Dnes je streda, 14.november 2018, meniny má: Irma
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Mladá dizajnérka Lenka Slačková: Každý musí zabojovať o miesto pod slnkom

november 06, 2018 - 13:56
LENKA SLAČKOVÁ je nová mladá krv slovenskej módy. Toto dvadsaťročné dievča z Banskej Bystrice získalo nedávno prvé miesto v prestížnej súťaži Nové tváre módnej scény v rámci Bratislavských módnych dní. Jej štartovacia pozícia na súťaži i v živote vôbec však bola o čosi ťažšia ako u iných. Lenka totiž nosí od detstva načúvacie prístroje, narodila sa s vrodenou poruchou sluchu. Ale ona preto nefňuká, vraví, že každý – aj zdravý, musí zabojovať o miesto pod slnkom.

„Najprv som tomu neverila, musela som sa uštipnúť, či je to pravda. Teraz sa však veľmi teším, aj sa dlho ešte budem. Je to neopísateľný pocit,“ prezrádza Lenka, aké to bolo, keď ju vyhlásili za víťazku v súťaži BMD. Témou bol tohto roku folklór v móde. Mladá dizajnérka si zvolila dva materiály – džínsovinu a ľan. Džínsovinu preto, lebo je veľmi populárna a medzi mladými obľúbená, a ľan preto, lebo je to historický materiál. Rovesníkom chcela ukázať, že možno kombinovať súčasné aj historické materiály. A dokonca, že z tejto rôznorodej kombinácie môže vzniknúť čosi nové. „Folklór je náročná téma, ťažká, pretože je to rukopis nášho národa,“ vraví mladá dizajnérka. Priznáva, že inšpirovať sa išla na Liptov, k babke. „Bola som v dedine Dúbrava, pod Nízkymi Tatrami. Mám to tam veľmi rada, od malička tam chodím. Babka kedysi pracovala v textilnom závode a veľa mi o folklóre rozprávala, bola moja poradkyňa. Ale nie vždy sme sa zhodli, pretože ona to chcela folklórne, ja zase tínedžerské. Dala som si však poradiť vo farebnosti kvetov na modeloch,“ vysvetľuje.

S folklórom aj do Viedne

Vďaka výhre na módnych dňoch dostala možnosť predviesť budúci rok svoje modely na Fashion Week-u vo Viedni. Uvažuje, že by u susedov predstavila kolekciu, s ktorou vyhrala doma. Zároveň pripúšťa, že možno vytvorí niečo úplne nové. Avšak, možno to bude opäť folklórne, pretože téma jej ukázala nové obzory a oblasti, ktoré predtým nepoznala. „Kým som sa neprihlásila do súťaže, o ľudové kroje som sa veľmi nezaujímala. Pravdupovediac, téma ma najprv zaskočila a dlho neprichádzal nápad. Nechcela som totiž vytvoriť nič historické ani príliš moderné. Chcela som, aby to bolo nositeľné, nie prvoplánové. Bola to obrovská zodpovednosť a výzva spracovať ľudové tradície tak, aby v odeve každý našiel to svoje,“ vraví Lenka. Prezradila tiež, že skôr ako sa pustila do navrhovania, preštudovala si históriu – ľudové tradície, zvyky, kroje aj ľudové piesne. „Sestra mi poradila, aby som si pozrela tvorbu Lúčnice. Je tanečníčka, nakoniec aj ja som voľakedy tancovala. A práve vtedy sa to vo mne prebudilo. Myslím si, že v kolekcii sa mi podarilo spojiť históriu so súčasnosťou a zároveň dať modelom nádych bežného oblečenia.“

slacko1.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Od odevu k látkam

Lenka Slačková od septembra študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave textilný dizajn. Predtým absolvovala Strednú umeleckú školu v Trenčíne, kde sa venovala odevnému dizajnu. Prečo tá zmena, prečo nepokračovala v rovnakom odbore aj na vysokej škole? „Chcela som niečo nové, chcela som sa naučiť viac o materiáloch. V budúcnosti by som chcela vytvoriť vlastný dizajn látky, potlačiť ho a napokon z neho navrhnúť a ušiť odev. Chcem byť takou ucelenou tvorkyňou,“ vysvetľuje dievčina a dodáva, že dôvodom je, že je problém nájsť na trhu látku, ktorá by jej vyhovovala materiálovo aj dizajnovo.

slacko.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Dizajnérka vďaka sestre

Lenka od malička rada kreslila. U nich doma boli všetky steny zafarbené jej detskými umeleckými dielami. K tomu, aby sa začala venovať módnemu návrhárstvu, ju podnietila o štyri roky staršia sestra. Janka už od pätnástich chodila ako modelka na módne prehliadky. Predvádzala aj v Taliansku. „Keď prišla domov, ukazovala nám fotky z móla a o jednotlivých modeloch vravela: ,Toto je taký návrhár, toto zase taký...‘ Veľmi ma to očarilo. Rýchlo som zobrala papier a začala som navrhovať vlastné modely. A už vtedy som si povedala, že chcem robiť toto,“ opisuje Lenka chvíľu, keď v sebe objavila vášeň pre módne návrhárstvo. Dnes, keď už prešla kus cesty v módnom odbore, má vlastný názor aj na návrhárstvo. „Viac by sme u nás mali podporovať slovenských dizajnérov, pretože máme veľmi šikovných, kreatívnych umelcov. Tiež by sme v móde mali klásť väčší dôraz na kvalitu, na kvalitné odevy. Je lepšie mať kvalitné sako, ktoré vydrží päť až desať rokov ako ,rýchloobratkovú módu‘, veci, ktoré si človek oblečie dvadsaťkrát a potom ich musí vyhodiť... Radšej menej a kvalitné oblečenie ako veľa a nekvalitné,“ myslí si Lenka.

Na móle so sestrou Jankou, ktorá je modelka

slackova010.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Bez špeciálnej školy

Keď má Lenka rozpustené vlasy, ani si nevšimnete, že nosí načúvacie prístroje. „Sluchové postihnutie mám od narodenia. Už od detstva nosím načúvacie prístroje a bolo to náročné, pretože v triede sa mi kvôli nim posmievali. Bolo pre mňa ťažké popasovať sa s tým... A druhá vec, hoci som mala načúvacie prístroje, nie vždy som na vyučovacích hodinách všetko počula. Tiež je pravda, že najprv som sa za prístroje hanbila. Až neskôr som pochopila, že niekto nosí okuliare, iný má protézu, ja nám načúvadlá,“ hovorí Lenka. Keď u Lenky v detskom veku zistili, že má problémy so sluchom, odborníci rodičom radili, aby dali dcérku do špeciálnej školy pre nepočujúce deti a mládež. „Naši to zavrhli, pretože videli, aký mám tvorivý potenciál a aká som kreatívna. A predovšetkým ma chceli vychovať ako normálneho človeka. Pre nich bolo dôležité, aby som sa začlenila medzi ostatné deti, síce ako dieťa so zdravotným postihnutím, ale dieťa, ktoré s tým dokáže žiť a normálne fungovať,“ dodáva Lenka.

lenka.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Každý musí byť priebojný

Dievčina so sluchovým postihnutím zvládla obyčajnú základnú školu, potom strednú školu v Trenčíne a teraz študuje na prestížnej umeleckej škole v hlavnom meste. Čím to je, že napriek svojmu postihnutiu sa vypracovala na nádejnú módnu návrhárku, ktorá už v prvom semestri vyhráva módne súťaže? „Určite je za tým veľa námahy aj štúdií. Ak chce človek s handikepom v živote niečo dosiahnuť, musí dvojnásobne viac pracovať ako ten, čo je zdravý. Avšak, myslím si, že všeobecne platí, že každý, aj zdravý, musí byť v živote priebojný. A keď je človek priebojný, tak aj niečo získa,“ uvažuje úspešná vysokoškoláčka.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -