Dnes je štvrtok, 15.november 2018, meniny má: Leopold
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Neuveriteľné príbehy čitateľov: Opustený cintorín

november 01, 2018 - 13:28
V týchto dňoch vám prinášame sériu neuveriteľných príbehov, ktoré nám prišli od verných čitateľov do redakcie týždenníka Slovenka. Stalo sa niečo, čo si neviete dodnes vysvetliť aj vám? Napíšte nám!

Za mojou rodnou dedinou, na miernej vyvýšenine sa nachádzajú ruiny kostola zo 16. storočia a popri nich starý cintorín. Torzá náhrobných kameňov sú zarastené krovím a vedia o ňom len domáci.

Tomu miestu sa každý vyhýbal. Odjakživa bolo opradené tajomstvom a zahalené akousi nepríjemnou atmosférou vzbudzujúcou prinajmenšom rešpekt, ak nie priamo strach. V dedine sa po celé generácie tradovala povesť, že vraj tam kedysi počas tureckých nájazdov pochovali medzi kresťanov osmanského bojovníka do hrobu k nemu uložili aj ulúpený poklad. Nikdy sme sa nedozvedeli, či je to pravda. Pre archeológov bola táto lokalita nezaujímavá, domáci ju obchádzali s pietou. Až raz...

Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa skupinka podgurážených miestnych mladíkov, vracajúcich sa po polnoci z nejakého flámu, rozhodla, že to miesto preskúmajú a poklad nájdu. Hrobové miesta rozryli, no nenašli nič. Zato ich našli rodičia ráno celých roztrasených a vydesených, neschopných slova. Vraj do dnešných dní, hoci sú z nich už dôchodcovia, odmietajú povedať čokoľvek na tému starý cintorín.

Temná bytosť

O pár rokov neskôr postavili pod vŕškom novú veľkokapacitnú hydináreň ako súčasť tunajšieho JRD. Za prácou sem dochádzali ľudia aj z blízkych dedín a mnohí si krátili cestu cez areál opusteného cintorína. O tom, že to bolo kedysi pohrebisko, niektorí ani nevedeli. Boli cezpoľní, a to miesto medzičasom zarástlo hustou agáčinou, ktorá je pre tento kraj typická. Jedného dňa, koncom októbra, prišli do hydinárne dve roztrasené zamestnankyne. Boli zo susednej dediny, ponáhľali sa na rannú zmenu, zmeškali autobus a napriek tomu, že ešte bolo šero, vybrali sa do práce peši, cez to návršie. Keď sa ako-tak spamätali, tvrdili, že na chodníčku vedúcom cez agátový les ich čakala nejaká tajomná bytosť. Vraj mala na sebe čierny plášť, bola mimoriadne vysoká a zdalo sa im, že ich priam prepaľuje očami. Zachvátil ich paralyzujúci strach. Hovorili, že v prvom momente sa nevedeli ani pohnúť, akoby prirástli do zeme. Potom sa začali modliť a bežali mimo chodníka, cez husté krovie. Skutočne, boli celé doškriabané a z hlbokých škrabancov im tiekla krv. Vedúci len mávol rukou a odsekol, že najskôr videli starý pokrútený agátový kmeň, že majú bujnú fantáziu a nabudúce nech si radšej privstanú a nezmeškajú autobus. O príhode sa veľa nerozprávalo. Bol socializmus a čokoľvek, čo len trochu pripomínalo paranormálny jav, sa považovalo za nezmysel a tmárstvo. Len domáci si začali čosi medzi sebou šepkať a spomenuli si na vyčíňanie opitých mladíkov, ktorí znesvätili miesto posledného odpočinku.

Záhadné zmiznutia 

O temnej bytosti zas nebolo počuť takmer celé desaťročie. Pomaly sa na ňu zabudlo, keď v polovici sedemdesiatych rokov sa opäť prihodilo niečo, čo sa nikdy nevysvetlilo. Z dediny bez stopy zmizol mladý manželský pár. Susedia ich vraj naposledy videli, ako šli na prechádzku smerom k zrúcanine kostola. Potom akoby sa po nich zľahla zem. Polícia to vyšetrovala dlhé mesiace. Prehľadali celé okolie, vypočuli desiatky ľudí, no nikdy nezistili, čo sa vlastne stalo. Po rokoch to uzavreli s tým, že manželia ilegálne opustili republiku, skrátka emigrovali. Nikto tomu neveril. Tí, čo ich videli naposledy, svorne tvrdili, že nemali pri sebe žiadnu batožinu a keď po ohlásení zmiznutia prehľadali ich dom, nič nenasvedčovalo tomu, že sa chystali niekam natrvalo odísť. Len veľmi potichu a v prísnom súkromí sa zase začalo šepkať, že to má na svedomí tá záhadná bytosť. Zbožní ľudia sa v tajnosti postarali o to, aby  miesto vysvätil kňaz. Hovorilo sa, že odvtedy už bol pokoj.

Na celý tento strašidelný mýtus o znesvätenom hrobovom mieste som si spomenul pre nedávnom, keď som po dlhých rokoch navštívil rodnú obec. Žije už len pár niekdajších kamarátov, s ktorými sme posedeli pri poháriku vína a na všeličo si pospomínali, okrem iného aj na staré pohrebisko a na jeho nedobrú povesť. Pri odchode som sa rozhodol, že si to miesto odfotím, aby som mal pamiatku. Prišiel som na vŕšok, kde už len pár kameňov z priečelia kostola  pripomína dávne časy. Cvakol som spúšť fotoaparátu a nič. Úplne zlyhal, hoci mal nabité baterky. Skúsil som to aspoň mobilom, no ten tiež z akýchsi záhadných dôvodov prestal fungovať. Mám pocit, že temná bytosť aj naďalej chráni svoje tajomstvo a odmieta ho vydať.

Eugen T., Banská Bystrica

STALO SA AJ VÁM NIEČO, ČO SI DODNES NEVIETE VYSVETLIŤ? NAPÍŠTE NÁM A MOŽNO PRÁVE VÁŠ PRÍBEH UVEREJNÍME NA NAŠICH STRÁNKACH. NAVYŠE, TRI NAJLEPŠIE PRÍBEHY OD NÁS ZÍSKAJÚ KNIŽNÝ A KOZMETICKÝ DARČEK!

 

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -