Dnes je pondelok, 15.júl 2019, meniny má: Henrich
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Manželstvo po slovensky - peniaze, peňáze, peneži

jún 17, 2019 - 12:31
Keď si po siedmich rokoch spoločného života povedali, že vzťah medzi nimi neklape, vyzeralo to, akoby sa nudili a manželské krízy sú predsa moderné...

„Dávaš mi málo peňazí a hoci je pravda, že často chodíme na dovolenky, nezdá sa mi, že žijeme, ako som si predstavovala! Veď stále musíme šetriť a ja som stále pod veľkým tlakom!“ Ozvala sa Slávka jedného dňa a dopovedala, že jej sa veru takýto život nepáči.

„To nemyslíš vážne! Nepracuješ od našej svadby, si doma s deťmi, chodíš po kozmetičkách, kaderníctvach, fitkách a ja na to všetko musím zarobiť! A ešte pravdaže na deti a na celú domácnosť! Pod čím teda som ja, keď ty pod tlakom!“ Snažil sa Anton manželke otvoriť oči, aby pochopila, že má vlastne bezstarostný život. 

A ak dovtedy problémy zvládali, od tohto rozhovoru sa stalo niečo celkom iné. Dvaja ešte stále mladí ľudia sa prestali v manželstve cítiť spokojne a nespravodlivosť, ktorú obaja na sebe pociťovali, ich začala deliť od stola aj od postele. Jedného dňa si Anton priviedol domov priateľa z detstva. Tak veľmi nechcel zostať večer so ženou sám doma! Tak veľmi nechcel znovu a znovu počúvať, ako sa iní majú lepšie, že nahovoril Oskara, aby si u nich urobili príjemný večer.

Otvoríme si vínko a ako za starých čias poklebetíme o všetkom a o všetkých, usmieval sa na kamaráta a ten súhlasil. A hneď po večerných televíznych novinách zazvonil pred dverami novopostaveného domu manželského páru. Všetci traja sa posadili do obývačky a príjemný večer mohol začať. Na začiatku sa zdalo, že i začal. Slávka pripravila obložené chlebíčky, slané pečivo, pravdaže nie domáce, a chlapi sa starali o alkohol. Diskusia to bola veľmi zaujímavá. Trochu sa harkali o politike, trochu o televíznych seriáloch, až napokon prišla reč na vzťahové veci.

„Ty veľmi nerozprávaj, Oskar, veď nie si ženatý,“ zastavil Anton priateľov monológ o tom, ako to funguje v manželstvách. A keď do toho vstúpila Slávka s fňukaním, ako musí kontrolovať ceny a nemôže chodiť nakupovať do Rakúska a dokonca si za mesiac môže kúpiť len jednu poriadnu kabelku, Oskar na ňu pozrel vínom sa lesknúcimi očami a povedal: „Keby si bola moja žena, znesiem ti modré z neba.“ A vtedy to Anton zachytil. Ten Slávkin pohľad, tie rozpálené líca a bol si istý, že jej srdce bije ako zvon na kostole. V závere večierka už sedel v kresle ďalej od gauča a hoci mal dosť vypité, videl. Sem-tam sa jeden druhého dotkli, sem-tam sa jeden na druhého zapozerali.

Hádky o peniaze medzi manželmi pokračovali. Ona sa ustavične sťažovala na ich nedostatok, on sa bránil, že viac zarobiť nevládze. A veď aj načo, keď im nič nechýba a žijú si ako králi!

Anton sa jedného dňa vrátil domov od klienta zo vzdialeného mesta o deň skôr. A tam situácia ako v zlom filme. Deti odložené u svokrovcov, Slávka v posteli s Oskarom. Keď zbadala muža, stojaceho rovno pri posteli, ani to s ňou veľmi nepohlo. „No a? Veď my dvaja už spolu nefungujeme! Vlastne sme rozídení,“ ozvala sa konečne a Oskar sa snažil aspoň zo slušnosti dostať z jej objatia.

Anton sa hneď zbalil a odišiel. Dom museli predať, s peniazmi sa podeliť, kúpil si byt na dobrej adrese a začal sa rozvodový kolotoč. Slávka si určila alimentov toľko, že by sama nemusela pracovať do konca života. Nedávno som sa stretla s Oskarom. Kráčal ulicou sám, s malou nákupnou taškou v ruke. „Jéj! Koľko sme sa nevideli?“ zaradoval sa. „Dva roky? Ako sa máš? Zrejme si so Slávkou...“ ja na to. „Ale kdeže! Po roku mi začala vykrikovať, že málo zarábam. Veď to vždy vedela! Požičiaval som si peniaze od Antona! Takže ma vyhodila z bytu a teraz žijem sám.“

„A Anton?“

„Stretávame sa. Veď sme kamaráti z detstva.“

„Nuž... My ženy sme všelijaké. Niektoré aj pre chlapov neznesiteľné!“ 

- - Inzercia - -