Dnes je utorok, 19.november 2019, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Roman Juraško: Moja dcéra ma naučila plakať

máj 24, 2019 - 17:21
Keď rozpráva o svojej jedenapolročnej dcére, hlas sa mu naplní nehou a ústa roztvoria do širokého úsmevu. Robí to podvedome a s absolútnou otcovskou odovzdanosťou. Známy moderátor ROMAN JURAŠKO sa v role otca bezpochyby našiel a s radosťou prijíma všetko, čo mu do každodennej cesty prináša.

Foto: TV Markíza

Roman, ste jedným z ambasádorov pochodu proti rakovine prsníka. Rakovina je veľmi rozšírené ochorenie, dotýka sa každého z nás a iste aj vás.

Rakovina prsníka a rakovina všeobecne je civilizačné ochorenie, ktoré sa, žiaľ, objavuje aj v skorších rokoch života a máte pravdu, aj v našej rodine sme sa s ním stretli. Moja mamina mala diagnostikovaný nález na prsníku, našťastie sa ukázalo, že ide o nález benígny. No asi dva týždne sme všetci žili s vedomím, že to bude nádor malígny. Našťastie to bola „len“ cysta, ktorá musí byť sledovaná. Momentálne mám ešte v rodine veľmi blízku osobu, ktorá bojuje s týmto ochorením a ja jej veľmi v tomto boji držím palce. Je to strašidelná diagnóza, no keď sa nádorové ochorenie zachytí dostatočne skoro, je obrovská nádej a pravdepodobnosť na uzdravenie. Aj preto je veľmi dôležité rozprávať o prevencii a apelovať na ňu, pripomínať ženám, aby šli na preventívnu prehliadku a mužom, aby na ňu svoje partnerky a matky posielali.

Ako sa vy venujete prevencii svojho zdravia?

Ja som hypochonder (smiech). Keď spozorujem na sebe akúkoľvek vec, ktorá sa mi nepozdáva, už aj bežím k lekárovi. Niekedy až príliš zaťažujem svoje okolie svojimi diagnózami, ktoré si rád sám určujem. Na jednej strane je to možno zvláštne, ale na strane druhej ma to čiastočne chráni pred samým sebou, pred tým, aby som niečo nezanedbal. Prevencia je teda súčasť môjho života.

Fakt, že je človek hypochonder, až tak veľa ľudí nepriznáva, skúste na seba ešte niečo prezradiť.

Z mojich neduhov? Som nedochvíľny. To je zlá vlastnosť, ktorá je so mnou veľmi úzko spätá a už dlho sa s ňou snažím bojovať. Nerobím to naschvál, nie je to ani prejav arogancie alebo nadradenosti, že na seba nechávam čakať, no tých desať minút meškám vždy (smiech). A práve toto je jedna z vecí, pri ktorých musí mať moja priateľka veľkú trpezlivosť a život so mnou ju v tejto trpezlivosti ešte viac vytrénoval.

Vrátim sa ešte k onej „hypochondrii“, darí sa vám ju prenášať pozorovaním aj na partnerku Dianu a na dcérku Izabelku?

Áno, všímam si ich a zvyknem aj dosť panikáriť, najmä čo sa malej týka. Radšej všetko ideme skontrolovať, nič nepodceňujeme. Zároveň však musím povedať, že už reagujeme trochu inak, ako keď sme boli čerství rodičia. Neustále sme striehli, či sa niečo hrozné nestane. Potom sme pochopili, že dieťa musí občas spadnúť, zakopnúť, musí si samo budovať imunitný systém. Samozrejme, snažíme sa ju izolovať od akéhokoľvek reálneho nebezpečenstva, ale zároveň ju neizolovať od reálneho sveta.

Vami spomínaná prehnaná starostlivosť má už aj rodičovskú diagnózu a názov – helikoptéroví rodičia.

Pretože lietajú okolo dieťaťa ako helikoptéry?

Presne tak.

Priznávam, občas som helikoptérová stíhačka, ktorá sa snaží byť vždy poruke, to skôr Dianka je tá rozvážnejšia, keď ja panikárim.

Čo v domácnosti sa týka výsostne vás?

Sám osebe chcem byť dobrý partner a dobrý otec, to je vec, ktorá sa výsostne týka mňa a v ktorej ma moja priateľka zastúpiť nemôže. Pokiaľ ide o domáce práce, snažím sa byť nápomocný vo všetkom, ale prioritne má všetko pod palcom Dianka. Moja úloha je vysýpanie smetí (smiech) a občas ma k tomu treba postrčiť, aj to je pravda. Nebojím sa žiadnej domácej práce a zvládam ich. Keď treba vysávať, vysávam, keď treba žehliť, žehlím. Tak isto, pokiaľ ide o to byť nápomocný pri Izabelke, nie som otec, ktorý by nevedel, čo s dieťaťom. Práve naopak, užívam si chvíle, keď si Dianka musí niečo vybaviť a ja som s malou sám.

Izabelka je vo veku, keď prekvapuje každý deň niečím novým. Vďaka čomu ste naposledy nad ňou zajasali, možno aj so slzou v oku?

Je to pár dní dozadu, keď som si znova uvedomil, že deti sú oveľa inteligentnejšie, bystrejšie a vnímavejšie, než si myslíme. Má rok a pol a neprestáva ma fascinovať. Už len zrodenie dieťaťa – spojenie dvoch nehmatateľných a voľným okom neviditeľných buniek, z ktorých je za deväť mesiacov človek... To je samo o sebe zázrak a o rok a pol je tento malý človek schopný vlastného názoru, už má nejaký pohľad na svet, dokáže komunikovať a vyjadrovať svoje vnútorné rozpoloženie... Pred pár dňami som si uvedomil, že Izabelka mi rozumie, vie, čo od nej chcem a dokáže reagovať, ale zároveň si uvedomuje, že ja nerozumiem jej, tomu, čo chce ona povedať mne, zatiaľ pár slovami a zvukmi. Nedávno našla gumičku do vlasov, ukázala mi ju a hovorí – baba. Ja jej na to – pripravila si si gumičku pre babku, keď príde? Ona na to – baba havo. Vtedy som si spomenul, že podobnou gumičkou zachytáva Diankina mamina ušká svojmu psíkovi pri jedle, aby sa mohol najesť a nepadali mu do misky, tak som povedal Izabelke – takú gumičku dávate havkovi na ušká, keď papá, však? V tej chvíli rozpažila ruky s výrazom tváre – konečne mi rozumieš. Videl som na nej to šťastie, že som pochopil, čo mi hovorí. Zrazu som sa na ňu díval nie ako na dieťa, ale ako na človeka, ktorý má vybudovaný svoj vlastný svet a priznám sa, odpálilo ma to a dojalo.

O chlapoch sa hovorí, že dospejú, keď sa im narodí dcéra.

Zmenil som sa a tým som istým spôsobom dospel. Hovoria mi to mnohí ľudia a sám viem, že som oveľa citlivejší, ako som bol kedysi. Nehovorím, že som bol tvrďas, ale máločo ma rozplakalo pred tým, ako sa mi narodila dcéra. Teraz? Dianka nemala ľahký pôrod, mali sme veľký strach a odvtedy, akoby som začal vnímať veci oveľa intenzívnejšie. Špeciálne pokiaľ ide o malé deti. Stačí mi pomyslenie a už sa mi tlačia slzy do očí. Môj nebohý starý otec bol takýto citlivý, videl dojímavú reklamu v televízii a už plakal, čo mi na ňom bolo veľmi sympatické. Bol to chlap, ktorého som nadovšetko zbožňoval. A zrazu tento aspekt pozorujem aj na sebe a viem, že sa vo mne spustil práve s príchodom môjho dieťaťa na svet...

Viac sa dočítate v aktuálnej Slovenke

- - Inzercia - -