Dnes je piatok, 19.júl 2019, meniny má: Dušana
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Tomáš Maštalír: Z hororu do šťastnej reality

február 01, 2019 - 14:19
Herec TOMÁŠ MAŠTALÍR prežíva krásne obdobie. Šepká sa, že bude otcom, on však na otázky novinárov, týkajúce sa jeho súkromia, zanovito odmieta odpovedať. „Ak by sme vám chceli niečo o našom súkromí povedať, tak to povieme,“ hovorí s tajuplným úsmevom. V každom prípade má za sebou premiéru mysteriózneho filmu Trhlina, kde hrá jednu z hlavných postáv a po menších zdravotných problémoch sa vrátil aj na divadelné javisko.

S režisérom Bebjakom ste spolupracovali na nejednom projekte, diváci asi najviac vnímajú film Čiara. Aj on rozhodol o tom, že bude aj ďalšia spolupráca, na filme Trhlina?

Používate Čiaru ako niečo referenčné, ale s Petrom Bebjakom som ani zďaleka nespolupracoval len na nej. Robili sme spolu seriály Dr. Ludsky a Dr. Dokonalý, teraz chystáme tretiu sériu seriálu Za sklom, nakrúcali sme spolu rozprávku.

Na základe čoho sa rozhodujete, či do projektu vstúpiť alebo nie?

Pri každom projekte sa rozhodujem na základe rovnakých vecí – či ma zaujme príbeh, charakter postavy, či je to niečo, čo som ešte nerobil, či je to pre mňa niečo nové. Tak isto ma zaujíma tvorivý tím s režisérom na prvom mieste a autorom scenára... Aj pri Trhline som zohľadňoval tieto kritériá a bol som zároveň rád, že na nej môžem pracovať s ľuďmi, ktorých už poznám a mám skúsenosti s tým, že na seba „počujeme“ a rozumieme si v tvorbe. Samozrejme, žáner Trhliny bol pre mňa výzvou, na ktorú som mal chuť. Nikdy neviete dopredu, ako to dopadne, nikdy nemáte záruku, že to bude alebo nebude mať úspech, hoci pracujete najlepšie, ako viete a chcete, aby sa to divákom páčilo a chcete príbehom i svojou prácou ľudí zaujať.

Aký je váš vzťah k mysterióznu a záhadám nad ktorými visia otázniky?

Trhlina je mysteriózny formát, ktorý sa do určitej miery opiera o reálne fakty, pretože sú zdokumentované, zaznamenané reálne zmiznutia ľudí v pohorí Tribeč. Samozrejme, všetko sa dá spochybniť. Hoci je to napísané v kronikách, nikdy sa nedá povedať, že je to stopercentne pravda. Pre mňa i ďalších, čo na Trhline pracovali, to bola výzva, pretože papier znesie oveľa viac ako obraz. Keď sa vás obraz snaží presvedčiť o nejakej absurdnosti, môže to vyznieť až komicky. Ja napríklad nie som vyznávačom hororov, asi sa mu nedokážem otvoriť, aby na mňa zaúčinkoval a aby som sa pri ňom dokázal báť. Mne je to smiešne, skôr ma to odpudzuje.

Hovorí sa, že každý projekt, do ktorého človek ide, ho niečo naučí. Čo to bolo v tomto prípade?

To nikdy neviete povedať po ukončení samotného projektu. Nemôžete si sadnúť a zbilancovať, čo vám to dalo. Je to ako v živote. Keď sa vám prihodí udalosť, čo sa na prvý pohľad javí ako veľmi zlá, s odstupom času môže pôsobiť aj pozitívne. To, ako človeka každý jeden projekt obohacuje profesionálne a remeselne, to sa nedá napísať na papier ako zoznam. To sa automaticky a spontánne pretaví v ďalšej práci...

Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke

- - Inzercia - -