Dnes je utorok, 19.marec 2019, meniny má: Jozef
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Karin Olasová: Snažím sa vidieť slnko aj za mrakmi

február 15, 2019 - 11:10
Muzikálová herečka, moderátorka, matka šesťročného neposedného Olivera, životná partnerka herca Přemysla Boublíka a Dievča za milión. To sú spojitosti, čo napovedajú, kto je KARIN OLASOVÁ, ktorej herecký koncert môžete už pár týždňov sledovať v inscenácii Rozum a cit na bratislavskej Novej scéne.

Karin, rozum alebo cit? Čo si vyberiete?

Aj, aj. No radšej by som bola tá rozumná, presne ako moja postava Elinor v hre Rozum a cit. Aj ona zastupuje rozum, no na záver hry sa odovzdá naplno emóciám a citu. Aj ja som človek, ktorý žije z emócií, z lásky a vášne a zo všetkého, čo k životu patrí. Zároveň by som chcela mať všetko pekne usporiadané, tak ako má byť, aby každý bol šťastný, usmiaty a aby bolo všetko v poriadku. Vtedy sa teším.

Vo zverokruhu nie ste Panna, tie túžia po dokonalom poriadku sveta...

Som prevychovaný Baran. Mám trochu z jeho tvrdohlavosti, no viem ustúpiť a som za kompromisy, pretože už viem, že nie všetko, čo si človek predstavuje, platí rovnako aj pre toho druhého. Aj fakt, že niekoho milujeme, nezaručuje, že vaše predstavy o živote musia byť rovnaké.

To mi k vám aj sedí. Neviem si vás predstaviť rozčúlenú, vy ste z bytostí, ktoré zasvietia v miestnosti, keď do nej vstúpia.

To mi lichotíte, ale ja sa viem rozčúliť a nevyzerá to pekne (smiech). Sama to nemám rada, keby to bolo len na mne, chcem len slnečné dni. Viem, že to nie je možné a teraz to znie absolútne naivne, ale je to tak a usilovne sa snažím vidieť slnko aj za mrakmi. Vo všetkom sa dá nájsť to krásne a naopak, vo všetkom krásnom sa dá nájsť aj to zlé. Rovnováha funguje. Dokonca aj keď v živote toho máte veľmi veľa pozitívneho, zvykne prísť nepríjemná rana, ktorá vás prinúti zísť nohami na zem a vyrovnať sa s realitou. Tak je to už v živote zariadené a všetci to veľmi dobre poznáme.

Rozum a cit je klasika, ktorú si mnohí pamätajú z čitateľského denníka. Karin, vy rada čítate?

Áno, ale priznám sa, že nie som románový typ. Mám rada motivačnú literatúru, náučné knihy a encyklopédie. Rada sa vzdelávam v rôznych oblastiach, je toľko vecí, ktoré by som chcela vedieť, poznať, osvojiť si a stále objavujem čosi nové.

Máte po premiére, akým projektom okrem divadla sa ešte aktuálne venujete?

V lete ma oslovili do sitkomu Susedia, či im tam nepôjdem zahrať epizódnu roličku. Hoci často pred kamerou nie som, povedala som si, prečo nie? No moju postavu trochu rozpísali a objavila som sa tam ešte niekoľkokrát. Je to pre mňa veľmi pozitívna skúsenosť a teším sa tomu. Okrem toho, napriek tomu, že sa dabingu veľmi nevenujem, prišla mi krásna ponuka dabovať a naspievať Mary Poppins v rovnomennej muzikálovej rozprávke. Veľmi som si to užila, bola to práca za odmenu, vnímala som ju ako darček. No posledné mesiace ma zamestnával najmä Rozum a cit. Je to ťažké predstavenie so sedemdesiatimi stranami textu písaného v dobovej literárnej próze. Človek musí byť na javisku celý čas v absolútnom strehu. Už vypadnutie jedného slovíčka spôsobuje zmätok a napätie, je to predstavenie, kde sa veľmi nedá improvizovať. Som však veľmi vďačná za obrovský herecký priestor, ktorý som v hre dostala. 

Skúšate aj ďalšiu hru?

Na Novej scéne sa teraz začína so skúšaním muzikálu Mária Terézia v réžii Doda Gombára a so Sisou Sklovskou v hlavnej úlohe. V divadle boli ku mne láskaví a dali mi priestor na pauzu, takže v tomto muzikáli neúčinkujem.

Takže budete oddychovať.

Ako sa to vezme. Potom príde ďalšie predstavenie Cyrano z predmestia, v ktorom možno budem obsadená. Stihnem sa len trošku spamätať, pripomenúť si, že mám aj rodinu a že som matka (smiech) a opäť ujdem na skúšky.

Pripomenúť si, že máte aj rodinu?

Posledné obdobie bolo veľmi hektické, veľa sme v divadle skúšali, dolaďovali, nestíhala som všetku zodpovednosť za rodinu tak, ako by som si predstavovala. Som rada, že teraz už mám zase upratané, navarené, nachystané. Poľavila som, no moji chlapi doma mi to odpustili.

Ako to prakticky vyzerá v rodine, kde sú rodičmi dvaja herci?

Niekedy úplne úžasne a niekedy veľmi zaujímavo, ak to mám povedať slušne (smiech). Dve umelecké duše vychovávajú tretiu umeleckú dušu. Aj Oliverko chce stále spievať, tancovať, hrať, stále niečo vymýšľa... Keď ho prosím, aby šiel spinkať, nájde si minimálne desať až dvadsať dôvodov, prečo spať nemôže. Navyše jeho dôvody sú zaujímavé a kreatívne, niekedy neviem, či sa mám smiať alebo plakať.

Takže živé dieťa.

Áno, je to aktívny človiečik, no má to po nás. Sme aktívni, pojašení... No Přemek je ako správna hlava rodiny viac pri zemi, nie je to typ človeka, ktorý by neustále lietal hlavou v oblakoch.

To je však vlastnosť, ktorú žena od muža očakáva, nie?

Premýšľam, či to od neho očakávam, ale áno, je to príjemné. Dokážeme jeden druhého dopĺňať, doteraz to vždy vyšlo tak, že keď mal jeden veľa práce, potiahol rodinu druhý a opačne. Život nám to zatiaľ celkom pekne vyvažoval, uvidíme, čo prinesú nasledujúce dni. Keď bolo najhoršie, pomôcť dokázali a dokážu moji rodičia. Za čo sme im nesmierne vďační. Žijú v Trenčíne, preto sa ich v poslednom období snažíme volať len v naozaj nutných prípadoch. Opatrovateľku sme zatiaľ vďaka nim nepotrebovali.

Oliverko má šesť a pol roka, to už je veľký chlapec, bol sa už na vás v divadle pozrieť?

Niekoľkokrát, dokonca ma po jednom predstavení prekvapili v šatni. Přemek kúpil tajne lístky, no priznám sa, nebola som z toho veľmi nadšená. Práve v tom predstavení nehrám ideálnu osobu, kričím, som arogantná, nadradená... Aj Oliver mi k tomu povedal svoje – teda mami, nemôžeš dávať ľuďom facku, veď to je škaredé (smiech). 

Veľa detí hercov vyrástlo v zákulisí divadla, váš syn asi tiež nebude výnimka.

Nie, bola by som rada, keby vyrastal mimo divadla. Párkrát sa mi stalo, že som ho so sebou musela vziať na skúšku, ale nerobím to rada. Cítim, že to uberá mojej sústredenosti, stále sledujem, kde je, čo robí... Teda aj na javisku som viac mama ako herečka. A nie je to fér ani voči kolegom, ktorých by mohol vyrušovať.

Od septembra vás čaká škola, znova budete mať iný režim.

Áno, Oliverko už bude prvák. Zatiaľ sa na to veľmi teší, pochopil, že je dôležité nadobudnúť znalosti a vedomosti, teší sa, že si bude môcť všetko prečítať.

Zrejme vám jedno dieťa nedá vydýchnuť, no predsa, už ste „dobábätkovali“ alebo by ste chceli dať Oliverovi aj súrodenca?

To je ťažká otázka. Odpoveď na ňu v súčasnosti jednoznačne nedokážeme dať. S Přemkom si uvedomujeme, aká dôležitá je v našom povolaní logistika, všetko musíme mať veľmi dobre premyslené a neviem, či sme najväčšiu obojstrannú túžbu po druhom dieťatku už neprešvihli. Hoci paradoxne sme ho chceli už vtedy, keď sme odchádzali domov z pôrodnice s Oliverom. Náš syn bol vymodlené a starostlivo premyslené dieťa, nenarodil sa náhodou, pri ňom si uvedomujem, že sme mali obrovské šťastie od Boha, že sa všetko bez problémov podarilo. Zároveň premýšľame a stále pochybujeme, či vieme byť dobrí rodičia. To človeka zabrzdí. Do toho príde hypotéka, zabezpečenie všetkého potrebného... Oliverovi chceme dať všetko, čo potrebuje – vzdelanie, krúžky, venovať sa mu, tráviť s ním čas, cestovať s ním... Poznám viacdetné rodiny, kde im finančné prostriedky ostanú len na samotné prežitie, v týchto podmienkach sa deti veľmi ťažko rozvíjajú. A možno len príliš premýšľame.

Je zvláštne, že napriek tomu, čo ste práve povedali, stále máte pochybnosti o tom, či ste dobrými rodičmi.

Podľa mňa to je správna vec – pochybovať. Pokiaľ človek pochybuje, chce stále niečo zlepšovať a viac sa snaží. Keď sa uspokojí s myšlienkou na to, že je všetko v poriadku, zastaví sa a nič nemusí byť v poriadku. Práve pochybnosti nás robia lepšími, zdatnejšími a múdrejšími.

V čom je Oliver po vás? Čím vám nastavuje zrkadlo?

Moja maminka mi tvrdí, že tak ako on, ani ja som nikdy neobsedela. Pre neho je najväčší trest spánok. Neviem, kde berie toľko energie, nepotrebuje odpočinok, radšej všetko zažíva. Je veľmi spoločenský, komunikatívny, každého si hneď získa, vyspovedá... 

Gény sa nezaprú. Myslíte, že z neho bude herec?

Uvidíme, čo z neho bude. Bol na kastingu, kde si ho francúzsky režisér vybral pre postavu Štefánika v chlapčenských časoch, a práve tento pán režisér nám povedal, že Oliver je predurčený na to, aby bol hercom. Text na kasting sa naučil automaticky, ani neviem ako, z večera na ráno a zvládol to bez problémov. Uvidíme, kam ho cesty zavedú, brániť mu nebudem v ničom, v umení dupľom. Hoci, stále hovorím, že by nebolo zlé mať v rodine lekára. Naplnil by tak moje sny, na ktoré som nedosiahla, keďže som pred medicínou a farmáciou dala prednosť herectvu.

Takže si Oliver zahrá Štefánika?

Nakoniec nie, on tú rolu odmietol.

Šesťročný a odmietol rolu? Nezačína najhoršie...

(Smiech.) Áno. Skutočne ho vybrali, ale mali jednu podmienku. Oliverko má čokoládovohnedé oči, Štefánik ich mal modré. Režisér povedal – dobre, bude mať šošovky. Na to Oliver povedal, že ďakuje, ale on si šošovky do očí nedá a radšej bude hrať niekoho, kto môže mať hnedé oči.

Má svoju hlavu.

Už od pôrodnice! Keď som ho prvýkrát uvidela, hneď som vedela, že on bude vedieť, čo chce a bude to človek s názorom.

Karin, keď som čítala rozhovory s vaším partnerom, bola som dojatá. Hovorí o vás veľmi pekne, no zaujalo ma, ako tvrdil, že ho v živote neraz zachránila vaša intuícia.

To je pravda. Sú to zvláštne okolnosti, a to sa nechcem preceňovať, no viem vycítiť, čo je správne a čo nie. Akonáhle nie som o niečom presvedčená, cítim v sebe veľký tlak a vtedy ma nikto a nič nedokáže prehovoriť, bez ohľadu na to, ako absurdne to vyznieva. Vždy sa mi vyplatilo dať na intuíciu a som rada, že to tak isto cíti aj Přemek. Boh mi pomáhaj, aby to tak bolo aj naďalej, aby som sa nemýlila.

Vo vzťahu sa učíme jeden od druhého, vnášame si do života nové, nepoznané dimenzie, objavujeme... Čo ste objavili pri Přemkovi?

Přemek ma priviedol k joge, obohatil môj duchovný svet, naučil ma, ako ho spojiť s fyzickým. Je vášnivý čitateľ kníh, občas mám pocit, že niet knihy, ktorú by nečítal. Naučil ma láske, čistému bytiu a láske k prírode. A kompromisom a trpezlivosti v neposlednom rade.

S rukou na srdci, ako často počúvate, kedy bude svadba?

Často (smiech). Je to zvláštne, lebo už máme aj pána farára, ktorý by nás oddal, aj šaty, aj hotel, aj kostol... Len ten dátum nám chýba. Lieta niekde v povetrí. Na druhej strane jedným papierom sa láska a partnerské šťastie nadobudnúť nedá. My už sme sa vlastne aj tak jeden druhému sľúbili. Niekedy mám pocit, akoby sme už manželia boli, akoby sme už mali po svadbe. Přemek o mne hovorí ako o svojej žene, ja o ňom ako o svojom mužovi.

Karin, čo dnes cítite, keď sa povie Dievča za milión? Je to už pätnásť rokov, čo ste túto reality šou vyhrali.

To som si ani neuvedomila, že to je tak dávno... Ľudia sa ma často pýtajú, či by som do toho šla znova. Nedá sa to jednoznačne povedať, hoci mi táto šou dala do života veľmi veľa a to, čo som sa v nej naučila, využívam dodnes aj v hereckej príprave a v praxi. Nuž, ak by sa vrátil čas, tak samozrejme, že áno, idem do toho znovu. Ale ak by som do toho mala ísť teraz, poznajúc to, čo ma čaká, samozrejme, že nie. Bol to neuveriteľný tlak a priznám sa, doteraz som z tejto šou nevidela ani len pol minúty. Mám to niekde nahraté, možno si k tomu raz sadnem s vnúčatami, keď budem mať melancholickú chvíľku (smiech).

Ste s bývalými súpútničkami zo šou v kontakte?

V intenzívnom kontakte ani nie, viete, ja nie som ani na facebooku, som trochu nemoderná. No stretávame sa pravidelne raz ročne, všetky dievčatá za milión aj s Miškom Hudákom, ktorý to vtedy moderoval. Bývajú to krásne stretnutia, baví ma pozorovať, kam sa naše životy pohli, ako nám rastú deti, je to veľmi príjemné a zaujímavé.

- - Inzercia - -