Dnes je štvrtok, 12.december 2019, meniny má: Otília
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh - Dovolenka plná prekvapení

júl 22, 2019 - 17:00
Bol štvrtok, úplne obyčajný všedný deň, keď mi z ničoho nič zavolala kamarátka Petra, či s ňou nechcem ísť na dovolenku k moru. Keďže nie som typ, ktorý sa dlho rozhoduje, okamžite som prikývol. To som netušil, čo všetko ma čaká...

S Petrou sme sa dohodli na last minute do Grécka s odchodom o  tri dni. V deň odletu sme sa stretli o štrnástej na letisku, ako bolo uvedené v pokynoch. No nikde nikoho. Po dvoch hodinách prišla delegátka s tým, že let sa presunul na dvadsiatu prvú a že nám to nemohla oznámiť, lebo na nás nemala telefón. Divné, obaja sme jej ho diktovali v cestovnej kancelárii. Odleteli sme niekedy okolo polnoci a po ceste sme sa bavili na tému „zmätočný začiatok - dobrý koniec,“ ale netušil som, že meškajúce lietadlo bolo len najnevinnejším prekvapením tejto zvláštnej dovolenky.

Zradná fľaša

Ďalšie prekvapenie nás čakalo pri ubytovaní. Vysvitlo, že namiesto all inclusive máme len light inclusive, takže obedy a večere si musíme platiť... Povedali sme si, že to nás predsa neznechutí, a vybrali sme sa do mesta, že si kúpime fľašu vína a zrelaxujeme sa na izbe. Víno som postavil v izbe na stôl, chvíľu som sa kochal jeho dokonalou farbou, potom som začal hľadať vývrtku. Žiadna v izbe nebola. Keď som sa pozrel na sklamanú Petru, napadlo mi, že fľašu otvorím starým známym spôsobom, vtlačením zátky do fľaše. Bohužiaľ, fľaša pod tlakom praskla a ja som si škaredo porezal dva prsty. Krv striekala po izbe a bolo zrejmé, že návšteve na pohotovosti sa nevyhnem. V ambulancii mi ospalo vyzerajúci lekár oznámil, že on nie je chirurg a musíme počkať na kolegu. Za túto informáciu mi naúčtoval 90 eur. Keď konečne odborník prišiel a pozrel sa na ranu, rezolútne vyhlásil, že to treba okamžite zašiť. Zašívali mi to na operačnom stole asi hodinu a potom som sa dozvedel, že  musím zostať tri dni na pozorovaní. Nebolo mi všetko jedno. Previezli ma na ortopédiu a keďže izby boli obsadené, nechali ma ležať na chodbe. Napichali mi antibiotiká a analgetiká proti bolesti a po chvíli som zaspal...

Zemetrasenie

Neviem, ako dlho som spal. Odrazu ma zo spánku prebral hluk a otrasy. Nevedel som, čo sa deje. Ľudia okolo mňa sa prežehnávali a kričali, že je zemetrasenie, ale bol som taký omámený liekmi, že som to ani poriadne nevnímal. Prebral som sa až na druhý deň. Trval som na tom, že chcem hneď odísť, ale povedali mi, že s mojou poistkou je nejaký problém a prepustia ma až po zaplatení 450 eur za ošetrenie a hospitalizáciu.

Našťastie Petra mala so sebou finančnú rezervu a aj keď ju plánovala použiť úplne inak, prišla, zaplatila môj dlh a vrátili sme sa do hotela s tým, že zvyšné dovolenkové dni si užijeme a nezabráni nám v tom ani to, ak sa na tomto mieste rozhodnú dovolenkovať žraloky z celého Stredomoria.

Samozrejme, že sme tieto „veselé príhody“ rozprávali dovolenkárom pri vylihovaní na pláži. Nestačili sa čudovať, akú máme smolu a pár z nich so smiechom poznamenalo, že sa s nami ani neodvážia sadnúť do lietadla... Úsmevy na tvárach nám zmrzli, keď delegátka oznámila, že náš let sa pre poruchu stroja odkladá na ďalší deň. Vchádzali sme do lietadla s malými dušičkami, ale bol to, vďakabohu, pohodový let a všetci sme šťastne pristáli na rodnej hrude.

Milan S., Žilina

- - Inzercia - -