Dnes je utorok, 24.september 2019, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Ivana Šufliarska: Na motorku musíte mať guráž

júl 02, 2019 - 12:12
Bojí sa pavúkov, a to aj celkom malých, čo majú len niekoľko milimetrov. No pokojne si sadne na motorku a reže zákruty. Ivana Šufliarska zo Senca si vodičák na dvojkolesového tátoša spravila pred siedmimi rokmi, keď mala tridsaťštyri rokov, ako matka dvoch detí. Čo ju to vlastne pochytilo – prečo sa žena zamiluje do motorky a uvedomuje si vôbec, aké riziko podstupuje? Dozviete sa aj, v čom sú ženy motorkárky diskriminované.

Foto: Ramon Leško

„Ja som tiež mala motorkárov za darcov orgánov, strašne sa mi to nepáčilo. Jedného dňa však prišiel môj bývalý manžel s tým, že si ide spraviť vodičák na veľkú motorku. Ja som bola zásadne proti – neexistuje, zabiješ sa, necháš ma tu s dvoma deťmi samu!  On si však nedal povedať a kúpil motorku. Po dvoch mesiacoch som si povedala, že to vyskúšam, keďže na štvorkolke, ktorú sme mali doma, ma už jazdiť nebavilo,“ opisuje Ivana, ako sa to všetko začalo. Potom si aj ona urobila vodičský preukaz na motorku. Otvorene priznáva, že to v tridsiatich štyroch rokoch nebola žiadna „sranda“. Aj keď vtedy už dlho jazdila na aute, naučiť sa ovládať dvojkolesový stroj bolo pre ňu ťažké. „Nevedela som to, bála som sa, no potom to jednoducho prišlo. Zvládla som to a na motorke jazdím veľa a rada. Najďalej som bola vo Francúzsku, teda tesne za hranicami s Talianskom, čo je nejakých tisícšesťsto kilometrov,“ hovorí ekonómka zo súkromnej firmy. Jazda na motorke sa pre ňu stala pôžitkom i adrenalínom. „Na motorke cítite vône stromov a kvetov, čo v aute neucítite. Okolie vnímate inak, ako keď sa veziete v uzavretej kabíne. Keď chcete, idete pomaly, užívate si krajinu, je to podľa nálady. Niekedy sa chcete odreagovať, niekedy si proste chcete vyliať žiaľ, hnev, jednoducho všetko, čo je vo vás. A to vám motorka dá,“ vyznáva sa dlhovlasá rusovláska.

Treba si ju obhájiť pred rodinou

Samozrejme, nedá sa, aby sme sa Ivany neopýtali, čo sa každému tlačí na jazyk. Nebojíte sa, že sa vám niečo stane? Myslíte vôbec na deti, je to od vás ako matky zodpovedné? Takto sa správa dospelá žena? „Ale áno, bojím sa. Mám dve deti, znova som sa vydala, mám manžela, mám aj psíkov. Rozmýšľam nad tým, kto sa o nich postará. Ale je to také zvláštne, keď si sadnem na motorku, už sa nebojím. Ja to cítim tak, že si musím vybrať, či chcem v živote niečo zažiť a ostatné nechať na osud. To je moja filozofia – chcem niečo zažiť a jazda na motorke sú emócie. Viete, na motorku musíte mať najmä guráž. Musíte si obhájiť vnútorne pred sebou i pred rodinou, či si môžete dovoliť riskovať život. To bola moja hlavná dilema. Bolo to ťažké, ale potom som si povedala, že už som deti naučila, čo som ich naučiť chcela a mala,“ uvádza Ivana s tým, že si uvedomuje, aké veľké riziko podstupuje. No vraví, že už predtým veľa jazdila na aute, pozná premávku, snaží sa vyhýbať nebezpečenstvu. „Ale niekedy to proste neustrážite. Ak sa má niečo stať, tak sa to stane v aute, na motorke alebo aj keď ide človek  pešo po chodníku,“ dodáva.

Syna pustí najprv na auto

Jej terajší manžel na motorke nejazdí, no Ivana verí, že aj on po čase opäť „pričuchne“ k tejto vášni, motorku totiž kedysi už mal. „Riško mi dôveruje, pustí ma na motorku, ale sa aj o mňa bojí,“ uvádza odvážna žena. Ivana má sedemnásťročného syna Gabriela a trinásťročnú dcérku Rianu z prvého manželstva. „Moje deti sú moje a aj svojho otca. Takže sa tak trošku povahou podobajú na nás a tiež inklinujú k tejto oblasti. Syn má skúter a jazdí zatiaľ len na voľnom priestranstve za dedinou. Dcéra si už vyskúšala detský okruh pre motorky, kde jazdia deti na maličkých motorkách,“ opisuje Ivana, že jablká nespadli ďaleko od stromu. Ale jedným dychom dodáva, že synovi by v tomto veku „riadnu“ motorku nekúpila  a ani by nedovolila, aby na nej jazdil po ceste, v normálnej premávke. „Najprv ho posadím do auta a minimálne päť rokov musí šoférovať. Taký mladý človek ešte nevie, kde je sever a v aute je predsa len v bezpečí. Musíte urobiť tisícky kilometrov, kým sa naučíte správne reagovať a fungovať v premávke,“ vysvetľuje z pozície starostlivej mamy a skúsenej šoférky Ivana Šufliarska.

Zjazdené gumy sú poklona

Najväčší kompliment za jazdu na motorke dostala doteraz od bývalého partnera. „Raz sa tak bavil s kamarátom o motorkách a okrem iného mu povedal – moja žena má viac zjazdené gumy ako ty. Je to motorkárska hantírka a v preklade to znamená, že ten človek vie jazdiť na motorke. Totiž, na pneumatike vidíte, či jazdec vie naklopiť motorku do zákruty. Jazdou s naklonenou mašinou vlastne ukazuje, že sa nebojí,“ vysvetľuje Ivana. Kedysi jazdila s bývalým mužom, teraz jazdí najčastejšie s kamarátkou. „Robíme si výlety do okolia v rámci Slovenska. Kvôli šteniatkam nemám teraz čas chodiť ďaleko. Trasy si vyberáme tak, aby sme niečo videli, niečo zažili. Vyslovene si vyberáme pamiatky – napríklad hrady alebo prírodné krásy. Západ Slovenska máme úplne schodený a keď vidím niečo zaujímavé na motorke, neskôr tam vezmem deti na výlet,“ hovorí. Dodáva, že zatiaľ nemala žiadnu kolíziu, ani nikto do nej nenabúral. Vodiči osobných a nákladných áut sa vraj za posledné roky zlepšili, sú ohľaduplní k motorkárom, k čomu prispel najmä rozmach skútrov. „A čo som si všimla, viac žien začalo jazdiť na motorkách. Raz do roka si robíme takú ,babskú jazdu', tohto roku to bude už 11. ročník. Skrátka zraz žien – motorkárok, kde majú muži vstup zakázaný. Chodí nás tam asi osemdesiat, rekord je okolo stovky. Ale, samozrejme, je nás viac, len nie všetky môžu prísť. Väčšinou to býva na západnom Slovensku, takže z východu neprídu všetky. Najmladšia má dvadsať, je to vysokoškoláčka, najstaršia päťdesiatpäť. Sú medzi nami učiteľky z materskej škôlky, opatrovateľky, čo sa starajú o seniorov, ale aj právničky. Všetky motorkárky sú úplne normálne ženy ako ostatné,“ obhajuje dámy, čo jazdia na dvoch kolesách Ivana.

Chýba ženská farebnosť

A propos, žena na motorke – to je aj ďalší problém – a týka sa, ako inak, obliekania. „My ženy máme katastrofálny výber, čo sa týka oblečenia. Pre ženy vyrábajú okrem čiernej len ružovú alebo bielu. Napríklad červenú, ktorá sa hodí k mojej motorke, nekúpim. To hovorím o kombinézach, ktoré sa nešijú na mieru. My ženy potrebujeme mať na výber v normálnych konfekčných kombinézach... Potrebujeme mať rôzne farby! Nie sme ako chlapi, ktorým stačia jedny nohavice a čierna a biela farba. Sme dámy a chceme si dať niečo pekné na seba, keď si sadáme na motorku,“ vysvetľuje Ivana, ako sú ešte stále ženy – motorkárky diskriminované. Ich sťažnosti plne rozumieme, veď aj ženy na motorkách sa chcú páčiť, chcú, aby ich opačné pohlavie obdivovalo. Ozaj, ako vlastne páni znášajú, keď ich obehne žena na motorke? „To sa musíte opýtať ich. Avšak muži, čo jazdia na motorke, akceptujú nás ženy – motorkárky. Tu nie je žiadny problém. Pre nich je úžasné, že žena sama jazdí na motorke,“ vraví Ivana Šufliarska. Motorkárska vášeň nie je žiadny lacný špás. Napríklad motorka, na ktorej jazdí Ivana, stála štyritisícštyristo eur, a to bol už jazdený stroj. Keby chcela novú, musela by priložiť minimálne ďalšie dve tisícky. A spomínané kombinézy vyjdú od päťsto a viac...

- - Inzercia - -