Dnes je pondelok, 17.december 2018, meniny má: Kornélia
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Spoveď kamionistky

december 05, 2018 - 13:24
Nikdy nie je neskoro. Popradčanka JARMILA ZACHER PAJPACHOVÁ si v päťdesiatich piatich urobila vodičák na kamión. S manželom – vodičom kamióna brázdili Európu šesť a pol roka. Je najstaršia slovenská kamionistka a má na to aj certifikát od Slovenských rekordov – v šesťdesiatke bola ešte aktívna šoférka. A ako manželský pár, jazdiaci na tiráku, sú tiež unikát.

Ako sa to vlastne zomlelo, že sa Jarmila stala kamionistkou? Najprv sa vozila  s manželom len ako prísediaca, aby mu nebolo smutno. Jarko šoféroval, ona  sedela v kabíne vedľa neho. Mala päťdesiat a nikde ju nechceli zamestnať. Práca a život kamionistov sa jej videli a začala sa pohrávať s myšlienkou, že si spraví papiere na kamión. O nápade povedala doma. Mužská zostava – syn a manžel – ju však sfúkli. Vraj ženy v jej veku sedia doma a pozerajú seriály. Pani Jarmila sa stiahla. Potom prišiel zlomový bod. Rozhodla sa požiadať o predčasný dôchodok. Na úrade však nepochodila, predčasný dôchodok jej nepriznali. To ju tak „nakoplo“, že rovno z dôchodkového úradu vyštartovala do autoškoly a zapísala sa do kurzu pre kamionistov. Povedala si, že chlapov sa pýtať nebude, jednoducho im oznámila, že si robí vodičák. Skúšky urobila na plný počet bodov. „Policajt nevychádzal z údivu, prečo si v mojom veku robím vodičský preukaz na kamión. Práve som dovŕšila 55. Vysvetlila som mu, že sa potrebujem ešte na pár rokov, čo mi chýbajú do dôchodku, zamestnať,“ spomína Jarka. O týždeň potom, čo dostala vodičák, už pracovala v kamiónovej firme v mestečku Bolzano na severe Talianska.

Mustafa mrzol po slovensky

„Začiatky boli zvláštne. Mala som zmiešané pocity, trošku strach, cítila som sa neisto. Zároveň som cítila zodpovednosť za veľký kolos a za nás oboch,“ hovorí Jarka. Prvá jazda do Nemecka cez hraničný prechod Brenner jej dala zabrať. Počasie bolo nevyspytateľné – chvíľami snežilo, fúkal silný vietor a hneď zase pršalo. „To bola skúška, nie tá v autoškole,“ poznamenáva Jarka. Postupne sa však do toho dostávala, začala si veriť. Manžel bol s jej jazdou nadmieru spokojný, sebadôvera novopečenej vodičke stúpala. Za volantom sa striedala s manželom po štyroch hodinách. Prešla mnohé európske krajiny, videla mnohé krásne miesta a lokality. V Španielsku zažila milú príhodu. V Madride, odkiaľ rozvážali ovocie v chladiacich kamiónoch do rôznych krajín Európy, sa jej prihovoril muž tmavej pleti, obsluhujúci vysokozdvižný vozík: „Bŕŕŕ, je mi zima,“ povedal čistou slovenčinou. „Vysvitlo, že sa volá Mustafa a je zo Senegalu. Po slovensky sa naučil v sklade od kolegu – Poliaka, ktorý tam tiež robil. Nabalil ma jablkami a poprial mi šťastnú cestu. Bolo to milé,“ vraví Jarka.

Nad priepasťou

V Španielsku zažili aj neveselé chvíľky. Pre broskyne museli ísť hore do sadov, do kopcov. „Cesty boli úzke, samá zákruta. Neraz sa brzdy dolu kopcom tak zohriali, až smrdeli. Museli sme počkať, kým vychladnú, až potom pokračovať,“ vraví Jarka. Vypätú situáciu zažila s manželom, keď sa ocitli s kamiónom nad priepasťou. „Išli sme po uzučkej ceste ušliapanej z hliny, sotva sa tam zmestil kamión. Až som zmeravela, keď sme zbadali kamión oproti nám. Musel sa doslova oprieť o svah, sklopiť spätné zrkadlá, aby sme mohli prejsť. Vystúpila som a navádzala manžela, už sa stmievalo, nebolo vidieť kraj cesty. Srdce mi bilo až v krku. Dolu bola priepasť plná vody,“ opisuje zážitok Jarmila. Všetko dobre dopadlo, no keď prišli na najbližšiu usadlosť a domáci im ponúkli zákusok a čaj, nemohla jedlo prehltnúť, taká bola vystresovaná.

Dáma to vybaví

Vo Francúzsku utkvel Jarmile v pamäti vidiek, tam stretli milých ľudí. „Starší ľudia majú zvyk vysedávať počas siesty na lavičkách pred domom. Keď ma uvideli za volantom, so záujmom si ma prezerali. Raz, keď sme tankovali na pumpe, zastavil tam autobus. Keď ma uvideli cestujúci, začali tlieskať a obdivne dvíhať palec dohora,“ spomína na zážitky Jarka. Stalo sa aj, že raz priviezla tovar pre istú firmu a nechceli ju pustiť dnu. Vraj nech pošle šoféra... „Až keď som priniesla vodičský preukaz a pracovnú zmluvu, povolili mi vstup,“ vraví Jarmila. Nepríjemný zážitok vyvážili iné zdvorilé prijatia. To, že je žena, bola pre ich kamión dokonca obrovská výhoda. „Keď do kancelárie odišiel s papiermi manžel, neraz sa vrátil mrzutý, vraj máme počkať... Vtedy som vzala papiere ja a išla som skúsiť šťastie. – Ó, madam, rampa numero päť, môžete cúvať,“ a bolo, smeje sa Jarka.  

Mňam, žabie stehienka

Jarka priznáva, že práca kamionistky prináša ženám hygienické obmedzenia. „Nie vždy bola k dispozícii sprcha a toaleta. Neraz som sa umývala navlhčenými utierkami a umyť si dlhé vlasy bol často problém. V lete som  v hrnci zohriala vodu a manžel mi ju lial na hlavu. Potom som si sadala pred kamión na slniečko a unavené nohy dala do lavóra so slanou vodou. Tak som relaxovala aj hodinu,“ opisuje Jarka. Obedy si pripravovali priamo v kamióne. „Vyvárali sme kadejaké dobroty – výborný majonézový šalát s rezňami, chobotnice na rôzne spôsoby pripravoval manžel, on rád a dobre varí. Ako dezert boli zvyčajne palacinky s lekvárom a šľahačkou. Neraz sme ponúkli aj kolegov, čo stáli vedľa nás. Vyskúšali sme aj zahraničné jedlá, slimáky s vynikajúcimi omáčkami aj žabie stehienka,“ prezrádza Jarka.

Nútili ich falšovať doklady

Nepríjemnú skúsenosť mal manželský pár v Dánsku. „Pri odchode z nakládky sme zistili, že nám naložili plný kamión zmesi na podpaľovanie grilu. Napriek tomu, že sme nemali tzv. ADR preukaz, ktorý povoľuje prevážať horľavý materiál. Keď sme sa ohradili u zamestnávateľa, povedali, aby sme sfalšovali CMR-ku,  doklad o prevážanom tovare... Samozrejme, odmietli sme,“ opisuje „trable“ so zamestnávateľom Jarka. Keď sa vrátili do firmy, dali výpoveď. Manželom sa nepáčilo, že prikazovali zamestnancom falšovať dokumenty. „Stávalo sa, že nám prikázali porušiť prestávky na oddych a presunúť sa sto kilometrov ďalej. Nabádali nás používať magnet, aby sa nevedelo, že kamión bol v pohybe, keď mal mať vodič oddych,“ hovorí o zákulisí kamiónovej dopravy Jarka. „Celý život som sa snažila odvádzať svedomitú prácu. Na toto som nemala žalúdok. Našťastie, firiem s nekalými praktikami nebolo veľa. Ak vyžadovali už pri pracovnom pohovore, aby sme porušili vyhlášku, radšej sme sa rozlúčili,“ dodala Jarka Zacher Pajpachová.

Prešla školou života

Jarmila a Jarko trávili v kabíne celých 24 hodín, deň čo deň, no nezunovalo sa im. „Ponorkovú chorobu sme nemali. Nikdy sme sa nehádali. Cez prestávky sme hrávali karty, lúštili krížovky, pozerali filmy, alebo si obzerali okolie,“ hovorí Jarka. Medzi ňou a manželom je pomerne veľký vekový rozdiel, Jarka je o trinásť rokov staršia. Keď sa spoznali mala 50, Jarko 38. „Desať rokov sme žili ako druh a družka. Boli sme šťastní, no Jarko nástojil, aby sme sa vzali,“ vraví Jarmilka. Stalo sa. Raz vo Fiľakove odišiel manžel na mestský úrad a vybavil svadbu. Na stredu, lebo vtedy mal prísť na Slovensko aj Jarkin syn. „Namiesto svadobného pochodu nám hrali pesničku od Michala Tučného Báječná ženská. Tá pesnička je manželova srdcovka, často ju počúval počas ciest,“ spomína Jarka. Kamión bol pre túto nekonvenčnú ženu dlhý čas druhým domovom. Prežila v ňom krásne chvíle. Jarka chcela byť novinárkou, no sen sa jej nesplnil. Rodina nemala peniaze, aby mohla študovať. Vystriedala veľa zamestnaní. Pracovala na štátnom majetku, kde okopávala cibuľu, na Zimnom štadióne v Poprade ako dobrovoľná zdravotná sestra, v roľníckom družstve dojila kravy, „makala“ vo veľkosklade s drogériou, cez víkendy ako pomocná sila v reštaurácii a po nociach upratovala vo veľkej budove. V Taliansku ako brigádnička oberala paradajky. Až v poslednej profesii sa našla. Zažila veľkolepý pocit, keď si človek sadne za volant obrovského kolosu a v rukách drží volant. „Som obyčajná žena. Mám ukončené len základné vzdelanie, no nehanbím sa za to. Mám školu života, a to je viac ako titul,“ vyznáva sa Jarmila Zacher Pajpachová, ktorá o svojej nezvyčajnej profesii a o svojom živote napísala knihu Môj život kamionistky. Dnes už je napísané aj pokračovanie – Spoveď kamionistky.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -