Dnes je utorok, 23.október 2018, meniny má: Alojzia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh Anny: „Žijem ako v zlatej klietke a vyhovuje mi to.“

október 07, 2018 - 10:22
Pamätám si to ako dnes. Keď som mala pätnásť rokov, čítala som srdcervúci príbeh o krásnej Afričanke, ktorej manžela vybrali rodičia. Vtedy som sa zaprisahala, že ja sa vydám iba z lásky. A tak sa aj stalo.

Mareka som prvý raz videla na imatrikuláciách a naozaj by mi ani vo sne nenapadlo, že raz budeme tvoriť pár. On navštevoval tretiu triedu medicíny a patril k najobľúbenejším chalanom na škole, ja som nastúpila do prvého ročníka. Moja introvertná povaha zo mňa určite nerobila femme fatale, o ktorú sa chlapi pobijú. Napriek tomu si ma Marek všimol.

Náš vzťah začal pozvoľna. Totiž, ani neviem ako, zrazu som sa ocitla v jeho partii, sem tam sme spolu všetci zašli do kina či na pizzu. Zhruba po pol roku, keď už boli vzájomné sympatie medzi Marekom a mnou zjavné, sme sa dali dokopy.

Bola to veľká láska. Cítila som sa ako kráľovná. Marek ma postavil na piedestál svojich priorít a pri každej príležitosti mi dokazoval lásku. Nikoho preto ani neprekvapilo, keď som už zakrátko otehotnela a presne posledný deň v roku porodila nádhernú dcérku Líviu. Marek bol šťastný a ja tiež. Boli sme rodina. Tvrdil, že sa o nás musí postarať a nedopustí, aby som musela pracovať a ako rodina sme niekedy trpeli deficitom. Pri týchto slovách som na chvíľku spozornela, ale napokon ich pripísala jeho pocitu zodpovednosti postarať sa o tých najbližších. Stále som predpokladala, že keď dcérka nastúpi do škôlky, začnem sa venovať práci sestričky.

Nuž, človek mieni, pán Boh mení. Už čoskoro som opäť otehotnela, tentoraz sme však očakávali dvojičky. Bolo mi jasné, že môj ďalší život „osamote“, bez rodinných povinností, bude musieť ísť  bokom.

Jedného dňa prišiel, ako rana z čistého neba, telefonát od údajnej Marekovej milenky. V niekoľkominútovom rozhovore, počas ktorého som stála s telefónom v ruke ako obarená, mi nezabudla zdôrazniť, ako jej bránim v šťastí s Marekom a nech sa im láskavo aj s deťmi pracem z cesty.

Mareka som s týmto nemilým zistením v ten istý večer konfrontovala a na moje prekvapenie románik nepoprel. Ubezpečil ma však, že všetkému je koniec, bolo toho na neho príliš a potreboval trošku rozptýliť pochmúrne myšlienky. Je si však istý, že chce ostať so mnou a našimi krásnymi deťmi. Zobrala som si čas na rozmyslenie...

... nevera bola totiž niečo, čo som nikdy neakceptovala. Vždy som tvrdila, že vedomie, ako ma partner podvádza, znamená nekompromisnú bodku za všetkým, čo sme spolu zažili. Dnes už som v týchto vyjadreniach opatrnejšia. Máme spolu tri deti. Zvykla som si na komfort. Mareka dávno nemilujem. Na jeho milenky v podstate nežiarlim. Mám ale strach od neho odísť. Vo svojom obore by som sa dávno neuplatnila. Nedokážem zarobiť toľko peňazí, aby som nás s deťmi uživila a zvykla som si na pohodlie, ktoré mi život s ním prináša. Myslím si totiž, že láska je s pribúdajúcimi rokmi iba prežitok a veci treba vnímať racionálnejšie. V mojom prípade to teda bola veľmi ľahká matematika ...

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -