Dnes je štvrtok, 15.november 2018, meniny má: Leopold
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Rebelské princezné: Škandálmi vošli do histórie ako čierne ovce aristokratickej elity

november 09, 2018 - 14:54
Narodili sa do zlatej kolísky, zahalené v purpure. V žilách im kolovala kráľovská krv, no dvorskú etiketu považovali za väzenie, z ktorého sa za každú cenu túžili vymaniť. Svojimi škandálmi vošli do histórie ako čierne ovce aristokratickej elity.

Miláčik bulváru - Margaréta, grófka zo Snowdonu

Mladšiu dcéru britského kráľa Juraja VI. vnímala verejnosť ako tú krajšiu a slobodomyseľnejšiu. Na rozdiel od svojej vážnej a zodpovednej sestry kráľovnej Alžbety II. sa už od útlej mladosti stala vyhľadávaným objektom bulváru a v popularite ju prekonala až ikona britskej kráľovskej rodiny princezná Diana.

Davy si získavala svojou bezprostrednou, okúzľujúcou povahou. Milovala módu, predovšetkým modely Christiana Diora. Mala aj hudobné nadanie. Krásne spievala a hrala na klavíri. Ktovie, ako by sa vyvíjal jej život, keby doň nezasiahla nešťastná láska. Svojho osudového muža, rozvedeného hrdinu 2. svetovej vojny Petra Townseda, si vziať nemohla. Kráľovská rodina sa totiž veľmi obávala, aby sa nezopakoval škandál Eduarda VIII., ktorý sa kvôli sobášu s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou vzdal trónu a šokoval Európu. Margarétu prinútili vzdať sa svojej lásky a ona si túto stratu až do konca života kompenzovala mnohými náhradníkmi a útechu nachádzala aj v alkohole či iných únikových cestách. 

Vlas na saku

Doslova rozbuškou, ktorá ju etablovala na titulné stránky bulváru, sa stala drobná príhoda počas korunovácie jej sestry Alžbety II. Vtedy Margaréta spravila takmer bezvýznamné, no dnes preslávené gesto – na očiach celej vznešenej verejnosti zmietla zo saka Petra Townsenda neviditeľnú smietku. Ich tajná láska, ktorá sa začala pred rokmi, v čase, keď bola ešte len štrnásťročným dievčatkom a on ženatým mužom, sa tak dostala na svetlo sveta a okrem množstva škandalóznych článkov inšpirovala aj kultový preslávený film Prázdniny v Ríme. Na tému ich romance sa diskutovalo nielen na stránkach tlače, ale stala sa aj témou parlamentných debát a tlak verejnej mienky ju napokon donútil tento vzťah ukončiť. So zlomeným srdcom predstúpila v roku 1955 pred médiá a predniesla pamätné slová „Vedomá si svojej povinnosti voči Commonwealthu rozhodla som sa uprednostniť záujem kráľovstva pred svojím osobným šťastím...“ V tej chvíli možno ani sama netušila, do akej miery sa jej slová naplnia a že ona už prakticky nikdy nebude skutočne šťastná, všetko, čo príde, bude len náhrada šťastia.

Búrlivé manželstvo

Viac z trucu, ako z lásky sa v roku 1960 vydala za fotografa Antonyho Jonesa, ktorý sobášom s členkou kráľovskej rodiny získal titul lord Snowdon. Bola to prvá kráľovská svadba, ktorú mohli v priamom prenose sledovať milióny televíznych divákov. A hoci sa manželom narodili dve deti, syn David Albert Charles a princezná Sarah Frances Elizabeth, už od začiatku bolo jasné, že šťastná rodina to nebude. Pôvabná Margaréta čoraz častejšie uteká od rodinného krbu a podhadzuje novinárom výdatné sústa vďaka svojím milostným dobrodružstvám. Randí s Mickom Jaggerom, Petrom Sellersom, no najväčší škandál vzbudila vďaka vzťahu s o 18 rokov mladším Roderickom Llewellynom. Paparazzi odhalili ich hniezdočko lásky v jednom z hippisáckych útočísk na anglickom vidieku, kde vraj princezná varila svojej kvetinovej láske špagety.

Prepisuje históriu

Samozrejme, že takýto spôsob života je pomerne únavný, a tak princezná požiadala o rozvod už aj tak neexistujúceho manželstva. Podarilo sa jej to v roku 1978 a ako prvá členka kráľovskej rodiny po 400 rokoch rozviedla a naštartovala tak sériu skrachovaných manželstiev v kráľovskej rodine, ktorá pokračovala až do konca minulého tisícročia.

Margaréta zničená búrlivými vzťahmi, škandálmi a alkoholom už od roku 2001 začala otvorene hovoriť o smrti. V zlomenej, depresiami zmietanej žene na invalidnom vozíčku už len ťažko rozpoznať črty kedysi najkrajšej princeznej s nezabudnuteľnými fialkovými očami. Zomrela v roku 2001 a krátko po jej smrti vyšlo najavo jej malé, zlomyseľné tajomstvo, ktorým sa vysmievala kráľovskej etikete, všemocnej cirkvi, ale aj britskému premiérovi Winstonovi Churchillovi, skrátka všetkým, ktorí ju v roku 1955 donútili vzdať sa svojej lásky a odsúdili ju na celoživotné citové strádanie.

Svoj vzdor zvečnila na tabuľke s registračným číslom svojej limuzíny – PM 6450. Všetci si mysleli, že to znamená princezná Margaréta, ale nebola to pravda. PM boli iniciály mien Margaréta a Peter a číslo 6450 v sebe ukrývalo dátum ich prvej premilovanej noci – 6. apríl 1950.

wikipedia.jpg

Foto: 
wikipedia.com

Princezná bez zásad - Alžbeta Habsburgová

Rozmaznaná vnučka cisára Františka Jozefa privádzala svojimi rozmarmi do zúfalstva celý dvor. Jedine staručký panovník mal pre ňu slabosť a nedokázal sa na ňu nikdy naozaj nahnevať. Ona to vedela a latku trpezlivosti jeho veličenstva posúvala čím ďalej, tým viac.

Prísneho, konzervatívneho panovníka si podmanila nielen svojou detskou roztomilosťou, ale aj intelektom a nešťastným osudom polosiroty. Bola totiž jediným dieťaťom jeho syna, priameho následníka trónu Rudolfa, ktorý za dosť škandalóznych okolností spáchal samovraždu v poľovníckom zámku Mayerling, keď bezprostredne predtým poslal na smrť svoju milenku, mladučkú barónku Mary Vetserovú. Biľag otcovho hriechu sa vznášal ako tieň nad hlavou mladučkej princeznej, a tak ju cisár zahrnul celou svojou láskou, akoby ju tým chcel chrániť pred nástrahami sveta a nevyspytateľnými génmi, ktoré zdedila po rodičoch. Žiaľ, neuchránil.

On, alebo nikto iný!

Alžbeta mala len šestnásť a o jej  ruku sa zaujímali mnohé korunované hlavy Európy. No Eržika, ako ju doma láskyplne volali, sa rozhodne nehodlala podriadiť dynastickým záujmom. Na jednom z dvorných bálov jej padol do oka mladý, fešný dôstojník Otto Windisch-Graetz a dedovi oznámila, že sa vydá len a len za neho. Cisár vyhlásil, nech si ten šialený nápad vyhodí z hlavy, lebo Otto nie je pre ňu dobrou partiou. Eržika tento argument nebrala do úvahy. Celé mesiace dokázala prelievať slzy, trucovať a dupať svojou aristokratickou nôžkou, až cisár napokon ustúpil a pozval si milého Windisch-Graetza na audienciu, aby ho požiadal o ruku pre svoju vnučku. Reakcia mladého dôstojníka ho šokovala. Nielenže nemal v úmysle oženiť sa s arcikňažnou, ale navyše priznal, že jeho srdce patrí inej. Alžbeta to nepovažovala za prekážku. Ona ho jednoducho chce a hotovo. A tak cisár ako najvyšší veliteľ donútil Otta vojenským príkazom stať sa manželom jeho vnučky.

Alžbeta šokuje

Ešte sa ani neskončili medové týždne a Otto nachádzal útechu v náručiach iných žien. Keď sa prevalila jeho milenecká aféra s opernou speváčkou Mariou Zieglerovou, Alžbeta neváhala a pozvala si umelkyňu na pohovor. Len čo sa ocitli zoči-voči, Eržika namierila na sokyňu pištol a vystrelila, aby jej vysvetlila, že na svoj majetok si siahať nedá. Maria našťastie vyviazla iba so zranením, no škandál bol na svete Aj napriek takémuto búrlivému spolužitiu porodila Alžbeta svojmu mužovi štyri deti a možno by stihla aj piate, keby sa nezoznámila s mladým dôstojníkom Egonom Lerchom, do ktorého sa zamilovala. Hádam žiadny iný chlap na svete neprijal s takou radosťou parohy ako práve Otto, pre ktorého to bola vítaná príležitosť na rozvod s arcikňažnou. Akurát požadoval, aby boli deti zverené do jeho výchovy.

Červená kňažná

V čase ich rozvodu bola monarchia minulosťou, z cisárstva sa stala republika a niekdajšia kňažná v snahe vybojovať si svoje deti hľadala pomoc u nových politikov. Táto situácia ju zaviedla k sociálnodemokratickému poslancovi Leopoldovi Petznekovi. Bil sa za jej práva ako lev, čo jej nesmierne imponovalo a napokon sa do súdruha Petzneka úprimne zamilovala. Bol síce ženatý, ale takéto drobné nedostatky Eržike nikdy neprekážali. Stali sa milencami a cisárova vnučka napokon aj vstúpila do sociálnodemokratickej strany. Aktívne sa zúčastňovala verejných zhromaždení, kde sa členovia oslovovali „súdruh, súdružka“, v prvomájových sprievodoch spolu s robotníkmi žiadala „chlieb a prácu“, akurát na rozdiel od ostatných manifestujúcich, ktorí tam chodili pešo, sa ona dala doviezť na limuzíne, čo sa stalo podnetom mnohých vtipov.

Zomrela v chudobe

S Leopoldom Petznekom prežila búrlivé udalosti, ktoré otriasli Európou v prvej polovici 20. storočia. Na vlastnej koži skúsila, čo je to hlad a chudoba, keď sa ona, arcikňažná z Hoffburgu, musela na čas uskromniť v malej, plesnivej miestnosti niekdajšieho kláštora, pretože ich vilu zabrala sovietska armáda. Leopold, ktorý počas vojny prežil útrapy koncentračného tábora v Dachau, zomrel pár mesiacov po porážke fašizmu a Alžbeta čelila zvyšným rokom života v trpkej samote. Umrela 16. marca v roku 1963. Žena, ktorú pri príchode na svet vítala slávnostná delová salva, odišla na večnosť ticho, takmer bez povšimnutia.

800px-fuerstinwindisch.jpg

Foto: 
wikipedia.com
Naše aktivity: 

- - Inzercia - -