Dnes je pondelok, 10.december 2018, meniny má: Radúz
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Beata Greneche: Slovenka s dušou Francúzky

november 15, 2018 - 11:52
Funguje podľa Edith Piaf: Všetko je tak, ako má byť, hovorí. Nepozná slovo nedá sa, snaží sa o objektívnosť, veď predsa každá vec má dva uhly pohľadu. Vraví tiež, že keď sa na niečo sústredíš, ešte aj vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. BEATA GRENECHE, herečka, producentka, prekladateľka a momentálne aj vyťažená spoluproducentka filmu o Štefánikovi s príznačným názvom Generál.

Keď sa rozprávam s Beatou, vidím pred sebou miesto uprostred Bratislavy, to malé učupené, drobné a historicky krásne, ako sa dvíha z ošarpanosti uprostred deväťdesiatych rokov. Kaviarnička oproti VŠMU, tá si žije rovnako študentským životom aj teraz po rokoch, ale predtým patrila našej generácii a presne v tom našom Depresse vidím aj Beatu a jej spolužiakov, ako si užívajú mladosť, pijú vínko alebo kávu. Práve vtedy, v tom krásnom porevolučnom opare tadiaľ prechádzajú mladí francúzski študenti a jeden sa opýta, kam sa dá ísť niekde sa aj večer zabaviť. Tým večerným Eldoradom teraz, aj pred rokmi, je podnik pod Hradom. Tam sa v oný osudný večer stretávajú Francúzi aj študenti Vysokej školy múzických umení, Dušan Cinkota povie, že Beata predsa vie s nimi hovoriť po francúzsky a dokáže rozhovor prekladať. Francúzština jej otvorila dvere do srdca, ak by sme chceli byť patetickí, ale v jej reálnom živote sa naozaj začala dokonalá romantika. Olivier, jeden z mladých francúzskych študentov, sa do Beaty zamiloval a o pár dní volal mame do Francúzska, že na rok preruší školu a nech mu pošle kufre do Bratislavy. Olivier učil rok na Francúzskom inštitúte a až potom sa vrátil domov doštudovať. Už aj s Beatou, ktorá práve v tom čase doštudovala herectvo v ročníku u profesorky Božidary Turzonovovej a Pavla Mikulíka.

Už počas vysokej školy dostala príležitosť hosťovať v Slovenskom národnom divadle, Astorke, častým hosťom bola v divadelnej škole v Luduse, kde začínala ako tínedžerka. Ako študentka VŠMU precestovala so spolužiakmi európske študentské festivaly a keď na známy slovenský divadelný festival Istropolitana prišiel profesor a riaditeľ známej francúzskej hereckej školy a povedal jej, že sa mu v Jonescovej Hre pre štyroch veľmi páči a že by mala skúsiť šťastie aj vo Francúzsku, už aj kvôli tomu, že Olivier sa tam už musel vrátiť, rozhodla sa vymeniť pokoj domova a sľubnú kariéru za Francúzsko a štúdium v ďalšej hereckej škole.

Na streche Francúzskeho inštitútu v Prahe s priateľom Alexandrom

Medzi najlepšími

„École Florent je špičková herecká škola, kde sa človek veľa naučí, ale za štúdium sa platí. Vyše dvetisíc frankov som vtedy, našťastie, platiť nemusela. Štipendium som nedostala, ale zaradili ma medzi najlepších študentov na škole, ktorí štúdium neplatili, no život v Paríži je drahý a na ten si bolo treba zarobiť,“ hovorí o minulosti. Olivier študoval, jeho rodina žila vo francúzskych Alpách, ale mladomanželia im nechceli byť na obtiaž. Beata popri škole robila v realitnej kancelárii, obsluhovala v bare a ľahšie sa im začalo dýchať, keď manžel začal pracovať v oblasti telekomunikácií, ktorú vyštudoval a ona hosťovať v divadlách. „So spolužiakmi sme si vytvorili vlastné predstavenia. Hosťovali sme napríklad s ďalšou Slovenkou, Janou Bittnerovou, s hrou Výnosné miesto alebo Stroskotanci v divadle Mandhapa. Hrala som v televíznych projektoch, v seriáloch, najviac som však účinkovala v divadlách a musela som sa popasovať dokonca aj s Moliérom, čo nie je moderný francúzsky jazyk. Pre mňa bola vtedy franúzština ako francúzština, slová, čo som používala na javisku, som začala používať aj v bežnom živote. Keď som do civilného života začala miešať slová z moliérovskej francúzštiny, akoby som dnes doma používala reč Hviezdoslava,“ smeje sa Beata Kráľová, z ktorej sa vydajom stala Beata Greneche.

„Narodila som sa v Revúcej, ale od deviatich rokov žijem v Bratislave,“vraví. Rodiča, agronómi, sa usadili v hlavnom meste a Beátka ako aj dve sestry sa zamilovali namiesto do pôdy, do umenia. Najmladšia sestra je akademická maliarka a žije v Paríži, stredná vyštudovala filozofiu a estetiku. „Otec, pán Kráľ, bol hodný svojho mena,“ smeje sa najstaršia dcéra, ktorá doteraz rodičov v Bratislave navštevuje a zbožňuje aj svojich troch malých synovcov.

S Francom Nerom hrala v dvoch filmoch - Post Coitum a Báthory

Nahá v Jakubiskovom filme

„S Olivierom sme prežili krásne roky, v Paríži to však nebolo iba o romantike,“ opisuje ďalej svoj príbeh. Každý sa viac začal zaoberať svojou profesiou, on neskôr prešiel do diplomacie. Beate sa zase naskytla možnosť organizovať mnohé kultúrne československo-francúzske podujatia, niekedy v tom období doviedla na Slovensko, na galavečer Markízy Alaina Delona. „Bol veľmi milý, galantný, rovnaký, ako ho poznáme z obrazoviek,“ vraví Beata, ktorej sa otvorili pracovné možnosti aj doma. Bola pozvaná na konkurz do filmu Juraja Jakubiska, v ktorom dostala rolu Violy v jeho kontroverznom filme Post coitum. „Musela som sa vyzliecť v jednej scéne donaha, bolo to však prvýkrát aj asi aj naposledy,“ hovorí. Nasledovala rola Ilony v Báthoryčke, pár rokov robila aj riaditeľku produkčnej spoločnosti Jakubisko film a hovorilo sa, že je novou múzou Juraja Jakubiska. Vďaka pracovným príležitostiam bola častejšie v Prahe ako v Paríži. Darilo sa jej pracovne, ale rovnako to bolo aj s jej manželom. Ako diplomat veľa cestoval a po rokoch sa ich životné cesty priateľsky rozišli. „Býva v Ženeve, má rodinu. Ja mám priateľa, zase Francúza, a verím, že tentoraz to bude už na celý život.“

Osudový Štefánik

Osudy ľudí sa nedejú priamočiaro, prelínajú sa a niekedy je to nepochopiteľné, pri akých príležitostiach sa stretnú. V čase, keď Beata už bola v Prahe, keď participovala na mnohých podujatiach, v ktorých figurovalo Francúzsko a keď sa pracovne stretla aj s producentom Milanom Stráňavom, ktorý ju oslovil, aby mu pomohla s prípravou filmu Generál, presne v tom čase známy režisér Jérôme Cornuau behal každé ráno v parku v Meudone okolo sochy Štefánika a netušil, že filmu dá konečnú podobu. „Milan Stráňava sa usiloval o sfilmovanie Štefánika už pred dvanástimi rokmi, keď ho chcel natočiť k 90. výročiu jeho smrti. Veľkolepý zámer narazil na financie, a tak Slovákov predbehli Francúzi, ktorí o generálovi Štefánikovi pripravili hodinový dokument. K príležitosti stého výročia od jeho úmrtia sa producentovi Stráňavovi podarilo dať dokopy financie a na filme sme mohli začať pracovať. A keďže Štefánik bol európsky človek a okrem nás si ho privlastňujú aj Francúzi, a jeho srdce ostalo v Taliansku, tak aj náš film sa prirodzeným spôsobom začal stávať európskym. Po dlhých diskusiách a hlavne veľmi pozitívnych odporúčaniach sme sa obrátili na francúzskeho režiséra Jérôma Cornuaua, ktorý je veľmi uznávaným filmovým profesionálom a je zvyknutý nakrúcať po celom svete. Zastihli sme ho vo Francúzskej Guyane, kde natáčal seriál pre Canal+. Mal odo mňa asi dvanásť zmeškaných hovorov, keďže nakrúcal v džungli. Keď som sa mu konečne dovolala, mal tri dni na to, aby si prečítal Štefánikov príbeh a keďže ho tento náš hrdina hneď chytil za srdce, o týždeň sa stretol s Milanom Stráňavom a produkčným tímom a dohodli sme sa na spolupráci. Poskytli sme mu najfundovanejších historických poradcov, za Francúzsko doktora histórie, plukovníka Frederica Gueltona a za slovenskú stranu PhD. Michala Kšiňana. Jérôme si okrem Kšiňanovej 400-stranovej práce a všetkých Gueltonových prác prečítal každú dostupnú knihu o Štefánikovi vo francúzštine a dnes vie o ňom viac ako vačšina Slovákov a Francúzov dohromady. Je nielen režisérom, ale aj spolutvorcom scenára."

Beata na margo hlavného hrdinu najprv hovorí, že je to neuveriteľné, čo dokázal Milan Štefánik za ani nie štyridsaťročný život stihnúť. „Bol to človek nekonečnej energie, veľkej charizmy a nezlomnej vôle. Musím povedať, že keď vstúpil do miestnosti na kasting Milan Ondrík, dnes už hlavný predstaviteľ Štefánika, zrazu akoby celú miestnosť rozžiaril. Priniesol tam ,niečo nehmatateľné a nepomenovateľné‘, to ,zvláštno‘, ktoré majú na plátne najvačší európski, možno aj svetoví herci. Neverila som tomu, ale so zosvetlenými vlasmi a modrými šošovkami sa na Štefánika naozaj podobá.“

Film sa začal nakrúcať v lete v štúdiách RTVS, pokračovalo sa v jeho rodisku, na Bradle, v martinskom skanzene. Teraz filmári natočili jesenné exteriéry a pokračujú od decembra až do polovice marca.
„Veľmi dôležité bude aj natáčanie aj vo Francúzsku, v Paríži a v Meudone, kde spolupracoval v tamojšom observatóriu s profesorom Janssenom a na ďalších miestach, ktoré súviseli s jeho životom. Tam nám do veľkej miery pomôže náš francúzsky koproducent. V susednom Česku sa k nám ako koproducent pripojila Česká televízia. Najvačšia ťarcha zodpovednost však leží na hlavnom producentovi a iniciátorovi tohto úžasného projektu, na ktorý bude môcť byť hrdý každý Slovák, na Milanovi Stráňavovi, bez ktorého by film Generál nikdy nevznikol,“ zdôrazňuje Beata Greneche. „Okrem toho, že sa o tomto filme už rozpráva aj v Elyzejskom paláci a o jeho výrobe bol cez svoj kultúrny výbor informovaný aj prezident Macron vie o ňom aj senátor Hervéé Marseille, ktorý ako prvý odhalil Štefánikovu sochu pri observatóriu, kde po príchode do Paríža Štefánik pracoval. Senátor poskytol tvorcom rozhovor o dôležitosti tohto projektu pre dnešnú Európu. Tvorcovia majú podporu aj predstaviteľov Francúzska, v Česku a na Slovensku, a stretli sa s obidvoma ambasádormi. Film Generál bude totiž v rámci troch storočníc (ukončenie prvej svetovej vojny, založenie Československa a sté úmrtie nášho slávneho rodáka) veľká kultúrna udalosť a vzhľadom na európsku distribúciu jednoznačne s najvačším počtom divákov, lebo film má vždy vačší divácky rozsah ako konferencie a vernisáže, ktoré sa pri príležitosti osláv organizujú,“ hovorí.

Francúzsky režisér Jérôme Cornuau je podľa Beaty presne to, čo film General potrebuje

Keď si režisér s hlavným hrdinom rozumejú vzzniká na placi krásna kompilácia

Šťastná aj pri varení

Aj vďaka možnosti spolupracovať na nakrúcaní tohto veľkofilmu, ktorý tvorcovia plánujú zostrihať aj na televízny seriál, dnes Beata často používa citát Milana Rastislava Štefánika – „Veriť, milovať, pracovať.“ A ako sme písali na začiatku, všetko je tak ako má byť... Možno preto stretla pred rokmi svojho manžela, aby si zamilovala Francúzsko, našla ďalšiu lásku, zase francúzsku, a aj aby bola pri tvorbe filmu, do ktorého vkladá veľa energie. „Francúzi si vedia, na rozdiel od nás, užívať život, preto sa snažím popri práci relaxovať aj pracovať na sebe :-)... Chodím plávať, cvičím, ale aj rada varím, čítam francúzske recepty, podľa ktorých varím. Aj to je však relax, ktorým vyvažujem prácu, ktorú milujem. Ak by však prišla dobrá herecká príležitosť, nezaváham, lebo (a zase ten Štefánik), nič mi nie je nemožné, lebo chcem! “ smeje sa Beata, ktorá má francúzsky šarm, ale aj zmyselnosť Slovenky.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -