Dnes je pondelok, 22.apríl 2019, meniny má: Slavomír
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Marián Mitaš: Byť hercom je úžasne oslobodzujúce

január 17, 2019 - 10:45
Herec MARIÁN MITAŠ sa na nedostatok práce sťažovať nemôže, aj preto si do roku 2019 sám sebe naordinoval viac oddychu. Či sa mu to podarilo, spýtame sa o rok. Na sklonku roka stihol ešte úspešnú premiéru v Divadle Aréna.

Marián Mitaš

Stretli sme sa po premiére hry Bella figura, v ktorej účinkujete na doskách Divadla Aréna. Prečo ste prijali postavu formálneho a „zošnurovaného“ Borisa?

Presvedčil ma text hry a jeho slovenský preklad. Priznám sa, dramatičku Yasminu Reza som vnímal viac z rozprávania kolegov než z vlastnej skúsenosti. No keď som si prečítal hru Bella figura, pochopil som, že je to výnimočná hra. Keď si človek prečíta divadelný scenár, väčšinou začne premýšľať, čo a ako, ale tu to bolo všetko okamžite jasné. Sú v nej presné charaktery, je jasné, kto sa ako správa, o čo v hre ide. Na Yasmine Reza ma baví, že si vyberie sociálny paradox, ktorý sa bežne v spoločnosti deje a ten potom dovedie do úplného absurdna. Ako napríklad v hre Boh Masakra, keď sa rodičia dvoch detí stretnú, aby vyriešili bitku detí a končí to bitkou medzi nimi. Podobne je to v tejto hre. Práve stret dvoch pohľadov na sociálne správanie ma ako herca nesmierne baví. Na jednej strane sa stretnú ľudia, ktorí striktne dodržiavajú bontón a na druhej ľudia, ktorí sú absolútne úprimní a priami a v každej situácii reagujú spontánne. A tí formálni, aby niekoho neurazili, ustupujú. To spustí kolotoč bizarných situácií, ktoré ich dovedú na kraj svojich síl a schopností vzťahu i života.

Hovorí sa, že každý projekt, ktorý hercovi príde do cesty, ho niečo naučí. Čo to bolo v tomto prípade?

Znova sa mi potvrdilo, že sa nemám vzdávať. Vždy, keď má vzniknúť niečo pekné, znamená to v mojom prípade veľa nervov, smútku a pochybností, no po nich prichádza výborný pocit a svetlo z konca tunela.

V akých chvíľach sa vám stáva, že zabúdate na bontón?

Priznám sa, že sa tak deje zriedka. Som herec, nič iné mi ani nezostáva. Veľa ľudí ma pozná a jedna z prvých vecí, ktoré nám pán Martin Huba kládol na srdce, ešte kým ma v prvom ročníku stihol vyhodiť, bol práve bontón. Prízvukoval, že by sme mali reprezentovať inštitúciu, v ktorej sme zamestnaní, stav, do ktorého patríme, vnímať ho s patričnou vážnosťou. Bella figura a bontón patrí do základnej výbavy každého herca a na to sa snažím za každých okolností pamätať.

Na druhej stane, na javisku sa môžete „utrhnúť“ a prejaviť emócie, ktoré mnohí z nás prejaviť nemôžu...

V tom je to krásne čaro herectva, že si môžeme žiť život tak, ako chceme a ako si to vyberieme. A na druhej strane aj nemôžeme. Najlepšie to vystihol Edward Norton o Birdmanovi, keď sa ho pýtali – ako dokážete stáť každý večer na javisku a klamať? Odpovedal – Nie, to je presne naopak, ja neklamem, len keď som tam (smiech).

Vnímate to teda tak, že stať sa hercom bolo to najlepšie, čo vám osud mohol pripraviť?

Nie, pretože to najlepšie, čo sa mi v živote mohlo stať, je moja rodina. No v rámci povolania je to tak, to máte pravdu. Byť hercom je úžasne oslobodzujúce. Samozrejme, mám v sebe aj mnohé iné méty, ale herectvo, divadlo a film vôbec sú obrovské laboratórium života, ktoré ma odjakživa zaujímalo a priťahovalo. Bavilo ma skúmať život ako taký, skúmať ľudí, ich príbehy. Preto som sa rozhodol študovať herectvo a stať sa hercom. Nezastavilo ma nič, ani fakt, že ma vyhodili zo školy. Našiel som, čo ma skutočne baví a v tomto som mal obrovské šťastie.

Spomínali ste méty, povedzte nám o nich viac.

Radšej nie. Viete, ako sa hovorí – ak chcete rozosmiať Boha, povedzte mu o svojich plánoch.

A vy ho nechcete rozosmiať?

Nemám v pláne ho rozosmiať, práve preto vám nič o mojich snoch a plánoch nepoviem. Preventívne (smiech). Pre mňa je najväčšie zadosťučinenie, ak nemusím nič plánovať, ak ma nediriguje kalendár. To je pre mňa ideálny stav.

Máme tu nový rok, nadelili ste si doň nejaké predsavzatie?

Hoci predsavzatia vnímam ako obrovskú slučku na krk, neodolám a vždy si nejaké dám. V mojom prípade by možno bolo – viac oddychovať. V poslednom období nemám veľa času na oddych. Vlaňajší rok bol mimoriadne náročný, a to nie len pre mňa ako individualitu, ale aj pre našu krajinu a spoločnosť všeobecne.

Vykročili ste doň spoločne s rodinou?

Celú jeseň som bol veľmi rozlietaný a mojím veľkým prianím bolo stráviť Vianoce doma, na gauči. Užil som si sviatky s rodinou, boli sme najmä doma, no chodili sme aj na výlety, na návštevy rodiny v Považskej Bystrici, kde žijú moji rodičia. Zimná lyžovačka nás ešte len čaká, sľúbili sme si s dcérkou, že si ju doprajeme a ja ju naučím lyžovať, na čo sa veľmi teším.

- - Inzercia - -