Dnes je pondelok, 10.december 2018, meniny má: Radúz
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Stojíme na prahu klimatickej apokalypsy? Porozprávali sme sa s klimatológom!

november 22, 2018 - 16:36
V Lekárovciach pri Michalovciach vyčíňalo začiatkom októbra tornádo. V Španielsku vyhrabávali spod snehu stáda oviec a na Sicílii pripravili začiatkom novembra prívalové záplavy o život dvanásť ľudí. Slovensko sa pred pár dňami vyhrievalo vo vyše 20-stupňových teplotách... Čo na výčiny počasia vravia odborníci? Je toto tá kritická hranica? O počasí hovoríme s klimatológom RNDr. PAVLOM FAŠKOM, CSc. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

Na začiatku novembra kvitli ľuďom v záhradkách kvety, lietali osy a niektoré vtáky ešte neodleteli do teplých krajín. Vyše dvadsaťstupňové teploty úplne pomýlili prírodu. Padli aj nejaké rekordy?

Áno, na východnom Slovensku počas prvého novembrového víkendu boli na väčšine meteorologických staníc dosiahnuté nové rekordy maximálnej novembrovej teploty vzduchu. Štvrtého novembra v Orechovej v okrese Sobrabce zaznamenali 24,2 º Celzia. Prvýkrát v histórii meteorologických meraní u nás bola prekročená hranica 24 º Celzia v novembri. Pred desiatimi rokmi sme síce v Beluši v okrese Púchov namerali v novembri 23,5 º Celzia, lenže teraz sa teplota nad 20 º držala niekoľko dní. A to je už prejav klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka. Novembrové oteplenie trvalo neprirodzene dlho, čo nie je normálne. V novembri sa síce u nás zvykne otepľovať, ale zvyčajne majú oteplenia krátke trvanie – dva, tri dni. Toto otepľovanie trvalo viac ako šesť dní, od posledných októbrových dní do 6. novembra bolo stále nad 20 º Celzia. Išlo o obdobie nadnormálne teplého počasia.

Aj leto bolo extrémne horúce a bol tu ešte jeden fenomén, nemali sme typickú jar. Zo zimy sme skočili rovno do veľmi teplého počasia...

Áno, to tiež súvisí s otepľovaním planéty a so zmenou klímy. Dochádza k zmenám v cirkulačných podmienkach vzduchu v atmosfére aj v priestore Európy. Už k nám neprúdi v takej miere vzduch od západu smerom na východ, ale je nahradený prúdením vzduchu od juhu, alebo juhozápadu, ktoré je teplé. Alebo sem príde chladnejší vzduch zo severu, severozápadu, prípadne až od severovýchodu. A ten chlad sme pocítili napríklad na konci februára tohto roku, keď sa tak ukrutne ochladilo.Vtedy prišiel mrazivý vzduch zo zasnežených oblastí Ruska.

Čo hovoríte na tornádo pri Michalovciach? Doteraz sme tento úkaz poznali len z Ameriky...

Tornádo nemožno pripísať na vrub klimatickej zmeny. Síce určitým spôsobom je ovplyvňované tým, že sa u nás otepľuje, ale na to, aby vzniklo tornádo, musí byť určitý stav v atmosfére. Nedá sa ani tvrdiť, že tornád je u nás teraz viac, lebo je tu klimatická zmena. Tornáda sa vyskytujú v špecifickom druhu búrok, ktoré rotujú.

Prečo došlo k extrémnym výkyvom v počasia v Európe – záplavy v Taliansku, sneh vo Francúzsku, snehová búrka s tornádom v Španielsku?

Tohto roku je Stredozemné more po lete oveľa teplejšie ako inokedy. Teplota vody v povrchových vrstvách mora dosahovala v niektorých regiónoch koncom leta neuveriteľných 28 º Celzia. To dalo väčší potenciál tlakovým nížam. Vzniklo viac zrážok, pričom za niekoľko dní spadli stovky milimetrov zrážok. Čiže extrémne prehriate Stredozemné more bolo okrem iného príčinou záplav v Taliansku, snehu vo Francúzsku a snehových búrok na severe Španielska.

Tieto extrémy vraj naznačujú, že už sme prekročili kritický bod. Je to tak? Čo bude po ňom nasledovať?

Neviem, či to môžem nazvať kritickým bodom. Fakt je, že klimatický systém Zeme je destabilizovaný a to, čo registrujeme v prejavoch počasia, sú príznaky tejto destabilizácie. Hrozivé je, že prejavov extrémneho počasia pribúda. Stav v porovnaní s minulosťou sa zhoršuje. Neviem však povedať, či toto je už stav, ktorý sa nebude dať zvrátiť.

Záplavy na Sicílii si vyžiadali dvanásť životov

Myslíte si, že skutočne príde apokalypsa?

Na globálnej úrovni sa už deje. Uberáme sa zlým smerom a skutočne môže nastať stav, keď klimatický systém nebude schopný situáciu zvládnuť. 

Povedali ste, že klimatická zmena vzniká vplyvom ľudskej činnosti, čo konkrétne si pod tým máme predstaviť?

Ide predovšetkým o spaľovanie fosílnych palív – uhlia, ropy a zemného plynu. Pri tomto spaľovaní sa uvoľňuje do ovzdušia oxid uhličitý. To je zmes skleníkových plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a následne dochádza k nárastu teploty vzduchu. Potom je to, samozrejme, doprava, autá a exhaláty z výfukových plynov, ktoré tiež prispievajú k vzniku skleníkového efektu. A čoraz častejšie sa hovorí aj o metáne, plyne, ktorý je uložený pod večne zamrznutým zemským povrchom  a vplyvom jeho otepľovania sa môže začať nekontrolovane uvoľňovať do ovzdušia.

Čo by sme mali urobiť, aby sme našej ťažko skúšanej planéte pomohli? Čo by mal urobiť štát a čo jednotlivec?

Myslím si, že na globálnej úrovni sa to už rieši. Dôkazom je Parížska klimatická dohoda. V porovnaní s minulosťou je to pokrok, ale dohoda, žiaľ, nezaručuje, že problém vyriešime. Stanovili sa síce určité časové horizonty a limity na produkciu skleníkových plynov, ale nie je stanovené, čo sa stane, ak jednotlivé štáty nedodržia limity. Keď sa v USA stal prezidentom Donald Trump, odstúpil od Parížskej klimatickej dohody. V praxi to znamená, že USA nedbajú o obmedzovanie oxidu uhličitého. Američania začali opäť ťažiť uhlie v baniach. A oxid uhličitý, ktorý pri tom vzniká, nespôsobuje problémy len v ovzduší nad USA, ale aj inde vo svete. Takéto konanie Američanov má vplyv na život ľudí, ktorí žijú tisícky kilometrov od Ameriky. Ovzdušie a ani počasie nemajú hranice. Znečisťujúce látky sa vzdušnými prúdmi dostávajú veľmi ďaleko, pokrývajú atmosféru na celej planéte. A je neodškriepiteľné, že tieto znečisťujúce látky majú vplyv na prejavy počasia.

A čo my, obyčajní ľudia, aké nástroje máme v rukách, aby sme zastavili, spomalili otepľovanie našej planéty?

Každý sa môže rozhodnúť, ako bude žiť. Mali by sme sa začať správať rozumnejšie, nemali by sme tak plytvať. Dnes je trendom, že ak sa niečo pokazí, tak kúpime nové. To nepovažujem za správne. Pretože všetko sa musí vyrobiť a na to, aby sa to vyrobilo, potrebujeme materiály, energiu a dopravu. Bolo by namieste byť striedmejší. Ľudia by nemali bezhlavo nakupovať. Často kupujú aj to, čo nepotrebujú. Ja rozumiem, že výroba vecí sa spája so zamestnanosťou, ale treba hľadať kompromisy. Vyrábať toľko, aby to nepoškodilo zamestnanosť, ale nevyrábať zbytočne. My ľudia si musíme uvedomiť, či nám stojí za to, mať všetky veci, všetky vymoženosti, na úkor toho, že budeme mať, a už aj máme, poškodené životné prostredie, extrémne počasie, klimatickú zmenu. Mali by sme viac využívať mestskú dopravu ako osobné autá. Prípadne používať viac bicykle, ak sa to dá.

Klimatológ Pavol Faško varuje: Nejdeme dobrým smerom

Čo čaká Slovensko najbližších desať rokov, aká je vaša prognóza? Ako to u nás bude vyzerať vplyvom klimatickej zmeny?

Bude sa ďalej otepľovať. Budú prevažovať letá s horúcim počasím, aj keď nie každé leto bude extrémne horúce. Ale v priemere za desať rokov bude teplota vzduchu výrazne vyššia ako v predchádzajúcom desaťročí. Už teraz vieme povedať, že v období od roku 2011 do roku 2020 sa v porovnaní s dekádou 2001 – 2010 oteplí o viac ako o pol stupňa Celzia. Mám na mysli priemernú ročnú teplotu vzduchu. Za tridsať rokov sa oteplí o 1,5 stupňa. Hrozí nám sucho, v určitých obdobiach nedostatok zrážok a na druhej strane silné búrky. Tie síce v lete vždy bývali, ich výskyt je však teraz častejší. To súvisí s tým, že je teplejšie a vo vzduchu je väčšie množstvo vodných pár. Búrky často sprevádza intenzívny dážď. V priebehu hodiny naprší v niektorých regiónoch 50 až 100 milimetrov zrážok. To spôsobuje lokálne povodne. Povodne prebiehajú veľmi rýchlo a zasahujú územia, kde na to ľudia nie sú pripravení, pretože v ich okolí je len malý potok s malým prietokom. V takom prípade sa môže vytvoriť veľmi výrazná povodňová vlna, ktorá narobí veľké problémy a škody na majetkoch. Musíme rátať s tým, že častejšie bude ohrozený majetok a niekde i životy ľudí.

Zakázali plastové slamky, chcú zálohovať PET fľaše

To, že pomyselné hodiny odbíjajú planéte o 5 minút dvanásť, dokazuje nedávno prijaté opatrenie v Európskej únii (EÚ). V snahe lepšie chrániť životné prostredie a obmedziť znečisťovanie oceánov zakázala nedávno EÚ používať jednorazové plasty ako slamky do nápojov, taniere, príbory, tyčinky do učí, paličky k balónom. Zákaz má vstúpiť do platnosti v roku 2021. Všetky tieto predmety musia byť vyrábané z ekologickejších materiálov.
Plasty neboli dobrá voľba, zdôvodňuje EÚ, pretože ako odpad sa dostávajú do ovzdušia, pôdy a do oceánov, a dokonca prostredníctvom rýb do našej stravy. Členské krajiny EÚ musia povinne do roku 2025 zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš od nápojov, napríklad prostredníctvom výkupu zálohovaných fliaš. Analytici z Inštitútu environmentálnej politiky už pripravili štúdiu, ako by sa zálohovanie PET fliaš u nás robilo. No, objavili sa hlasy proti tomuto zámeru. Slovenská národná strana (SNS) kritizuje zámer ministra životného prostredia László Sólymosa (Most-Híd) zálohovať plastové fľaše. SNS má obavu, či náklady na zálohovanie neprenesú výrobcovia a obchodníci do konečnej ceny pre spotrebiteľa.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -