Dnes je nedeľa, 16.jún 2019, meniny má: Blanka, Bianka
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Svetlana Matúšková: Aj moderný folklór môže byť pravdivý

apríl 02, 2019 - 11:02
Začalo sa to celkom spontánne, mama išla s dcérkami – malými parádnicami – na folklórny festival. Keďže však pre ne nemala nič vhodné na tú príležitosť, rozhodla sa, že im ušije šatôčky. Také šmrncnuté folklórom, aby ladili s podujatím, ale boli aj nápadité. To bolo pred štyrmi rokmi. Dnes má SVETLANA MATÚŠKOVÁ z Lučenca s manželom Jurajom malú predajňu s dielňou, kde zručné krajčírky šijú odevy á la folklór – také, aby ich mohol nosiť moderný človek.

Foto: Ivan Medveď

Svetlana skončila strednú zdravotnú školu a pol roka to skúšala ako sestrička v zubnej ambulancii. Neskôr niekoľko rokov pracovala na oddeleniach obchodu a marketingu v rôznych firmách. Ako vraví, éra „predajkyne tovarov“ sa skončila, keď otehotnela s prvou dcérkou Rebekou, ktorá má dnes osem rokov. Na materskej sa u nej „vyplavila“ na povrch tvorivosť, vzťah k ručným prácam, ktoré v nej driemali od dievčenských liet. Svetlana bola totiž vždy zručná a rada šila. A zrejme má aj cit pre dizajn. Dnes už legendárne detské šatôčky sa totiž okamžite stali módnym hitom. Mali taký úspech, že keď s nimi prišla v lete 2015 na trh do Detvy – na skúšku ušila len deväť kusov – za dve hodiny všetky predala. „Šatinky pre dievčinky“ – ako ich pomenovali – sú dodnes medzi zákazníčkami obľúbené, šijú ich stále. To bol vtedy impulz, po ktorom na jeseň toho istého roku otvorili s Jurajom originálny obchodík v centre Lučenca.

Korene sa nezapreli

Mladá žena pochádza z folkloristickej rodiny, otec tancoval v súbore Ipeľ, strýkovia a bratranci sa tiež venujú ľudovému tancu. Do Novohradu sa prisťahovali z Podpoľania, kde je folklórne cítenie veľmi silné. Vraví, že ich rodina sa vlastne „pretancovala“ životom. „Folklór ma oslovil a u mňa sa to prejavilo v tvorbe s textilom,“ vysvetľuje. Svetlana je však typ, ktorý ide po podstate. Chcela, aby jej tvorba bola pravdivá. Preto sa rozhodla, že sa dovzdelá a prihlásila sa na štúdium etnológie v Nitre. „Folklór ma skutočne chytil za srdce. Povedala som si, že by bolo fajn oživiť staré kroje novým spôsobom a vrátiť tie hodnoty medzi ľudí. Snažím sa do nového oblečenia zakomponovať autentické prvky tak, aby som ho urobila modernejšie, na folkový spôsob,“ hovorí.

Našitá stuha nestačí

Jej zanietenie pre folklór bolo také silné, že si urobila aj vlastný terénny etnologický výskum o obciach Lešť a Turie Pole, ktoré už zanikli. Hľadala konkrétne motívy, výšivky a začala s nimi pracovať. „Spracovali sme mnohé autentické výšivky. Sama som ich prekreslila a teraz ich vyšívam. To považujem za významný krok v rámci svojej tvorby,“ vysvetľuje mladá žena. Aj dnes ešte chodí do Novohradského múzea a galérie v Lučenci, kde si prezerá strihy starých krojov, materiál a aspoň časť tej autenticity prenáša do nových moderných odevov inšpirovaných folklórom. „Chcem v tomto smere prebudiť Novohrad. Keď ku mne prídu zákazníci, ukážem im aj odbornú literatúru, knihu od etnografa, ktorý sa zaoberal tradičným ľudovým odevom,“ vysvetľuje Svetlana. Odev vždy šijú na objednávku pre konkrétneho zákazníka.

Ľanom nahradili igelitky

Ak chcete šiť podľa starých krojov, musíte mať na to vhodný prírodný materiál. „Ešte sú dostupné niektoré základné materiály, aj keď už nie sú vyrábané ručne. Spolupracujeme tiež s istou paňou, ktorá tká na krosnách ľanové plátno,“ hovorí mladá žena. Filozofia nepoužívať umelý materiál ju priviedla na nápad šiť ľanové vrecká na chlieb. „Veľmi nám záleží, aby si ľudia kupovali veci z prírodných materiálov. Záleží nám totiž na tom, aby sa nešíril plastový odpad, igelitky. Preto sme znovu obnovili vrecká na chlieb a najnovšie aj vrecká na nákup, ktoré nahrádzajú igelitové vrecká,“ zdôvodňuje sympatický nápad. Svetlana sa nebojí experimentovať s materiálmi. Jeden z krojových motívov preniesla na prírodný hodváb. Spolu s dobrou známou Katkou Krnáčovou urobili model a strih. „Katka potom na sukňu ručne namaľovala 14 700 krížikov. Motív vzoru pochádza z dediny Lešť,“ hovorí Svetlana. To, že ľudia majú záujem o folklórom inšpirované odevy, sme sa presvedčili aj my. Počas našej návštevy prišiel do obchodu mladý muž a vyskúšal si ľanové nohavice. „Chcem prírodný materiál, v lete by v tom nemalo byť tak teplo. Viete, že teraz sú letá veľmi horúce. Tieto nohavice viac dýchajú ako rifle,“ vraví Radovan a dodáva, že možno si neskôr kúpi aj košeľu vo folkovom štýle. Do obchodu chodia aj Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sa chcú prezentovať slovenskými krojmi na rôznych festivaloch vo svete. „Naše oblečenie už putovalo do Thajska, Ameriky, Švajčiarska aj do Francúzska,“ vyratúva Svetlana.

Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke

- - Inzercia - -