Dnes je pondelok, 10.december 2018, meniny má: Radúz
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Na misii v Afganistane prešla ohňom

december 03, 2018 - 14:59
Pred niekoľkými dňami dostala od prezidenta Slovenskej republiky a ministra obrany Pamätnú ďakovnú medailu. Rotná KATARÍNA GAŠPARÍKOVÁ bola minulý rok ako sestra na vojenskej misii v Afganistane. Na vlastnej koži zažila útok samovražedného atentátnika, ktorý sa odpálil blízko ich vojenskej základne. Zomrelo 150 ľudí, ďalších 400 bolo zranených. Aká žena sa rozhodne pre také nebezpečné miesto?

„Vždy som chcela ísť na misiu, len najprv som nešla kvôli rodine, kvôli dcére. Chcela som nabrať skúsenosti, vidieť niečo nové, stretnúť iných ľudí. Inšpirovala ma aj istá česká vojačka, o ktorej som si prečítala článok. Vtedy som si povedala – tiež by som raz chcela ísť. No, a vidíte, podarilo sa,“ hovorí Katarína Gašparíková, rodáčka z Rajeckých Teplíc, ktorá slúži ako vojačka na Veliteľstve brigády bojového zabezpečenia v Trenčíne. Na prvú misiu sa dostala minulý rok. Odišla spolu s ostatnými vojakmi 19. mája a celý ďalší polrok bola v Afganistane. Stala sa súčasťou amerického zdravotníckeho tímu, ako jedinú ženu zo Slovenska ju pridelili na americkú vojenskú základňu do Kábulu. Bolo to hlavné veliteľstvo operácie. Okrem Američanov tam boli aj vojaci z Poľska, Česka, Talianska, Turecka, Portugalska, Gruzínska a ďalších krajín. Dorozumievacím jazykom bola, samozrejme, angličtina.

Na obväzisku

Jej pracoviskom bolo obväzisko, tak naši vojaci hovoria ošetrovni, po anglicky sa nazýva Role. Katarína Gašparíková bola v Role 1, išlo o zdravotnícke pracovisko prvého kontaktu. Keďže slúžila u Američanov, prešla na ich systém práce. V praxi to znamenalo, že všetkým, čo prišli do ich ambulancie, musela spolu s ďalšími sestrami pomôcť. Až keď si nevedela poradiť, zavolala lekára. „To je americký štýl zdravotníctva. Tam je postavenie sestry iné ako u nás. Pacienta som vyšetrila, spísala som anamnézu, predpísala lieky a vydala ich – mimochodom, používali sme len americké liečivá, takže som sa ich všetky musela naučiť. Lekár bol vo vedľajšej miestnosti – a robil inú prácu,“ hovorí, akú ťarchu zodpovednosti niesla na pleciach v afganskej misii. A o akých pacientov sa starala? „Mala som tam všetky možné prípady – od tráviacich ťažkostí až po priestrely, zranenia od guliek. Práce som mala naozaj dosť. Základňa mala veľa vojakov, presný počet z bezpečnostných dôvodov nesmiem povedať. A viete, na takej základni vás zloží aj obyčajná hnačka,“ opisuje. Hnačky vojakov trápili, pretože sa dostali do iného prostredia. Kábul je v nadmorskej výške 1860 metrov nad morom – zmena klímy, iné jedlá, to všetko vplýva na organizmus.

Na výbuch bola vycvičená

Katarína Gašparíková bola v Afganistane len desať dní, keď prešla skutočným vojenským „krstom“. Zažila mohutný výbuch blízko vojenskej základne – 31. mája minulý rok sa za múrom odpálil samovražedný atentátnik. „Nepamätám si, koľko metrov to bolo odo mňa, ale bolo to veľmi blízko, bomba vybuchla hneď vedľa plota. Tlaková vlna kopírovala terén, rozbila okná, črepiny mnohých poranili. Ja som bola v tom čase aj s kolegami na letisku. Počuli sme, že niečo vybuchlo a okamžite zaznel varovný signál Poplach. Pre vojakov to znamená, že musia okamžite zaľahnúť na zem. Boli sme na to trénovaní,“ opisuje nešťastnú udalosť, ktorá sa objavila v médiách po celom svete. Išlo totiž o druhý najsilnejší výbuch v Afganistane. Výbuch „naostro“ Katarína zažila prvý raz. „Dve minúty som ležala na zemi a potom som sa ponáhľala na svoje pracovisko. Nemala som čas rozhliadať sa po okolí, čo sa stalo a ako to vyzerá. Na obväzisku som čakala na príjem ranených. Tých bolo veľmi veľa. Pred ošetrovňu sme rozložili ďalšie lôžka, aby sme mohli uložiť všetkých ranených. Keď začali voziť pacientov, ošetrovali sme ich podľa priority a rozsahu zranení,“ opisuje náročné chvíle po výbuchu. Zranených bolo veľa, okrem vojakov aj ľudia z americkej a ďalších ambasád. Základňa bola priamo v meste a hneď cez ulicu boli domy, kde bývali a pohybovali sa domáci. A práve oni utrpeli najväčšie straty. Pri výbuchu zahynulo až 150 civilistov – Afgancov. Pôsobenie na takejto misii je veľmi náročné na psychiku.
Náročné sú aj každodenné podmienky. „Viete, stále sme boli na jednom mieste, zavretí na základni, okolo nás vysoký murovaný plot, videli sme len vrcholky okolitých hôr. Nemohli sme ísť do mesta, prakticky nikam. Bojovali sme s dennou rutinou. Našťastie, mali sme možnosť psychohygieny, prezrádza informácie zo života na základni. A ako vyzerá taká psychohygiena na vojenskej misii? „Chodievali sme do telocvične, venovali sa kolektívnym športom,“ vysvetľuje.

Vyzbrojená pištoľou a samopalom

Absolútne tabu na základni je alkohol, ani pivo nie je dovolené. „Alkohol sa vôbec nesmie piť, pretože vojaci majú stále pri sebe nabité zbrane. Aj ja som mala zbraň vždy pri sebe, pištoľ, a pod dvoma zámkami na obväzisku samopal. Našťastie som zbrane nemusela použiť, nenastala taká situácia,“ vraví rotná Katarína Gašparíková.
Vojaci na základni sa dostali do kontaktu aj s domácimi obyvateľmi, ktorí tam chodili pracovať. „Videla som, aké zrobené sú afganské ženy. Jedna u nás upratovala. Keď sme sa pýtali, koľko má rokov, povedala, že tridsaťpäť, ale vyzerala oveľa staršie, neadekvátne svojmu veku. Ženy chodia v nikábe, ale keď prišli k nám a upratovali, tak sa odhalili. Mohli sme im vidieť do tváre a im neprekážalo, že ich vidia vojaci na základni. Boli rady, že majú prácu,“ vraví vojačka. S civilmi, s mužmi aj so ženami, sa mohli rozprávať. Niektorí domáci vedia trocha po anglicky, o politických témach sa však nerozprávali. „O tom, či sú radi, že sme v Afganistane, teda vojenská misia, sme s nimi nedebatovali, to sú chúlostivé témy. Rozprávali sme sa o jedle, o tom čo robia, aká je ich profesia,“ hovorí vojačka.

Chce sa dostať na ďalšiu misiu

Katarína Gašparíková do armády vstúpila, keď mala tridsať rokov. Dovtedy pracovala ako sestra na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v Žiline, no už tam snívala, že pôjde do armády a na misiu. Absolovala strednú zdravotnícku školu a potom si spravila vysokú školu – má vysokoškolské zdravotnícke vzdelanie a titul PhDr. „Ja som taká akčná, nemám rada stereotyp, rada sa posúvam dopredu, rada riešim atypické situácie a práve armáda to umožňuje,“ vysvetľuje, prečo ju tak ťahalo k vojakom. „Manžel najprv nebol rád, pretože on je bývalý vojak. No potom mi to povolil, lebo vedel, že to chcem,“ prezrádza zo súkromia. 

Ako vojačka sa musí udržiavať vo forme. „Venujem sa turistike a behávam, minimálne raz týždenne. Máme psa boxera a tak niekedy behávam s ním pri venčení,“ hovorí. Veľmi rada varí, no nerada pečie. „Varím to, čo má rada moja dcéra – cestoviny, a pre manžela pečené mäso a k tomu kapustu s knedľou. Mojím hobby je háčkovanie,“ prekvapí. Misia v Afganistane sa jej, napriek hrozivému výbuchu, páčila. Nadšene o nej rozprávala. „Ak mi to rodina povolí, tak by som určite išla na ďalšiu. Tiež do Afganistanu. Cyprus ma neláka, mám pocit, že Afganistan mi môže viac ponúknuť po odbornej stránke. A chcela by som získať vyššiu hodnosť – chcem sa posunúť v kariére,“ prezrádza svoje ambície Katarína Gašparíková.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -