblasť – tvorba softvéru – je drahá, vyžaduje veľa peňazí. A tiež osobitne letecký softvér musí spĺňať určitý štandard, vyžadujú sa testy na bezpečnosť. Náš softvérový architekt sa bol kvôli tomu školiť až vo Washingtone,“ upozorňuje sympatická dievčina.

Dnes zamestnávajú do firme do pätnásť ľudí, gro tvoria itečkári, špecialisti na počítačové programovanie. „Simona má veľmi kvalitné letecké vzdelanie, keby s nami nezdieľala informácie, ktoré ona vie o leteckej doprave, neboli by sme schopní vyvinúť nový softvér. A, samozrejme, aj samotný nápad vôbec vytvoriť takýto softvér vzišiel od nej,“ vraví Ondro Užovič, hlavný architekt pre softvér vo firme. Na tejto start-upke je zaujímavé aj to, že všetci, čo tu robia, sú Slováci, čo sa vrátili zo zahraničia. „Sú to bývalí bratovi kolegovia, s ktorými robil v Nemecku. Marek im povedal: Viete, moja sestra má taký nápad... a im sa to pozdávalo a vrátili sa domov. Každý hovorí o tom, ako motivovať ľudí, aby prišli späť zo zahraničia na Slovensko. U nás sa našla tá motivácia sama,“ upozorňuje Simona, čím je ich firma ešte jedinečná.

Burgas odštartoval lásku k lietaniu

Simona je pekná mladá žena, od bežne vžitého obrazu o dievčatách sa však líši. „Mňa odmalička zaujímali autá, alebo motorky, ja som bola troška taký chlapec. Už na základnej škole som chodila do matematickej triedy s rozšírenými prírodnými predmetmi. Potom na vysokej škole ma nadchli informačné technológie, aj keď priamo v Košiciach sme sa o tom veľa neučili. No vtedy bol IT boom, mňa to ovplyvnilo a sama som sa začala zaujímať o digitálne dáta,“ hovorí. A pokiaľ ide o lietanie, jej veľká láska k lietadlám sa zrodila ešte na základnej škole. „Môj vôbec prvý let bol charter z Košíc do Burgasu. Mala som vtedy tak 12-13 rokov a išli sme na dovolenku k moru do Bulharska. Mne sa to lietanie tak zapáčilo, bola som taká nadšená z fyziky lietania, že som si povedala, že s tým musím niečo urobiť. A lietaním som dodnes fascinovaná,“ spomína Simona. No lietadlá neboli jej jedinou vášňou. Keď sa po gymnáziu rozhodovala, kam pôjde na vysokú, tak v hre bola najprv navigácia lodí, ktorá sa študuje v Poľsku. „Rozmýšľala som, že pôjdem študovať lodiarstvo do Gdyne. Rodičia ma však do Poľska nechceli pustiť, tak ostali už len Košice. Povedala som si, že to musí byť veľký stroj, keď nie loď, tak lietadlo.“

Tri roky bez dovolenky

Ako vidieť, malá kreatívna firma šľape na plné obrátky. Aký to je vlastne pocit byť už pred tridsiatkou megaúspešná? „Absolútne netuším, vôbec si to neuvedomujem. Viete, ja som strašne pracovitá, veľmi si zakladám na tom, že práca musí byť urobená na sto percent. Už tri roky som nebola na dovolenke. Vstávam o štvrtej ráno, aby som načas komunikovala so zákazníkmi z Ázie, z Blízkeho východu. O ôsmej večer však už väčšinou spím,“ prezrádza mladá startupistka. Hovorí, že v súčasnosti je naplno pohltená prácou pre firmu, žiadne osobné plány si nateraz nerobí. „Môj život je momentálne letectvo, chcem to ďalej robiť a hlavne mať úspech na trhoch, kde sa letecká doprava vo veľkom rozvíja. Postupne by sme chceli preraziť aj do USA, teraz už začíname v Kanade,“ hovorí Simona a dodáva: „Nemám ten klasický život ako moji spolužiaci. Tí často po škole ešte ani nevedeli, čo budú robiť. Ich uvažovanie išlo tým smerom – Najprv pôjdem na leto do USA a potom sa uvidí –. Na druhej strane je mi to možno tak trocha ľúto, že som prišla o takú tú mládežnícku nerozvážnosť, keďže sa odo mňa očakáva 100-percentná zodpovednosť a pripravenosť.“

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -