Dnes je utorok, 18.jún 2019, meniny má: Vratislav
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

PRÁVNA PORADŇA - Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

marec 11, 2019 - 12:00
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samy.

Advokátska kancelária JUDr. Gabriely Semančíkovej, LL.M., MBA 

je kancelária s dlhoročnou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Zakladá si na poskytovaní odbornej právnej pomoci založenej predovšetkým na dôvere medzi klientom a advokátom a efektívnom poradenstve v širokom spektre občianskoprávnych a obchodnoprávnych odvetví.

Advokátska kancelária JUDr. Gabriely Semančíkovej, LL.M., MBA

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samy. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa ani dosiahnutie inej vekovej hranice dieťaťa nie sú dôvodom zániku vyživovacej povinnosti, ak nie je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje životné potreby. Ani ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov.

Na výživu detí sú povinní prispievať obaja rodičia, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zákon však súčasne ustanovuje povinnosť každého rodiča plniť svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v minimálnom rozsahu 28,08 eur mesačne (pre rok 2019), a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Zároveň však zákon upravuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a preto sú rodičia povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom v takom rozsahu, aby bola životná úroveň rodičov a ich detí porovnateľná.

Výživné rodiča k dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čím zákon o rodine kladie potreby dieťaťa pred potreby rodiča a rodič má povinnosť vyvinúť všetko úsilie, s využitím svojich schopností a možností, aby dosahoval taký príjem, z ktorého môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť a uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa.

Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, resp. spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu dobrovoľne neplní, upraví súd rozsah ich vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu aj bez návrhu a voči plnoletému dieťaťu na návrh, prípadne schváli ich dohodu o výške výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Súd prihliadne na odôvodnené potreby dieťaťa, pričom výživné nemá pokryť iba hmotné potreby dieťaťa (napr. bývanie, strava, ošatenie), ale aj ďalšie odôvodnené potreby dieťaťa potrebné pre jeho výchovu a vývoj (vzdelanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne a športové vyžitie a pod.). Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

Ďalej súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, a to aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu alebo na seba berie neprimerané majetkové riziká. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a naopak súd berie do úvahy reálne zárobkové možnosti rodiča dané jeho vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými schopnosťami a možnými pracovnými príležitosťami a nie jeho skutočné zárobkové pomery.

Dohody rodičov o výživnom ako aj súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane rodiča alebo dieťaťa, prípadne u oboch. Zákon priamo neuvádza, o akú zmenu pomerov má ísť, avšak súdna prax vyžaduje, aby išlo o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru oproti pomerom v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako aj o zmenu, ktorá nie je prechodná. Na strane rodiča môže ísť napríklad o stratu zamestnania z dôvodu zmien v zdravotnom stave, narodenie ďalšieho dieťaťa a podobne. U dieťaťa môže byť takouto zmenou napríklad prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena zdravotného stavu a iné. O zmene alebo zrušení výživného rozhoduje súd v prípade plnoletých detí iba na návrh, u maloletých detí i bez návrhu. Dôležitou a zákonom vyžadovanou náležitosťou návrhu je uvedenie dátumu, od ktorého došlo ku zmene pomerov, teda dátumu od ktorého sa navrhuje zmena, resp. zrušenie výživného. Súd môže o zmene výživného, resp. o jeho zrušení rozhodnúť aj spätne, čoho dôsledkom je povinnosť plnoletého dieťaťa vrátiť vyplatené výživné vo výške presahujúcej priznanú výšku výživného, avšak uvedené neplatí u maloletých detí, keď sa spotrebované výživné pre maloleté dieťa nevracia.

Právo na výživné sa nepremlčuje. Právo na výživné však možno súdom priznať u plnoletých detí iba odo dňa začatia súdneho konania a u maloletých detí aj spätne, najviac však za tri roky pred začatím súdneho konania. Je však dôležité uvedomiť si, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného, ako aj ostatné práva na peňažné plnenia podľa zákona o rodine, sa premlčujú. Jednotlivé splátky výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote a súdom priznané splatné výživné sa premlčuje v desaťročnej premlčacej lehote.  

OTÁZKY ČITATEĽOV:

Po skončení strednej školy som sa zamestnala a na návrh otca súd zrušil rozhodnutie, podľa ktorého mi bol otec povinný platiť výživné. Teraz mám dvadsať rokov a začala som študovať na vysokej škole. Z dôvodu dennej formy štúdia som odišla zo zamestnania. Môžem znovu žiadať otca, aby mi platil výživné?

Hana, Bratislava

Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Zákon o rodine uprednostňuje záujmy dieťaťa, a preto ak sa dieťa rozhodne pokračovať vo vzdelávaní, vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá. V prípade, že dočasne zanikla povinnosť plniť výživné, napríklad z dôvodu, že dieťa je schopné samo sa živiť, môže sa v prípade, že dôjde k zmene týchto podmienok, povinnosť plniť výživné obnoviť. Vo vašom prípade, keďže ide o štúdium na prvej vysokej škole a o dennú formu štúdia, ide o prípad, keď by mohlo dôjsť k obnoveniu vyživovacej povinnosti.

AKTUÁLNE:

Od 16. februára 2019 sa v Európskej únii uplatňuje nové nariadenie o verejných listinách (Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2016/1191 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012), vďaka ktorému sa odstráni administratívna záťaž pre občanov pri predkladaní verejných listín vydaných v jednom členskom štáte EÚ orgánom v druhom členskom štáte.

Uľahčenie pre občanov EÚ spočíva v zrušení požiadaviek na vyššie overenie verejných listín, resp. na ich apostiláciu, na overené preklady verejných listín, ako aj súčasné predkladanie originálu a osvedčenej kópie verejnej listiny.

Nariadenie sa bude v zásade vzťahovať na verejné listiny vydané pre občana EÚ orgánmi členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a ktoré osvedčujú nasledovné skutočnosti:

  1. narodenie, že osoba žije, úmrtie,
  2. meno,
  3. manželstvo (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu),
  4. rozvod, rozluku alebo vyhlásenie manželstva za neplatné,
  5. registrované partnerstvo (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatút registrovaného partnerstva),
  6. zrušenie registrovaného partnerstva, jeho rozluku alebo vyhlásenie za neplatné,
  7. rodičovstvo, osvojenie,
  8. bydlisko a/alebo pobyt,
  9. štátnu príslušnosť,
  10. neexistenciu záznamu v registri trestov. 

Pre užší okruh vyššie uvedených verejných listín (písm. a, c, e, h, j) nebude potrebný súdny preklad do úradného jazyka členského štátu EÚ, v ktorom budú listiny predložené. Znamená to, že verejné listiny, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného nariadenia, vydané orgánom členského štátu EÚ, a ktoré majú byť predložené orgánu Slovenskej republiky, nevyžadujú  úradný preklad do slovenského jazyka, ak sú priamo v tomto jazyku vystavené cudzím orgánom alebo ak sú vystavené v českom jazyku. Úradný preklad do slovenčiny sa nebude vyžadovať za predpokladu, že osoba požiada o vystavenie viacjazyčného štandardného formulára k takejto verejnej listine.

- - Inzercia - -