Dnes je štvrtok, 19.september 2019, meniny má: Konštantín
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Jiří Lábus: Ženské postavy hrám rád

júl 06, 2019 - 12:22
Počas ART FILM FESTU si prevzal v Košiciach ocenenie Hercova misia. Stal sa tak 65. laureátom tejto pocty, ktorú Medzinárodný filmový festival Art Film Fest odovzdáva najvýznamnejším osobnostiam hereckej profesie.

Herec JIŘÍ LÁBUS dokáže svojím výnimočným talentom divákov rozosmiať k slzám i rozplakať.

Vkošickom kine Slovan ste uviedli svoj najnovší celovečerný film Kluci z hor režiséra Tomáša Magnuseka. Nebáli ste sa ísť do projektu režiséra, ktorého považovali za outsidera a jeho predošlý film mal zúfalé hodnotenia?

jiri_labus_-_kluci_z_hor.jpg

Jiří Lábus - Kluci z hor
Foto: 
Lívia Jenčušová

Nebál som sa, tá rola bola pre mňa výzvou. Veľmi som sa tešil na film, páčila sa mi postava, bola zaujímavá a dokonca som sa dopočul, že príbeh sa naozaj stal... Citovo ma to zasiahlo a po prečítaní scenára mi bolo okamžite jasné, že ak by sa to podarilo zrealizovať, mohlo by to diváka osloviť...

Film Kluci z hor mal nečakane priaznivé kritiky a písalo sa, že najmä vašou  zásluhou a zásluhou vášho filmového partnera Martina Dejdara. 

Režisér má môj obdiv, najmä, že si sám zohnal peniaze na realizáciu. Bol to rodinný nízkorozpočtový film. Kostýmy robila jeho mama, nakrúcalo sa v jeho kraji, kúsok od Náchoda. A navyše, mal vyhliadnutý exteriér chalupy a krátko pred nakrúcaním si to majitelia rozmysleli. Produkcia narýchlo hľadala ďalší vhodný exteriér a našli naozaj prekrásny dom.

O filme tvrdia, že ide o českého Rain Mana...

Asi preto, že základný model je podobný. Hlavný hrdina je výnimočný...

Hráte mentálne postihnutého hrdinu. Museli ste hlboko načrieť do svojho kumštu, aby ste sa vcítili do postavy?

Určite. Konzultoval som s odborníkmi, ako sa títo ľudia správajú. Môj hrdina mal niekoľko chorôb. Samozrejme, veľa som o postave premýšľal. Na základe odborných informácií, ako sa tí ľudia správajú, som sa snažil do postavy dostať mozaiku.

Je o vás známe, že nešoférujete rád. Jazdy na motorke s Martinom Dejdarom vo filme boli asi náročné?

Z motoriek a zo šoférovania vôbec mám hrôzu. A husiu kožu, keď len vidím motorkára. Uf  a s Dejdarom jazdy do tých zákrut... Mám takú zvláštnu schopnosť zakaždým vyvažovať motorku, takže sme raz skončili v priekope. Vynadal mi do debilov, aj sme sa trochu „omlátili“. Asi to boli nielen moje, ale aj Dejdarove najhoršie chvíle pri nakrúcaní. Vždy som naňho reval – jazdi pomalšie! Bál som sa zákrut, bolo to vždy hrozné a kvôli záberom sme nemohli ísť pomaly. S Martinom sme kolegovia v divadle Ypsilonka a sme kamaráti, takže vzťah na pľaci bol výborný. On nemusel ani predstierať pred kamerou, že sa máme radi.

V pražskej Viole hráte zaujímavé predstavenie Narodený v cudzine, ktoré je stále vypredané. Ako ste sa spoznali so slávnym choreografom Jiřím Kyliánom?

Spoznali sme sa pri Havlovom filme Odcházení, v ktorom robil choreografiu. Padli sme si do oka. Skamarátili sme sa, je to úžasný človek. Kumštíř svetového kalibru. Sedeli sme v reštaurácii v Prahe a on medzi rečou povedal, že píše poviedky. Aké poviedky píšeš, zaujímalo ma. A on – sú to len také srandičky pre kamarátov. Tak mi ich pošli, povedal som mu. Sú to také trochu surrealistické príbehy, ktoré sprevádza postava istého Cohena. Je to taký čudák putujúci svetom a vždy sa okolo neho „otočí“ nejaký príbeh. Ja robím štyri poviedky a čo ma prekvapilo, on mi do toho nakrútil filmové skeče pri mori a doplnil to hudbou, ktorú sám vybral. Aj toto leto sa za ním chystám do Haagu. Už tretí raz.

Ako sa má váš neodmysliteľný herecký partner Oldřich Kaiser? 

Je v pohode. Často sa nás ľudia pýtajú, ako je možné, že sme vydržali štyridsať rokov. Ale obaja sme tolerantní ľudia a ani jeden nie je ješitný. Keď vymýšľame nejaké scénky, jeden má nápad a druhý povie – to je blbé,  tak sa navzájom nenaštveme. Robíme už spolu viac ako tridsať rokov v rádiu Tlučchorovu rodinku. Vysiela sa každý týždeň a je to čistá improvizácia. Iba si povieme tému, o čom to bude. A nahrávame dokonca u nás, v izbe. Príde zvukový majster a nahráme dva diely. Témy hľadáme v živote, nie je to zložité, žijeme v takej šialenej dobe.

Ste vari najobsadzovanejší chlap v ženských úlohách…

To vzniklo už pred tridsiatimi rokmi, keď sme s Oldom začali robiť spoločné programy. Vždy tam bola nejaká ženská postava, ktorú na seba jeden z nás musel vziať.  Veľa čerpám z ľudí, ktorých vidím na ulici. Keďže jazdím hromadnou dopravou, len čo zbadám čosi zaujímavé, hneď to uplatním. A priznávam, že tiež ťažím veľa z matky. Zavše používam priamo jej výrazy.

Napríklad?

Napríklad, keď išiel tatko do reštaurácie, mama mu vždy vravievala – tatuško, maj návratníka!

Milujem vašu Marge Simpsonovú. Mimochodom, kde ste nabrali schopnosť meniť hlasy?

V detstve. Televízor sme nemali, rodičia ho kúpili, až keď som mal osemnásť, tak som si vystačil s knižkami a každú nedeľu popoludní som počúval v rádiu rozprávku. A tak som túžil stať sa rozhlasovým hercom. Kupoval som si na Staromestskom námestí rozprávkové hry pre bábky a doma som ich predčítal do hrnca, aby to lepšie znelo (smiech). Vyžíval som sa v striedaní mužských a ženských hlasov, čertov, čarodejníkov, princezien, kráľov, ježibáb, a to mi zostalo. Celý život si vlastne len plním tento sen...

Momentálne nakrúcate?

Seriál s Janom Hřebejkom Zločiny starej Prahy. Je to niečo podobné ako boli Hriešni ľudia mesta pražského. Je to sedem autentických prípadov a ja hrám patológa. Nakrútili sme to za deň, pretože všetky scény mám v pitevni. Nebolo to vôbec zložité nakrúcanie, menili sa iba komparzisti na pitevnom stole. Mal som pri sebe odborníka, patológa, ktorý mi radil a upresňoval. Výborná práca. Užíval som si ju.

Čo plánujete v lete, oddýchnete si?

Nemám žiadnu prácu, iba tri predstavenia v Kalichu, ktoré hrám s Kaiserom. No a pôjdem na milovanú chalupu v Južných Čechách, odkiaľ pochádzala mama. A budem maľovať. 

Stále maľujete?

Otec maľoval senzačne, chcel byť maliar, ale stará mama mu to vyhovorila. Takže vyštudoval architektúru a maľovanie bolo jeho koníčkom. Učil ma, ako maľovať krajinky. Keď mám čas, nejakú si načrtnem a potom ju na chalupe pastelom alebo akvarelom dorobím. Olejom nie, som človek netrpezlivý, na mňa je tá technika pomalá.

Pôjdete aj do zahraničia? 

Pretože mám rád Španielsko, pôjdem sa pozrieť do Valencie. Ešte som tam nebol.  A viete, že sa mi raz podarilo priletieť z Barcelony do Prahy na električenku? Mal som občiansky v košeli vo vrecku a keď sme prišli k okienku, šmátram a nikde nič. Otvoril som kufor, vybaľoval som veci a hľadám. V žiadnej košeli nebol. Kamarát mi hovorí – ty asi do tej Prahy neodletíš. Vravel, že musím ísť na konzulát a oni vystavia náhradný doklad a môžem odletieť najskôr zajtra. A napokon sa opýtal, či nemám nejaký iný doklad a ja som objavil v peňaženke preukaz penzistu, že môžem jazdiť zadarmo. Bola tam fotografia a dátum narodenia. Keď budú pýtať identifikačný doklad, povedz, že to je ID, poradil mi kamarát. Prišiel som k prvej kontrole a podal som doklad, pani sa vyklonila z okienka – What is it? A ja: „Ajdýýý.“ „...What?“ „Ajdýý,“ špitol som so stiahnutým hrdlom. Zízala na to a začala niečo vyťukávať na počítači. Potom spustila do telefónu tirádu, nerozumel som ani slovo, iba záver: „Si, si.“ Ona mi to fakt dala, mohol som ísť ďalej a prešiel som rovnako aj cez ďalšiu kontrolu. Bol som zhrozený, že takto by mohol prejsť akýkoľvek terorista a vyhodiť to všetko do luftu... Po prílete do Prahy som na letisku ešte raz prehľadal kufor a občiansky som napokon objavil...

Svoj komediálny talent Jiří Lábus uplatnil v množstve divadelných a filmových úloh. Za dramatické roly získal niekoľko ocenení, vrátane Českého leva a divadelnej Ceny Thálie. Jiří Lábus tvrdí, že nemá typickú hereckú ctižiadosť a je vďačný za každú zaujímavú rolu. Hral v početných filmoch – napríklad Slunce, seno, jahody, Černomodrý svět, Odcházení, Obsluhoval jsem anglického krále, deti ho poznajú ako Rumburaka zo seriálu Arabela, geniálne nadaboval mnohé úlohy, najznámejšia je Marge zo seriálu Simpsonovci. Jeho domovským divadelným javiskom je Ypsilonka.

- - Inzercia - -