Dnes je utorok, 22.október 2019, meniny má: Sergej
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Znamenia z onoho sveta - Žena v bielom

júl 19, 2019 - 08:00
Ako stredoškoláčka som sa veľmi skamarátila so spolužiačkou, ktorá k nám dochádzala do školy s neďalekej dediny. Keď bolo zlé počasie či kalamita, tak prespávala u nás a na oplátku ma pozvala v lete k nim na prázdniny.

Dedinka to bola malá, učupená pod horami, veľa domov už bolo prázdnych, lebo sa z nich ľudia odsťahovali do mesta a využívali ich len ako rekreačné chalupy.

Tajomná sedliacka chalupa

Chodili sme po okolitých lesoch, obdivovali nádhernú prírodu, no mňa najviac upútal jeden opustený starý dom. Na prvý pohľad bolo vidieť, že to nebola chudobná sedliacka chalupa, ale zámožná stavba v starosvetskom štýle. Nechápala som, prečo je opustená a prečo sa o ňu nikto nezaujíma. Tamara mi porozprávala, že ten dom má zlú povesť. Vraj tam pred vojnou žil bohatý obchodník, ktorý sa oženil s mladou krásnou ženou, na ktorú veľmi žiarlil. Ľudia v dedine si preto z neho uťahovali, čo ho privádzalo do zúrivosti. Svoju žiarlivosť utápal v alkohole a opitosť v ňom prebúdzala agresivitu. Raz musel odcestovať za nejakými obchodmi a keď sa po troch týždňoch vrátil, žena mu s radosťou oznámila, že čakajú dieťa. Najskôr sa potešil, no potom mu v hlave začali vŕtať pochybnosti, či je skutočným otcom. Hoci mu manželka prisahala, že mu nikdy nebola neverná, jeho paranoja narastala. Raz sa opil v krčme, chlapi sa mu posmievali a on sa pobral domov, kde v záchvate nepríčetnej zúrivosti dobodal na smrť svoju tehotnú manželku. Keď vytriezvel a zistil, čo spravil, obesil sa priamo v spálni nad jej nehybným telom. Ten dom bol odvtedy opustený, lebo vraj v ňom možno doteraz stretnúť nešťastnú ženu zahalenú v bielom závoji.

Prízrak so smutným pohľadom

Tá historka ma zaujala, ale vzbudila vo mne aj strašnú zvedavosť. Naliehala som na spolužiačku, aby sme sa v noci šli presvedčiť, či je na tom niečo pravdy. Tá spočiatku váhala, ale napokon súhlasila. Bolo čosi pred jedenástou, keď sme sa vykradli von a pomaly prichádzali k tomu opustenému domu. Boli sme už celkom blízko, od brány nás delilo len pár krokov, keď som vtom uvidela sedieť pred prahom ženu v bielom, ako si rukou objíma kolená a uprene na mňa  hľadí smutným, vyčítavým pohľadom. Obrátila som sa na kamarátku, či to vidí tiež. No ani som nevypovedala otázku, des v jej očiach bol jasnou odpoveďou. Zvrtli sme sa a bežali čo najrýchlejšie preč. Trvalo nám hádam dva dni, kým sme sa vedeli o tom, čo sme videli, rozprávať a dodnes rozmýšľame, čo to vlastne bolo. Či naša vidina vyvolaná fantáziou alebo skutočný prízrak.

Jana C., Prievidza

- - Inzercia - -