Dnes je nedeľa, 26.máj 2019, meniny má: Dušan
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Zuzana Kronerová: Srdce vždy povie, kto je ten pravý

máj 07, 2019 - 15:24
Filmoví diváci ju milujú pre jej nenapodobiteľný talent, ľudský rozmer a veľkú dávku charizmy. Herečka ZUZANA KRONEROVÁ sa na nedostatok ponúk rozhodne sťažovať nemôže. Má dostatok práce na Slovensku, no obľube sa teší aj v susednom Česku. V úprimnom rozhovore sme sa s ňou porozprávali nielen o práci, ale aj o šťastnom manželstve. Prezradila nám aj, prečo vyzerá z roka na rok lepšie.

Pani Kronerová, momentálne opäť nakrúcate v Česku. Na akom projekte pracujete?

Pracujem na veľmi peknom a veľmi smutnom filme Krajina v tieni. Scenár napísal Ivan Arsenjev, režisérom je Bohdan Sláma. Je to príbeh dvojitého vyhnania Nemcov z Československa. Odohráva sa pred druhou svetovou vojnou, počas nej a po vojne. Dej sa začína v čase, keď Hitler zabral Sudety v Čechách, je situovaný do oblasti Šumavy, do dediny na národnostne zmiešanom území. Žijú v nej Česi aj Rakúšania, respektíve Nemci, a v rôznych dejinných obdobiach patrila raz do Československa, raz do Rakúska, respektíve do Rakúsko-Uhorska. Film je o tom, ako dejinné udalosti kruto poznačili osudy nevinných ľudí.

Aká je vaša postava vo filme?

Postava nie je veľká. Stvárňujem obyvateľku dediny, ktorá má manžela bývalého legionára a ten je český vlastenec. Tá žena je pragmatička, hlavné postavy sú iné ako ona. Tie sa stretávajú s väčšími problémami. Teší ma, že som súčasťou tohto projektu, pretože má veľmi pekný scenár. Verím, že sa film podarí. Bohdan Sláma je pre mňa záruka kvality.

Cítite sa v Česku doma?

Vždy, keď som so skvelou partiou ľudí, s ktorými si rozumiem, je to sviatok. Vtedy necítim žiadne hranice. Myslím si, že aj českí kolegovia, keď hrajú u nás, cítia sa tu veľmi dobre. Venujem sa v oboch krajinách aj divadlu a mám veľmi veľa českých a slovenských predstavení. Niekedy hrám aj dvojjazyčne. Keď hrám na Slovensku, hrám po slovensky a v Česku zase po česky. A dostala som ešte jednu veľkú príležitosť. Budem nakrúcať film s Martinom Šulíkom. Bude to zaujímavá postava, rovnako je dobrý scenár. Viac však neprezradím. Veľmi sa teším, že budem opäť hrať v slovenskom filme.

Máte pocit, že v zrelšom veku si postavy vyberáte svedomitejšie? Čo vás musí na scenári zaujať?

Vždy som si postavy svedomito vyberala. Platilo to, aj keď som bola mladá. Radíme to aj študentom a mladším hercom. Nech si vyskúšajú všetko, ale je dobré, ak majú nastavenú svoju latku kvality a vkusu pomerne vysoko a nezoberú nekvalitný scenár. Vždy som sa rozhodovala na základe predlohy, teda scenára. V divadle, v ktorom je človek zamestnaný, sa naopak nepatrí odmietnuť postavu. To je akýsi morálny úzus, ktorý ešte dodržiavala generácia mojich rodičov. Dnes sa to už veľmi nenosí... Vo filme či v televízií si herec však môže, ba priam musí, vyberať. Vždy idem len do projektu, ktorý ma zaujme. Našťastie, ponuky stále prichádzajú. Teším sa, ale svedomito si z nich vyberám.

Ponúkajú vám vaše skúsenosti a vyzretosť aj určitú slobodu pri hraní zaujímavých postáv?

Herec by nemal nikdy ustrnúť. Napriek svojej zrelosti a skúsenosti vždy hovorím, že začínam od nuly. Nad každou výzvou sa treba najprv zamyslieť a pochopiť príbeh, postavu, jej motiváciu a vzťahy medzi postavami. Vždy je to nový začiatok. Myslím si, že vek od mňa žiada viac zodpovednosti. Nemôžem to predsa pokaziť režisérovi a hereckým partnerom. Samozrejme, moje povolanie je moja radosť. Je to nesmierne premenlivá a pestrá práca a prináša neustálu zmenu – takže aj keď je únavná, je súčasne aj osviežujúca.

Práca v divadle i herecký svet ako taký je pomerne náročný. Čo je pre vás na tejto práci najkrajšie?

Nevnímam svoju profesiu cez benefity, ktoré mi prináša. Skôr sa vždy sama seba pýtam, či sme oslovili divákov a či má zmysel robiť to alebo ono predstavenie, resp. filmový príbeh. Vždy myslím na účel, či je dielo užitočné hrať alebo nakrútiť. Či sa téma diela dotkne súčasného diváka, prípadne ho vyprovokuje k rozmýšľaniu o svete alebo nad sebou samým. Klásť si tieto otázky je pre mňa veľmi dôležité.

Do akej miery vám v práci pomáha stabilné súkromie?

To mi veľmi pomáha. My ženy – herečky predsa nezabúdame na rodinu. Máme to v génoch, že sa chceme postarať o manžela a o rodinu. Deti už mám dospelé, o tie sa nemusím obávať. Vášnivo milujem jednu domácu prácu a tou je varenie. Je pre mňa relaxom aj psychoterapiou.

Čo najradšej varíte?

Mám veľa receptov. Teraz nie je čas Vianoc, takže sa nebudem prezentovať našou geniálnou rodinnou rybacou kapustnicou. Keď som v Bratislave a mám možnosť, varím každý deň. Rada skúšam aj nové recepty. Neviem vybrať jeden... V rodinnej anamnéze mám lásku k vareniu rýb, pretože otec bol vášnivý rybár. Snažím sa, aby sme mali rybu na stole aspoň dvakrát do týždňa.

Nikdy ste nepatrili k éterickým či krehkým typom herečiek. Napriek tomu vyzeráte z roka na rok lepšie. Ako sa vám to darí?

To mi hovoria mnohí. Myslím si, že je to vďaka pokojnému a zaujímavému zázemiu. S manželom nás to chvalabohu spolu stále baví...

Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke

- - Inzercia - -