Dnes je nedeľa, 15.december 2019, meniny má: Ivica
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh - Láska z vypočítavosti

júl 25, 2019 - 15:00
Michal už dlhé roky chodí ako telo bez duše. Dlho mu trvalo, kým si uvedomil, koho to vlastne miloval a aká vysoká bola cena za lásku. A hoci je už z najhoršieho vonku a zariadil si život po svojom, so stratou rodiny sa nikdy nezmieri. Alena mu bola všetkým. A ani teraz, po všetkých skúsenostiach a faktoch, ktoré vyšli najavo, si nepripúšťa možnosť, že si ho brala len z vypočítavosti.

Prvých desať rokov nášho spoločného života bolo nádherných. Neženil som sa ako mladé ucho. Ťahalo mi na tridsiatku, mal som byt a auto. Alenino veno pozostávalo len z jej mladosti a krásy. Cítil som sa ako v nádhernom sne, keď sme stáli spolu pred oltárom. A keď sa nám narodili dcérky Veronika a Mišelka, mal som pocit, že mi patrí šťastie celého sveta. Len čo dievčatká trochu podrástli, Alena sa zamestnala v tej istej firme ako ja a hoci sme boli spolu takmer neustále, na rodinnej idyle a harmónii to nič neubralo. Skôr naopak. Teda aspoň ja som to tak vnímal.  No nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Blesk z jasného neba

Jedného pekného decembrového dňa mi moja najdrahšia z ničoho nič oznámila, že by bolo dobre, keby som odišiel z firmy, lebo vraj niektorým prekáža, že pracujeme spolu. Konkrétne komu a prečo, to mi už nevysvetlila. Vlastne som na tom ani veľmi nenástojil. Zvyknutý spraviť všetko, čo jej vidím na očiach, prikývol som a našiel si prácu v inej firme. Prešlo pár mesiacov a opäť ma zaskočila zvláštnym prianím. Zverila sa mi, že prežíva krízu a či by mi neprekážalo, keby sa na pár mesiacov odsťahovala z nášho bytu aj s deťmi, kým si to v sebe nejako neujasní. V záujme zachovania rodiny som súhlasil aj s týmto. Dnes už viem, že to bol prejav mojej slabosti.

Odišla v sobotu. V nedeľu mi už dievčatá chýbali, a tak som sa vybral za nimi, do ich „prechodného“ domova.  Zazvonil som pri ich dverách, no žena ma nepustila ani len cez prah. Odbila ma so slovami, že tam nemám čo hľadať a mám vypadnúť.

Cudzí chlap

To, že Alena mala už dlhší čas na našom bývalom spoločnom pracovisku milenca, vedeli všetci okrem mňa. Ten vzťah bol nesmierne intenzívny, ale ako sa ukázalo, viac z jej strany, ako z jeho. Dotyčného viac fascinoval majetok, ktorý by mohol prostredníctvom nej získať, než ona samotná. Presvedčil ju, že keď sa rozvedie, ako matka maloletých detí získa všetko. Byt aj chalupu, ktorá bola vlastne celoročne obývateľným domom. Trvalo mi dlhé roky, kým som ju presvedčil o opaku.

Podobrotky to nešlo

Samozrejme, nechcel som veci hneď riešiť radikálne. Moje city voči nej stále nevychladli a tlela vo mne nádej, že príde k rozumu a vráti sa k rodinnému krbu. Mnou navrhovanú dohodu, že jej prenechám byt, ak mi umožní stretávať sa s dcérami bez obmedzenia, však roztrhala a hodila do koša s tým, že byt jej nestačí a chce všetko. Súdili sme sa dlhé roky. Sústavne spochybňovala pravosť katastrálneho záznamu, oháňala sa materstvom, z času na čas osviežila súdne pojednávanie tým, že ju fyzicky napádam. Nič z toho sa jej síce nepodarilo preukázať, ale na odročenie pojednávania a vytýčenie nového to stačilo. Medzitým sa mi dievčatá úplne odcudzili. Zmanipulovala ich tak, že odmietli mňa aj mojich príbuzných. Keď umrela moja mama, neprišli ani na pohreb. Spomínam si na osemnáste narodeniny staršej dcéry. Opovržlivo pozrela na kyticu ruží v mojich rukách a povedala, že chce aspoň tisíc. Nie ruží, ale eur. Mojim dcéram, rovnako ako ich mame, išlo už len o peniaze.

V zajatí paragrafov

Po právnej stránke bola celá záležitosť jasná a jednoduchá. Spoločný majetok sme s Alenou nikdy nemali. Chatu som postavil ešte pred uzavretím manželstva, byt som kúpil tiež pred tým, ako som sa oženil. V liste vlastníctva bol zapísaný len jeden majiteľ, ja. Moja niekdajšia ochota vzdať sa bytu v prospech Aleny stroskotala na jej nenásytnosti. Záverečný verdikt súdu vynesený na jar tohto roku znel jasne. Alena nemá právo na nič z môjho majetku. Nemusel som jej hľadať ani náhradné ubytovanie, keďže dcéry sa medzitým osamostatnili.

A viete, čo je na tom najzábavnejšie? Alena ma prednedávnom navštívila. Stála rozžiarená na prahu môjho bytu, pohnutým hlasom sa kajala zo svojich chýb a tvrdila, že až teraz si uvedomila, že som láskou jej života. Bola taká dotieravá, že som ju musel jednoducho vyhodiť.

Michal, Prešov

- - Inzercia - -