Dnes je streda, 22.máj 2019, meniny má: Júlia, Juliana
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Manželstvo po slovensky: Žiť s pravou láskou

február 27, 2019 - 12:00
On študoval medicínu, ona filozofiu. Chodili spolu tri roky, ale... Nevydržali. Jedného dňa sa pochytili na život a na smrť. Povyhadzovali jeden druhému na oči všetky hriechy, nakričali na seba a bolo po dlhej a krásnej ľúbosti.

On zostal sám, ona už o týždeň chodila so spolužiakom. Do kina, na kávu, na výlety. Veselá a usmiata Danica celkom zabudla na roky, ktoré prežila s medikom Jaroslavom. Stratili sa ako para z komína. Študentka skončila školu, promovala a nastúpila do zamestnania. Peter sa zamestnal ako novinár a život bol plný dobrodružstva. A obaja začali hovoriť o svadbe. Nuž... Ktovie ako dlho spolu nechodili a niekto by mohol povedať, že sa ešte ani nemohli dobre spoznať! Lenže, ak chceli byť manželmi...

Zobrali sa v jednu letnú sobotu. Z neba sa na snúbencov usmievalo slnko, svadobčania sa tešili z dobrého jedla i krásneho páru. Na druhý deň sa však zobudili do normálneho dňa, ktorý bol výnimočný jedinou vecou. Boli manželmi. Stereotyp života prinášal chvíle príjemné i vypäté. Danica sa snažila robiť kariéru, no dlho sa z nej netešila. Otehotnela a po ťažkom tehotenstve porodila dcéru. Voňavú a krehkú, krásnu ako víla na lúke. Obaja rodičia šťastím až žiarili.

Novinárčina však nie je zamestnanie, ktoré končí každý deň o pol piatej popoludní. Život prináša udalosti neprestajne a novinári ich musia neprestajne odhaľovať a zaznamenávať. A to znamená, že dcéra-nedcéra, pracovať treba. A často do neskorého večera. Danica sa najskôr tvárila, že všetko zvládne, že Liliana je bábätko, ktoré veľa času nezaberie. Spinká a papá, popoludní prechádzka a opäť papanie a spánok. Keď však zistila, že pred nočným spánkom kúpe dcéru už druhý týždeň sama, pri raňajkách sa manželovi posťažovala. No a ten na to: „Nič sa nedá robiť! Musím pracovať! Jednoducho to je takto,“ povedal, usmial sa a nepríjemná debata sa skončila. Nič nedbal, že na Danici už bolo vidieť dotyky ustavičnej únavy! 

Nechcela robiť scény, nechcela sa ponosovať. No celý deň sama... Domáce práce sa tiež neurobili samy. Ak chcela predpoludním nakúpiť potraviny, vychystala aj Lilianku, strčila dievčatko do kočíka a utekali do obchodu. Večer často už vôbec nevládala. Sedela s dieťaťom prisatom na prsiach a vracala sa do čias, keď chodila s Jaroslavom. Koľko len videli spolu filmov! Kde všade sa túlali! A navyše si uvedomila, že Jaroslav bol jej životnou láskou. Toto, čo žije s Petrom, sa jej videlo ako čistý omyl. Kruté poznanie v sebe pomaly spracúvala, pred manželom však ani nemukla. No ako letel čas, zdal sa jej každý deň neznesiteľnejší...

„Čo ti je? Si mrzutá, zadumaná...,“ povedal jedného dňa Peter a Danica spustila. Jej polhodinový monológ sa stal v ich živote taký dôležitý, že každý sa po ňom ocitol v inej izbe a v inej posteli. Oddelili sa a dohoda znela, že kým nezačne Danica pracovať, budú žiť pod jednou strechou. Potom sa postaví na vlastné nohy. 

Roky utekali a Danica aj ľutovala, že Petrovi všetko vyklopila. Zdalo sa jej, že radšej mala mlčať a v tajnosti sa pripravovať na celkom iný život. Peter k nej celkom ochladol a už ho netrápilo ani to, že je z monotónneho života unavená. Sem-tam sa pohádali, niekto z nich aj zvýšil hlas, no inak išlo o spolužitie dvoch celkom cudzích ľudí.

Lilianka preplakala celú noc a Danica s ňou ráno utekala k lekárovi. Keď sa otvorili dvere ambulancie a vyšla sestrička, aby pozvala ďalšiu pacientku, vošla Danica s Lilianou na rukách. Pozdravila, pozrela na lekára a... Neverila vlastným očiam. Pred ňou na stoličke sedel Jaroslav. Pozerali na seba, akoby ani neexistovali tri roky, počas ktorých sa ani len nestretli. V jeho očiach svietili iskričky, v jej očiach zbadal lásku. Dohodli sa, že o pár dní dievčatko navštívi, aby nemusela ísť do ambulancie. Nuž a keď sa objavil medzi dverami, vedela to celkom určite – Petra stále miluje.

Po dlhom rozhovore sa dohodli, že sa k sebe vrátia. Peter žil sám vo veľkom dome a ten by sa konečne rozozvučal skutočným životom. Večer žena oznámila Petrovi, čo sa udialo a ten sa ani nevzpieral. Ako slušný muž pobalil dievčatám veci a o dva dni si po ne prišiel Jaroslav. Nikto nekričal, nikto nehromžil a ani sa nevyhrážal. Všetko sa udialo tak, ako to priniesol sám život. Danica sa konečne cítila šťastná. Jaroslav odbiehal z ambulancie svojej láske pomôcť, odbremeniť ju, robil, čo mohol, a keď aj musel zostať v nemocnici na nočnej službe, Danica vydržala. Odprevádzala muža s láskou a s láskou ho vítala.

Po rozvode sa zobrali, narodil sa im syn a obaja boli šťastní, že sa znovu našli a život prežijú s človekom, ktorého naozaj milujú. Stáva sa aj to. Svoju prvú a skutočnú lásku ľudia často opúšťajú, no potom ju znovu nachádzajú. Pretože nič lepšie v živote nenašli.

- - Inzercia - -