Dnes je utorok, 19.november 2019, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Lucia Šoralová: Túžila som po láske, nie po kariére

apríl 10, 2019 - 12:22
Uchmatnúť si trochu času speváčky LUCIE ŠORALOVEJ nie je jednoduché. Nový album, nová hudobná spolupráca a do toho doma dve neposedné deti, pričom každé si na mamu robí nárok. Počas rozhovoru okolo nás pobehoval mladší, štvorročný Ondrášek, ktorý mal na mamu väčší počet otázok, než by jej stačil položiť akýkoľvek redaktor. Aj vďaka dobre zariadenému detskému kútiku sa náš rozhovor napokon podaril a reč bola nielen o speve, materstve a Ondráškovej záľube v kostrách.

V pracovnej oblasti máte novinky, znamená to, že máte príjemné a inšpiratívne obdobie?

Prežívam krásne obdobie, a to aj vďaka práci, na jej nedostatok sa rozhodne sťažovať nemôžem, do toho mám dve živé a aktívne deti, ktoré mi nedajú vydýchnuť. Je to krásne obdobie, ale vyčerpávajúce. No a do toho som sa spojila s chalanmi z kapely, ktorú som počúvala od mala. Hudbu Nerezu som zbožňovala a potom, čo sa rozišli so speváčkou Zuzkou Navarovou, počúvala som ich ako Neřež. Povedali sme si, že to spolu skúsime... vyšlo to a sme kapela. Všetci traja vieme, že spolu má naša energia najväčšiu silu a snažíme sa robiť všetko preto, aby došlo k jej spojeniu.

Na konte máte s Nerezom nový album s názvom Zlom. Aký je podľa vás?

Multižánrový. Folk, folklór, pop, šansón, etno, gypsy, klezmer band. Vo svojej prapodstate je to stále to isté. Sú to piesne, ktoré sa nám páčia a ktoré chceme spievať. Všetkým trom nám záleží na textoch a na energii, ktorú pieseň nesie.

Vyhovuje vám striedať žánre?

Veľmi. Robila som všetko možné, všetko sa mi páčilo, a vo všetkom som sa tak trochu našla. Keď som tlačená do jedného žánru, do jednej škatuľky, som v úzkych. Nikto nám zatiaľ tú žánrovú rôznorodosť nevytkol, práve naopak.

Povedali ste, že idete po textoch, tie sú väčšinou nositeľom zimomriavok. Vy ich máte pri čom?

Práve pri krásnom texte, pri krásnom filme, divadle. Túto moc má len umenie...

Čo vo vašich očiach robí z koncertu dobrý koncert?

Len a len energia. A to je zároveň to jediné, čo je dôležité – keď umelec dokáže preniesť na ľudí energiu, vybudiť ich, pootvárať ich, rozplakať, rozvibrovať. Vtedy ako poslucháč podlieham. Napríklad Richard Müller alebo Jarek Nohavica vedia, ako sa robia zimomriavky. Naposledy ma dojala pocta divadlu Semafor na odovzdávaní cien Anděl.

Vy ste stará duša, však?

Tiahnem ku generácii mojich rodičov, v hudbe, aj v živote...

Mnohí vás poznajú stále aj ako muzikálovú speváčku. Ako to máte s muzikálmi momentálne?

Posledných sedem rokov som nevstúpila do žiadneho nového projektu. Ešte „dohrávam“ predstavenia, ktoré sú stále v repertoári divadla. Ale muzikál tak, ako sa chápe dnes, ma už neláka. Lákajú ma skôr zaujímavé divadelné predstavenia s piesňami, rôzne „crossoverové“ projekty...

Hovorí sa, že žena štartuje každý siedmy rok nový cyklus, obdobie. V akej etape ženy sa nachádzate?

Asi nielen žena, ale aj muž prechádza v živote rôznymi etapami. Nedávno v mojom živote nastal zlom, a nemyslím tým len náš nový album. Predtým som pár rokov bola najmä mama. Prišlo to po veľmi tvorivej etape, ktorá sa začala niekedy v roku 2006. Hrala som v krásnych predstaveniach, zakotvila v divadle Kalich. Potom som hrala v Štátnej opere v predstavení Kudykam, začala som spolupracovať s Michalom Horáčkom, participovala som na CD Český kalendář, neskôr aj na hudobno-divadelnom pásme s rovnakým názvom, v roku 2011 mi vyšiel album O lásce, cti a kuráži, ktorý som si sama zložila tiež na texty Michala Horáčka a to bolo pre mňa veľmi šťastné obdobie. Potom sa mi narodili deti, a ja som musela vystúpiť z mnohých projektov... Bolo mi to vtedy veľmi ľúto, ale nedalo sa to skĺbiť s dvoma deťmi. Prišla na mňa letargia, prijala som fakt, že už asi nebudem robiť nič iné, len vychovávať deti. Milujem ich najviac na svete, ale bolo mi zrazu za prácou smutno. To sa, samozrejme, všetko zmenilo, len čo aj Ondrejko nastúpil do škôlky. Začala som znovu koncertovať s La Almou. No a teraz mám opäť nové pracovné impulzy, z ktorých mám veľkú radosť. Teraz mám naozaj krásne obdobie...

Je v manželstve a v domácnosti hudobného skladateľa a speváčky niekedy ticho?

V noci, a preto som v noci hore. Predtým som o sebe nevedela, že ticho a samotu k životu bytostne potrebujem. Vždy som ho mala dosť, preto som nevedela oceniť, aké je vzácne. Ale teraz čakám, kedy všetci pôjdu spať, aby som si ho dopriala. Môj muž je hore tak do jednej – druhej ráno, a ja potom ťahám aj do piatej. Potrebujem niekoľko hodín ticha, pretože nie som schopná robiť väčšinu vecí inak než v tichu.

Ako teda vyzerá váš deň?

Je to kolotoč okolo detí, škola, škôlka, krúžky, kamaráti, každý deň aspoň na chvíľu von, a do toho sa snažím robiť svoje veci. Ale deti nikdy neprestanú s otázkami. Človek sa nemôže sústrediť a koľkokrát nedám dohromady ani nákupný zoznam. Občas mám pocit, že deň len tak prečkávam. Čakám na noc. Nikdy som si neuvedomila, že sa tak ťažko sústreďujem, ak nie som v absolútnom tichu.

Vaše deti, Rebeka a Ondrášek, čo ich teší?

Bohužiaľ, Ondrášek žije najmä technológiami. Smartfóny, notebooky, tablety... Dokáže s nimi neuveriteľné veci, sám sa naučil v nich orientovať, hrať online hry s väčšími deťmi, takže sme museli zasiahnuť a začať to regulovať. Má štyri roky, ale elektronické prístroje ovláda lepšie ako my. Keď mal desať mesiacov, cumlík v puse a plienky, tak po štyroch doliezol k CD prehrávaču, aby sestre vymenil cédečko. Rebeka mala vtedy necelé štyri roky a požiadala ho o to. Máme kamaráta, ktorý je IT technik, takže nám občas pomáha nastaviť Ondrášovi mantinely. Rebeku baví taekwondo, hráva na klavíri, ukulele, spieva v zbore, v zime chodí na plávanie, v lete na golf a na šitie, ktoré má našťastie v škole. Všetko okrem klavíra je jej iniciatíva...

Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke

- - Inzercia - -