Dnes je utorok, 19.marec 2019, meniny má: Jozef
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Manželstvo po slovensky: Keď šéfuje droga

február 20, 2019 - 12:00
Madlenka síce nechodila na vysokú školu a nebola Oskarovou spolužiačkou, no aj napriek tomu sa stretli na akademickej pôde. Prišla s priateľom na imatrikuláciu. V krásnych spoločenských šatách, s účesom od najlepšej kaderníčky v meste. A Oskar, ako tretiak na ekonomickej univerzite, sa prišiel pozrieť tiež.

Nemal partnerku. S Idou sa rozišli pred zopár týždňami a vysokoškolák sa odvtedy len tak ponevieral. S kamarátmi pri pive, s kamarátkami v kine... A vôbec sa mu to nepáčilo. Odkedy sa osamostatnil od rodičov, pravdaže iba psychicky, vždy mal pri sebe nejakú frajerku, s ktorou  sa brodil životom. V podstate od ôsmej triedy základnej školy. Nedokázal žiť sám. Na všetko potreboval komentár spriaznenej osoby, a keď ho nemal, strácal istotu.

Madlenka práve končila strednú zdravotnú a Ivan bol sused. Ešte nikdy nechodil so žiadnym dievčaťom, tak pozval dievčinu, ktorú poznal od detstva. Nič nemusel skrývať, pretvárka by mu nepomohla. Naozaj vedeli o sebe takmer všetko.

Začiatok programu akejkoľvek zábavy je vždy trochu nezábavný. Ľudia sa zoznamujú s prostredím, sledujú, čo sa bude diať a najmä... S kým. Tak tomu bolo aj na imatrikulácii. Ivan sedel s Madlenkou a pozerali na predstavenie jedného herca s trochou úžasu a trochou prekvapenia v očiach. Keď sa však začala tancovačka, Ivan sa nemal k ničomu a po chvíli prišiel vyzvať do tanca Madlenku Oskar. Dievča povykrúcal a už zostali spolu na parkete po celý čas. Dve hodiny po polnoci odišli zo zábavy spolu.

Po Madlenkinej maturite sa zobrali. Oskar sa ponáhľal, už nechcel prísť o ďalšie dievča. Napokon... Načo čakať. Milá nastúpila v nemocnici ako sestrička a hoci mala svoju prácu veľmi rada, o tri mesiace oznámila prírastok do rodiny. Všetci sa tešili, Oskar najviac. Hoci stále študoval, dokázal zohnať dostatočné množstvo kšeftov na to, aby rodinu uživil. Bývanie vyriešili manželovi rodičia, takže problémy akoby ani neexistovali.

Všetko sa začalo po pôrode. Madlenke sa prestávalo páčiť, že Oskar prichádza domov večer a vlastne nastávala celkom klasická manželská situácia: Stále som doma sama, mám na krku celú domácnosť... Oskar sa snažil, keď mohol, pomáhal, ako sa len dalo. Často však už nevládal a vtedy si pomohol nenáročnou dávkou ľahkej drogy: Mám to pod kontrolou, vravel so smiechom. Je to kamoška! Dodáva viac energie!

Svet sa otvoril dokorán aj pre našich ľudí, manžel sa po promócii rozhodol zobrať rodinu do Anglicka. Nemusel sa báť o prácu! Svojich klientov kontaktoval cez internet. Madlenka sa potešila, videla v tom nové možnosti pre ich lásku. V krajine nikoho nepoznali, zostanú teda jeden pri druhom a budú žiť ako krásna rodina. Oskar naozaj prinášal domov toľko peňazí, koľko potrebovali.

Na druhé dieťa sa tešili, a keď sa narodilo, prišla pomôcť babička z Bratislavy. A Oskar už nemusel vysedávať iba za pracovným stolom. Sem-tam vybehol von, jedného dňa natrafil na slovenských barmanov v podniku neďaleko bytu a spoločnosti ďalších ľudí sa potešil. Ženy sa doma starali o deti a domácnosť, Oskar zarábal a vysedával v bare s marihuanovou cigaretou v ruke. Už nehovoril, že to má pod kontrolou. Už sa len tešil z rozosmiateho života.

Madlenka si s mužom nevedela dať rady. Vyhrážala sa odchodom do rodnej krajiny,  plakala, prosila, aby s tým prestal. No a tak si jedného dňa spolu sadli k stolu a dohodli sa, že zmenia svoje životy. Oskar prestane s drogami, Madlenka s výčitkami. No keď sa po niekoľkých dňoch stalo, že Oskar zabudol v nedeľu na popoludňajšej prechádzke v parku dieťa a večer prišiel domov akoby nič, zrútila sa. Dieťaťu sa našťastie nič nestalo, polícia sa o chlapčeka postarala. Avšak to bola posledná kvapka, ktorá rozhodla. Madlenka sa zbalila, a keď Oskar odišiel jedného rána z bytu, zobrala deti a odletela do Bratislavy.

Večer mu zavolala už z rodičovského bytu. Ani nevedel, že prišiel o ženu a deti. Veď vôbec nebol doma. Sedel v bare, počúval bez jediného slova, popíjal pivo a pofajčieval jointa. Madlenka rozprávala, fňukala, s manželom a otcom svojich detí sa lúčila: Nemôžeme žiť s narkomanom, Oskar! Začínaš byť pre deti nebezpečný!

Tak nežite, Madlen! Tak nežite. Želám vám veľa šťastia, povedal a hovor zrušil.

Neprešiel ani mesiac, keď osamotenej matke dvoch detí zazvonil telefón. Londýnski policajti žene oznámili, že v byte našli obeseného jej manžela, pána menom Oskar. A že im to je ľúto.

Madlen zachránil iba psychiater. Neprišla ani na manželov pohreb. Z nemocnice sa vrátila po mnohých týždňoch a keď sa konečne objavila vo dverách bytu, vlastné deti ju nepoznali. Starých rodičov volali mami a ocko.

Nuž... Život nám zavše pripraví taký osud, aký by sme si nevymysleli ani s obrovským množstvom  fantázie.

Vaša Ivana Havranová

- - Inzercia - -