Dnes je sobota, 24.august 2019, meniny má: Bartolomej
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Natália Blahová: Deťom plynie čas rýchlejšie ako dospelým

máj 21, 2019 - 16:24
Jej text na internete rozpútal známu kauzu Čistý deň, jej hlas počuť vždy tam, kde ide o práva detí a rodín. Poslankyňa Národnej rady SR NATÁLIA BLAHOVÁ sa rozhodla uchádzať o dôveru a zastupovať ich práva v Euróskom parlamente.

Pani Blahová, čítala som jedno vaše vyjadrenie, že ak ide o deti, nikomu nič nedarujete. Kedy sa vo vás zrodila tá silná potreba chrániť deti a byť ich „advokátkou“?

Už počas štúdia špeciálnej pedagogiky som si hlboko uvedomovala, ako veľmi vplýva rané detstvo na celý ďalší život človeka. Deti vyrastajúce v zlých životných podmienkach a najmä bez lásky sú na zvyšok života odsúdené nepochopiť ľudskú blízkosť, istotu vzťahu a svoju sebahodnotu. Vtedy som si uvedomila, že pre budúcnosť, tú najširšiu, akú si vieme predstaviť, je najdôležitejšie to, aby mali deti spokojné detstvo. Lebo potom z nich vyrastú spokojní dospelí ľudia, ktorí budú vytvárať spokojné vzťahy a budú mať zmysel pre hodnoty. Viem, že ideál sa nedá dosiahnuť, ale predsavzala som si, že na snahu o priblíženie sa k nemu nikdy nerezignujem. Osobne to považujem za to najdôležitejšie, o čo sa človek môže usilovať.

Ešte skôr, než ste vstúpili do politiky, bolo vaše meno známe ľuďom, ktorí sa pohybovali v sociálnej oblasti, presnejšie v problematike náhradného rodičovstva. Sama ste adoptívnou matkou, tieto problémy teda poznáte „z prvej ruky“.

Áno, proces adopcie a s ním spojené návštevy detských domovov ma hlboko zasiahli. Naše úvahy o adopcii začali v jednoizbovom byte nad postieľkou nášho prvého syna. Vtedy sme si s manželom povedali, že keď raz príde ten čas, pustíme sa do toho. Stalo sa tak až o desať rokov, keď sme už mali deti dve, väčší byt a istú prácu. Detské domovy, ktoré sme videli, boli rôzne. No situácie, týkajúce sa detí, boli také neprirodzené, že to niekedy trhalo srdce. Vošli sme napríklad do izbičky, kde bolo asi desať postieľok a v nich približne polročné bábätká. V izbe bolo šero a ticho. Pýtali sme sa šeptom sociálnej, či bábätká spia. Vravela, že nie, veď práve prebieha kŕmenie. Podišla som k prvej postieľke a uvidela som, že dieťatko má otvorené oči, ticho a bez pohybu leží. A ďalšie tiež. Bolo to pre mňa ako matku desivé. Vtedy som sa presvedčila, že dieťatko do ústavu nepatrí. A treba tomu zabrániť za každú cenu.
Je veľmi ťažké si vyberať jedno z toľkých detí. Keď sme však prvýkrát uvideli dcérku, bola to láska na prvý pohľad. I keď nám hovorili, že bude zrejme postihnutá. Po dvoch mesiacoch doma neurologička skonštatovala, že dieťatko je už úplne v norme a do správy napísala – sociálna deprivácia korigovaná v domácom prostredí.
Toto všetko zmenilo celý môj ďalší život. Začala som študovať sociálnu prácu a v deň, keď som odviedla dcérku prvýkrát do škôlky, zavolala som do Návratu (OZ, ktoré sa venuje deťom v náhradnej starostlivosti – pozn. red.) a pýtala som sa, ako by som mohla byť užitočná. Tak som začala pomáhať s otvorením Centra Návrat v Trnave, založili sme tu klub náhradných rodín a začala som o svojich skúsenostiach písať na blog, aby som povzbudila rodičov, ktorí premýšľajú nad tým, že by si zobrali opustené deti.

Pri akých problémoch potrebovali náhradní rodičia najčastejšie vašu pomoc?

Náhradní rodičia sú u nás, bohužiaľ, často ponechaní bez akejkoľvek ďalšej pomoci. Ťažko prežívajú počiatočné obdobie, keď si dieťa berú celé mesiace len na návštevný pobyt a po víkende ho musia vracať. Takáto nestabilná situácia je škodlivá i pre dieťa. No súdy ešte stále nerozhodujú dostatočne rýchlo.
Náročné sú aj prvé týždne a mesiace, kedy sa s dieťatkom navzájom spoznávajú, budujú si vzťah a potrebujú povzbudenie a ubezpečenie. Mnohé deti si nesú do rodiny obrovský balík problémov zo svojho predošlého života. Niektoré sa svojich tráum celkom nezbavia, ale aby ich život zasiahli čo najmenej, potrebujú špeciálny prístup, terapie a hlavne sa potrebujú spoľahnúť na svojich nových rodičov. Potrebujú ich silných. Bohužiaľ, vídame, že pod ťarchou vyčerpania náhradný rodič stráca nádej a sily. Keď sa pod náporom zloží, niektorí hovoria, že náhradná rodina zlyhala. No ona najčastejšie zlyháva preto, že jej nikto neponúkol pomoc a podporu. Systémová podpora náhradného rodičovstva u nás neexistuje. Potom sa ani nemôžeme diviť tomu, že počet náhradných rodičov významne klesá. To ma veľmi mrzí, preto sa snažím byť nápomocná.

Čo bolo pre vás impulzom, že ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Ponuku vstúpiť do politiky som dostala krátko po tom, ako som sa snažila z pozície občianskej aktivistky o zmenu zákona o ochrane detí. Zistila som, že bábätká sa nedostávali do adopcie aj preto, že zákon vyžadoval polročnú diagnostiku v ústave. Bola to nezmyselná formalita. Rozbehla som petíciu, písala články, rozprávala som sa s novinármi, s politikmi, organizovala som protest. Bola som v tejto svojej snahe, našťastie, úspešná, podarilo sa mi dokonca dosiahnuť aj to, že deti museli byť do troch rokov iba v rodinách, nie v ústavoch. No stálo ma to veľa síl. Preto rozhodnutie vstúpiť do politiky.

Splnili sa vaše očakávania?

Splnili sa, ale v obmedzenej miere. Hneď v prvý rok sa mi podarilo presadiť to, že deti do šesť rokov nesmú byť umiestňované v ústave, ale v profesionálnych rodinách. Ako poradkyňa ministra práce pre oblasť rodinnej politiky som bola pri tvorbe novely, ktorá zvyšovala rodičovský príspevok, predlžovala materskú a zaviedli sme ju aj pre náhradných rodičov. Riešili sme zákony týkajúce sa ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, vylepšovali vyhlášky týkajúce sa detských domovov aj profesionálnych rodín. To boli moje prvé dva roky v politike. Tvrdá práca, ktorá však prinášala okamžité výsledky.
O štyri roky neskôr som prišla do parlamentu opäť, no v role opozičnej poslankyne. A to je úplne iný pohľad. Vo väčšine svetových parlamentov sú problémy týkajúce sa detí nadstranícke a keď sa hlasuje o zákone, ktorý im má pomôcť, hlasuje celý parlament spoločne. Bohužiaľ, u nás sú aj témy týkajúce sa detí obeťou politického handrkovania.

S vaším menom si veľa ľudí spája kauzu Čistý deň, ktorú spustil váš text, publikovaný na internete. No môžete spomenúť aj ďalšie konkrétne veci, ktoré ste ako poslankyňa NR SR iniciovali či ovplyvnili?

Tým, že som v kontakte s náhradnými rodinami, rodinami v ťažkých životných situáciách alebo s deťmi, mám vždy dostatok inšpirácie pre svoju prácu. Bohužiaľ, za aktuálnych politických okolností sa zmeny dejú len veľmi pomaly. Aj Čistý deň strácal akreditáciu viac ako rok a vyše dva roky trvalo, kým bol odsúdený psychológ, ktorý zneužil tri dievčatá. Viaceré súvisiace stíhania ešte nie sú stále ukončené.
Na základe tejto kauzy sa však rozsiahlym spôsobom menil zákon o ochrane detí a ministerstvo prijalo množstvo ďalších opatrení. Neustále sa snažím poukazovať aj na to, že Slovensko nezvláda adopcie do zahraničia a buď zámerne alebo z nedbalosti ubližuje deťom. Opakovane sa snažia poslať za hranice také deti, o ktoré už majú záujem slovenskí žiadatelia, niekedy sú to deti, ktoré tu majú väzby s biologickou rodinou. To je proti zákonu i medzinárodným dohovorom. Dosiahla som to, že výberové komisie, ktoré zaraďujú deti na zahraničnú adopciu, boli rozšírené o odborníkov – psychológov a sociálnych pracovníkov.
Novým fenoménom sú aj medzinárodné únosy detí. Pracujem v osvete v tejto oblasti, som v kontakte s mnohými rodičmi, ktorí prežívajú tieto ťažké životné situácie.
Snažím sa pomáhať všade tam, kde ide o práva detí a ľudské a občianske práva. Keď neprechádzajú zákony a ministri sú hluchí, snažím sa týmto ľuďom pomôcť, ako môžem. Píšem im sťažnosti na úrady, žiadosti na súd, sieťujem pre nich odborníkov, niektoré podnety sa podarí prerokovať aj pred parlamentným výborom.

V čom sú u nás podľa vášho názoru a skúseností najviac porušované práva detí a čo by bolo potrebné urobiť, aby sa to zmenilo?

Sociálnoprávna ochrana detí je dlhodobo personálne aj finančne podvyživená. Sociálnych pracovníkov je málo, sú slabo platení, nemajú materiálne vybavenie, zostávajú na svojim miestach často len krátko. Existuje teda množstvo prípadov, ktoré dopadli pre rodinu a dieťa zle len preto, že sa im nemal kto venovať vo chvíli, keď to najviac potrebovali. Nemáme tiež dostatok odborníkov, psychológov, psychiatrov, terapeutov a potrebných špecialistov. Práca súdov tiež veľmi často nezohľadňuje to, že deťom plynie čas oveľa rýchlejšie ako dospelým a nemôžu si dovoliť čakať na rozsudok roky.

Do obrany práv detí sa vkladáte veľmi emocionálne. Nie je však také konanie u političky niekedy kontraproduktívne?

Ja do týchto prípadov emócie nevkladám. Ony tam sú. Bývajú to dramatické situácie, ktoré majú na život dieťaťa obrovský vplyv. Mojím cieľom je hovoriť o tom, že potreba riešenia je naliehavá. Keď ide o deti, mali by sme to tak vnímať všetci. Vyspelosť demokracie sa posudzuje podľa toho, ako sa správa k svojim najslabším.

Ako sa cítite ako žena-politička v mužskom svete? Nikdy ste nemali pocit, že to nie je váš svet?... Zrejme nie, ak ste sa rozhodli kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. Prečo ste sa takto rozhodli?

Máme len jeden svet a ten je nás všetkých. Do prostredia politiky prinášam životy ľudí, na ktorých majú politické rozhodnutia veľký vplyv. Niektorým politikom to treba pripomínať veľmi dôrazne. Aj kvapka padajúca na kameň v ňom vie po čase vyhĺbiť dieru. Som teda trpezlivá a verím, že ak budem kvapkať dostatočne intenzívne, k zmene určite príde.
Európsky parlament má dostatočne silné nástroje na to, aby mohol členské štáty viesť k rešpektovaniu ľudských práv, práv detí, slabých, chorých, starých. Sme krajinou v srdci Európy a na takéto dôležité otázky si nemôžeme dovoliť rezignovať.

Aké sú vaše ambície v prípade, že sa stanete poslankyňou Európskeho parlamentu?

Uchádzam sa o dôveru ľudí, ktorých práva chcem zastupovať na pôde Európskeho parlamentu. Rozhodne bude mojím hlavným poslaním iniciovať také riešenia, ktoré im budú uľahčovať život. Slovensko ako súčasť Európskej únie zaostáva v oblasti dodržiavania ľudských práv, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a rešpektovania rovnosti v právach a slobodách svojich občanov. Nevymožiteľnosť práva zasahuje do života ľudí fatálne. Spolupráca európskych krajín, vzájomný dohľad a pomoc pri dodržiavaní ľudských práv je dnes nevyhnutná. Za ochranu ľudských práv, ochranu práv detí a ich rodín, ľudí s postihnutím a seniorov chcem bojovať silnejšími zbraňami. V Európskom parlamente chcem byť ich hlasom, ktorý bude počuť.

- - Inzercia - -