Dnes je nedeľa, 18.august 2019, meniny má: Elena, Helena
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Juraj Hamar: Nechcem konzervu starých čias

júl 17, 2019 - 14:41
Hádam u nás niet človeka, ktorý by značku SĽUK nepoznal. Slovenský ľudový umelecký kolektív je profesionálne teleso, ktoré sa zameriava na umelecké spracovanie a interpretáciu tradičného ľudového umenia. Vznikol v roku 1949 a členovia súboru za tie roky odprezentovali náš folklór takmer vo všetkých krajinách Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Generálnym riaditeľom súboru je už deväť rokov doc. Mgr. Juraj Hamar, PhD., ktorého sme v súvislosti s významným výročím požiadali o rozhovor.

Aké to je riadiť súbor, ktorý už sedemdesiat rokov rozdáva krásu, radosť a emócie? Vďaka čomu je podľa vás SĽUK taký úspešný? Kto zásadne formoval súbor?

Cítim predovšetkým veľkú zodpovednosť a rešpekt voči mojim predchodcom. Ten úspech sa zrodil najmä vďaka vzácnej harmónii mimoriadnych umelcov – choreografov, hudobných skladateľov, kostýmových výtvarníkov a  vynikajúcich  interpretov – tanečníkov, spevákov, muzikantov. A napokon, je to aj inštitucionálna podpora našich zriaďovateľov. A kto zásadne formoval teleso? To je ťažká otázka. Sedemdesiat rokov je celý ľudský život. Každá generácia mala svoje hviezdy, ale ja sa s mimoriadnou úctou a  ďakou obraciam najmä na tú zakladateľskú. Prvý program pripravilo v podstate vtedajšie vedenie SĽUK-u: Emil Rusko ako riaditeľ, Pavol Tonkovič ako umelecký vedúci, Alexander Moyzes ako hudobný skladateľ a Štefan Tóth ako choreograf. Bez nich by SĽUK nevznikol. Ale, samozrejme, boli to aj osobnosti, ktoré formovali teleso celé desaťročia. V prvom rade Juraj Kubánka ako choreograf a z hudobných skladateľov spomeniem aspoň Tibora Andrašovana a Svetozára Stračinu. Viem, že je nefér nespomenúť aj ďalších, no na to tu nemáme priestor.

Pripravili ste niekoľko vystúpení, prostredníctvom ktorých oslavujete výročie. Začali ste v Košiciach, vystúpili ste v Pezinku, vo Východnej. Čo ďalšie chystáte a ktoré klenoty z repertoáru ukážete divákom?

Dramaturgia SĽUK-u sa v roku 70. výročia jeho vzniku zamerala na prezentáciu programov súčasného repertoáru a programy, ktoré odkazujú na takzvaný Zlatý fond SĽUK-u. Ale to systematicky robíme už niekoľko rokov. Okrem novej, inovatívnej i experimentálnej tvorby nezabúdame na skvelé diela našich predchodcov. Tak je to  aj v roku nášho výročia. Máme naštudované staršie diela majstra Kubánku, ale verejnosti ponúkame aj novšiu, respektíve súčasnú tvorbu SĽUK-u. To, čo sme pre  divákov pripravili, ponechám ako prekvapenie. Určite nebudú sklamaní!

Okrem toho, že ste generálnym riaditeľom SĽUK-u, naďalej fungujete ako dramaturg a režírujete programy. Stále máte tvorivú invenciu a zdá sa, že aj  nevyčerpateľnú studnicu nápadov. Čo vás motivuje? Je to láska k folklóru, rodnej zemi, ľudia, s ktorými sa stretávate?

To, že som generálnym riaditeľom SĽUK-u, je len zhoda okolností. Pre SĽUK som ako autor robil už niekoľko rokov predtým. SĽUK mal počas celej sedemdesiatročnej existencie tvorcov, ktorí podobu telesa formovali. Nemuseli byť vždy riaditeľmi. Ja som do SĽUK-u prišiel s istou víziou, ktorú sa snažím napĺňať. Áno, je to aj láska k folklóru, rodnej zemi, inšpirujú ma ľudia, ktorých stretávam, ale predovšetkým je to snaha o umeleckú tvorbu, ktorá môže sprístupniť súčasnej generácii folklór prostredníctvom scénických podôb.

Čo bolo pre vás za tie roky najťažšie? Povedali ste si niekedy – tak dosť, už ma to nebaví! A kedy ste, naopak, prežívali najväčšiu satisfakciu?

Tak už dosť!, som si povedal často. Ale Už ma to nebaví! nikdy. Najväčšia satisfakcia, samozrejme, prichádza po každej úspešnej premiére nového programu.  Ale to je trochu také novinárske klišé. Osobne prežívam najväčšiu satisfakciu po každom vystúpení SĽUK-u,  pri ktorom som, alebo aj nie. Naposledy na festivaloch v Strážnici alebo vo Východnej. Teším sa z úspechov predstavení, ale ešte väčšiu radosť mám, ak mám možnosť neskôr zdieľať svoje dojmy s našimi umelcami.

Súčasná doba folklóru nahráva, ľudia sú po rokoch opäť „hladní“ po ľudových piesňach, pýšia sa ľudovým odevom. Ako vidíte budúcnosť SĽUK-u, ako by sa podľa vás mal ďalej profilovať? Chcete urobiť nejaké zmeny? Akým spôsobom treba zachovávať a udržiavať folklór?

Je to veľa otázok na jednu odpoveď. Každá minca má dve strany. Teší ma mediálny aj inštitucionálny záujem o folklór. Ľudia nemusia byť „hladní“ po ľudových piesňach a krojoch. Veď tie tu stále boli a sú! Otázka je, ako sa to prezentuje. Ide o záchranu, podporu, dokumentáciu, propagáciu a ochranu folklóru ako dôležitej súčasti nehmotného kultúrneho dedičstva alebo o podporu pseudo romantických programov na hrane folklórneho gýču? SĽUK by sa mal naďalej profilovať v  om duchu, ako boli vízie jeho zakladateľov pred sedemdesiatimi rokmi. To znamená na jednej strane úctu k tradíciám, na druhej tvorivé hľadanie súčasných možností štylizácie autentického folklóru v prostredí profesionálnej umeleckej tvorby. SĽUK by nemal byť konzervou starých čias. Každý nový program je pre nás výzvou a v dobrom slova zmysle aj rizikom toho, čo divákom prinášame na scénu. Našou úlohou nie je  zachovávať a udržiavať folklór. Na to máme iné inštitúcie, amatérske folklórne hnutie v podobe folklórnych skupín, detských a amatérskych folklórnych súborov a ďalších. My chceme folklór prezentovať v nových, aktuálnych a, samozrejme, atraktívnych umeleckých podobách. To bolo pre tvorbu SĽUK-u príznačné počas celej jeho existencie. Mení sa estetika a poetika folklóru na scéne, ale princíp umeleckej štylizácie, modernosti, respektíve súčasnosti v SĽUK-u stále zostáva. Naši autori nepracujú len s pôvodným materiálom, ale aj s technickou vyspelosťou interpretov. Máme vynikajúci tanečný súbor, skvelú ľudovú hudbu a mimoriadne talentované speváčky. Neplánujeme žiadne zásadné zmeny v tvorbe. Súbor je vo veľmi dobrej kondícii.

- - Inzercia - -