Dnes je štvrtok, 13.december 2018, meniny má: Lucia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh Juraja: „Urobil som iba jednu chybu. Príliš ju miloval ... „

október 10, 2018 - 15:55
Hoci sa o chlapoch zvykne vravieť, že v partnerských vzťahoch uplatňujú viac „racia“ než ženy, v Jurajovom prípade platil skôr opak. Tu je jeho príbeh.

Po mojom dlhoročnom vzťahu so študentskou láskou Renátou som si chcel dať od žien chvíľu pokoj. Prešlo osemnásť mesiacov a cítil som pripravenosť vrhnúť sa do niečoho nového, zažiť opäť veľa lásky, intímnych zblížení a spoločných aktivít. Netrvalo dlho a vysnívanú dámu som stretol. Lepšie povedané, spoznali sme sa vďaka jej synovi, ktorý sa zatúlal v nákupnom centre a ja som mu pomohol nájsť jeho mamu.

Alica sa mi páčila na prvý pohľad. Poďakovala mi a bolo vidieť, že strachom o syna ani nedýchala. Z vďaky ma pozvala na kávu so zákuskom. Presne tu sa začal písať príbeh našej lásky, kvôli ktorému mám dnes dlhy, milovaného Tomáška som nevidel už osem mesiacov a pre zlomené srdce neverím, že sa ešte niekedy budem vedieť naplno oddať láske.

Alica mi postupne rozprávala životný príbeh, ktorý sa v podstate ničím nelíšil od osudu mnohých iných žien – slobodných mamičiek. Jej bývalý priateľ, a otec ich syna, bol dva razy rozvedený murár, ktorý si rád vypil a správal sa akokoľvek, len nie ako zodpovedná hlava rodiny. Rodičia mojej partnerky boli z jej výberu nešťastní a keď sa k nim kvôli finančným problémom aj so synom nasťahovala, dali jej jasné ultimátum. S partnerom sa preto rozišla, našla si prácu na polovičný úväzok v miestnej knižnici a život si dávala pomaly doporiadku.

Veril som jej každé slovo a obdivoval neskutočnú silu, bojovnosť, ako aj schopnosť robiť radikálne rozhodnutia, aby na jej omyly nedoplatil malý Tomáš. Alica ma načisto opantala. Považoval som za prirodzené, že sme spolu po čase začali žiť.

Spočiatku bolo všetko v poriadku. Z úspor som prerobil spoločný domov, maximálne som sa snažil uspôsobiť staromládenecký byt na krásny priestor, kde bude celá rodina šťastná. V záplave endorfínov som si na seba neváhal vziať úver, aby som pomohol Alici splatiť staré záväzky a postaviť sa na vlastné nohy.

Občasné hádky som výraznejšie nevnímal. Veril som, že patria k vzťahu a pomáhajú utužiť vzájomné puto zaľúbencov. Alica to zrejme videla inak. Možno to bol zámer. Naozaj neviem. No jedného dňa som po príchode z práce našiel prázdny byt. Alica mi nechala suchý odkaz, že to chce opäť skúsiť s otcom svojho dieťaťa, pretože Tomáško si zaslúži kompletnú rodinu.

Skúsil som ju tri razy kontaktovať. Na správu mi neodpísala, telefón nezdvihla a ani nevolala späť. Jej rodičia mi odporučili, nech zabudnem a nechám to tak. Z jej rozhodnutia boli sklamaní. Ja ešte viac.

Chvíľu som mal pocit, že som našiel skutočné šťastie. Úžasnú ženu s roztomilým synom, ktorého som ľúbil ako svojho. Z chladného bytu som za všetky úspory vytvoril teplý domov. Spravil som všetko, aby Alica pretrhla smutné väzby s minulosťou a mohla začať od začiatku ... spolu so mnou. Žiaľ, skončilo to inak. Kto vie, možno som ju ľúbil až príliš.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -