Dnes je streda, 19.jún 2019, meniny má: Alfréd
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Kamil Peteraj: Poznám tajomstvá lásky

máj 16, 2019 - 14:12
KAMILA PETERAJA som poprosila o rozhovor pôvodne s jedným konkrétnym zámerom. Zaujímalo ma, ako krehká duša básnika, ktorý prekročil hranicu sedemdesiatky, vníma a reaguje na dnešný svet. Čo z neho ju zraňuje a čo napĺňa radosťou, aký význam má podľa neho báseň dnes. Podarilo sa. Sám však označenie básnik nemá príliš v láske. Prečo? Aj vysvetlenie tohto „vrtochu“ nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Foto: Ivan Medveď

Ešte pred samotným rozhovorom sme sa rozprávali o tom, že nie ste aktívny na žiadnej sociálnej sieti, prečo?

Nevidím na to jediný dôvod. Prišla móda, keď ľudia prestávajú komunikovať prirodzene, osobne. Namiesto toho, aby sa stretávali a žili, radšej si píšu. Patrí to asi k tejto dobe a ja do nej v tomto smere nepasujem.

A skúšali ste zapasovať?

Nie, neoslovilo ma to. Nie som uzatvorený voči moderným technológiám, ale považujem za hlúpe ráno vstať a podeliť sa o to, čo som mal na raňajky. Tak ako tetovanie považujem za neestetické a je to hit, ja ho nemusím. Ľudské telo je prirodzene krásne a mne sa tak najviac páči.

Vy ste ešte z generácie, ktorá mala svoju bútľavú vŕbu a nebol to počítač.

Neuzatváram sa pred novotami sveta, len sa nimi nechcem dať zotročiť. Teda ani virtuálnym svetom, v ktorom sa čoraz viac topíme. Ráno idem okolo zastávky, na ktorej stoja ľudia a všetci majú v rukách mobil. Akoby tie mobily fetovali!

Ste s touto optikou a poznaním skôr pesimista alebo optimista, čo sa budúcnosti týka?

Neodvážim byť ani pesimista ani optimista, lebo párkrát sa mi stalo, že som sa v niečom kruto zmýlil. Svet ide dopredu, to bezpochyby, ale kam to smeruje, ťažko povedať. A do toho celého ešte príde ako pokračovanie umelá inteligencia, a tá so sebou prinesie pre ľudstvo ďalšie šokujúce veci. Otázka skôr znie, na koľko to celé bude humanoidné, koľko ľudskosti v umelej inteligencii bude a nakoľko nám pomôže, poslúži.

Chcete sa toho dožiť?

Nie. Moja mamička, keď už bola staršia, mi vždy hovorila – som rada, že už som stará. Vtedy som to nechápal, odpovedal som jej – mama, čo to rozprávaš! Ale myslím si, že dnes som presne tam, kde bola ona. Som rád, že už mám svoju budúcnosť za sebou. No nechcem, aby to, o čom sa rozprávame, vyznelo ako starecká horkosť a zatrpknutosť. Ale zažívam svet, ktorý akoby sa vykoľajil a hodnoty sa rozkolísali.

No polepšili sme si, štatisticky vraj žijeme najlepšiu dobu.

To určite, nikdy nebol svet tak materiálne bohatý ako dnes, len bohužiaľ, my sme sa stali otrokmi toho bohatstva. Pohybujeme sa v akejsi bezbrehosti, keď je mnoho vecí postavených na hlavu. Budem citovať jedného filozofa – „žijeme v slobode, pred ktorou niet kam ujsť". Tá sloboda nás všade dobehne, paradoxne, ženie nás do novej totality, ktorá už kdesi cerí zuby. Sme zasypaní množstvom informácii, pravda sa kdesi stratila, mediokracia diktuje čo si máme myslieť. Možno sa mi to len zdá, ale myslím si, že ľudstvo je menej šťastné ako kedysi, keď sa žilo skromnejšie. Pretože ono šťastie nie je len v materiálnom dostatku, ale aj v rovnováhe a duševným precítením, v súžití s prírodou a od tohto ideálu sa vzďaľujeme. Žijeme pod totálnou nadvládou peňazí, za peniaze sa dá všetko, ale všetko čo môžete kúpiť peniazmi, má len dočasnú hodnotu. A zároveň, všade sa máva ľudskými právami, ale keď sa vám niečo stane, žiadne právo v konečnom dôsledku nemáte. Pomaly mi to znie ako komunistické frázy. Veď sa len pozrite ako funguje naše súdnictvo.

Potrebujete sa z toho, čo ste mi práve povedali, ako básnik „vypísať“?

Len do istej miery, pretože ma viac zaujímajú intímne veci človeka, jeho cítenie. Dnes je zaujímavejšia „poézia faktov”.

Vraj radšej ako básnik počujete slovo autor.

Myslím si, že je to do istej miery presnejšie. Básnikov ľudia väčšinou považujú za naivky, odtrhnuté od reality, ktorí žijú vo svojich bublinách, ale veci sa majú inak.

Ale veď to môže byť aj pravda.

Len do istej miery. Skôr si myslím, že dnes napísať dobrú báseň si vyžaduje vzdelanosť a veľký prehľad o tom, čo zaznamenáva sociológia, mať znalosť kokrétnych vecí, ako funguje dnešný komplikovaný svet a spoločnosť. Autor musí mať citlivé senzory a vedieť spracovať mnoho informácií, často aj protichodných. A zároveň svojou tvorbou osloviť ľudí tak, že napíše v pár veršoch to, čo ľudia vnímajú a cítia.

Vašou záľubou je fotografia, teda aktuálne viac píšete alebo fotografujete?

Fotenie mám ako zábavu, ale zároveň je to pre mňa dôležitá vec. Chodím po, dnes už preformátovanej, Bratislave, kde zostalo z jej pôvodnej podoby iba pár ulíc, pár znakov, detailov a ľutujem, že som to nerobil už skôr. Charakter tohto mesta sa stráca, vnímam to s nostalgiou, dokonca s istým sentimentom. Bratislava je mesto, ktorému vytrhli srdce. Už nikdy to nebude mesto vôňou trojjazyčnosti a stôp monarchie. V starom meste sa hemžia húfy turistov, starí prešpuráci zmizli do nenávratna...

"Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke"

- - Inzercia - -