Dnes je štvrtok, 22.august 2019, meniny má: Tichomír
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Kamila Chomaničová: Chcem dobyť Empire State Bulding

marec 08, 2019 - 12:34
Keby bolo podľa nej, tak výťahy môžu byť pokazené aj celý rok, úplne jej stačia schody. Ona by po nich nielenže pohodlne vyšla, ale dokonca vybehla s chuťou! Pre doktorandku farmácie KAMILU CHOMANIČOVÚ by to bola vlastne rozcvička pred pretekmi. Kamila totiž súťažne behá po schodoch, robí towerruning, ako sa po anglicky nazýva táto športová disciplína.

S Kamilou sme sa stretli pár týždňov potom, čo prišla z pretekov v Kolumbii. „Mala som menšie dopravné problémy. Let z Viedne do New Yorku meškal, a tak som nestihla lietadlo do Bogoty, hlavného mesta Kolumbie. Náhradný let mi dali až o osem hodín a celý čas som čakala na letisku. Do Bogoty som prišla až o piatej ráno, tri hodiny pred štartom. No, paradoxne, mám pocit, že to pre moje telo bolo lepšie. Nestihla som si uvedomiť, že som v takej nadmorskej výške – Bogota leží vo výške 2 700 metrov nad morom. Bežalo sa mi lepšie ako v roku 2017 a umiestnila som sa na 13. mieste,“ vraví čiernovlasá dievčina, ktorá pochádza z dediny Kolonica, okres Snina. Poviete si – trináste miesto, veď to nie je ani povestná zemiaková medaila. Avšak, na súťaži sa stretlo vyše tisíc pretekárov, mužov a žien. Sily si zmerali v mrakodrape Torre Colpatria, ktorý má päťdesiat poschodí a je to najvyššia stavba v Bogote.

Ratovala ju kyslíková maska

Prvé kolo bol šprint na 28. poschodie. „Preteky sa začali pred budovou, asi 150 metrov sme bežali po rovine, kvôli rozbehu. Beh na 28. poschodie sa považuje za krátky beh a mne sedí viac. Viac si verím, som šprintérsky typ. Umiestnila som sa na 11. mieste a 28 poschodí som zvládla za 4 minúty a 3 sekundy,“ vraví úspešná športovkyňa. O tri hodiny bežali pretekári až na najvyššie – 50. poschodie. „Tam som už cítila, že to nepôjde ľahko. Nevládala som dýchať, cítila som, že telo a svaly sa nestačia okysličiť, že vzduch je redší a trápili ma aj bolesti hlavy. To bolo tou nadmorskou výškou, už to bolo náročnejšie. Skončila som na 14. mieste a trvalo mi 10 minút a 5 sekúnd, kým som sa dostala na strechu mrakodrapu,“ vraví Kamila. Prečo vlastne bežia pretekári na dvakrát, prečo najprv menší počet poschodí a až potom na vrchol budovy? „Niektoré preteky organizátori rozdelia. Chcú dať šancu aj rýchlym bežcom – šprintérom. Výsledné časy sa potom zrátajú. Takže, je to spravodlivé aj pre tých, čo sú zameraní na šprint, aj pre tých čo sú vytrvalostní bežci,“ vysvetľuje Kamila.V Kolumbii bola naša towerruningová pretekárka už druhý raz. Pred dvoma rokmi priletela na preteky načas – deň pred štartom už bola v Bogote. Súťaž pre ňu dopadla katastrofálne. „V cieli mi záchranári museli dávať kyslíkovú masku, mala som vysoký tep a točila sa mi hlava. Asi 10 – 15 minút som inhalovala kyslík, bolo to náročné. Teraz sa ukázalo, že bolo lepšie prísť len tri hodiny pred začiatkom pretekov,“ hovorí Kamila...

Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke

- - Inzercia - -