Dnes je sobota, 21.september 2019, meniny má: Matúš
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Anna Záletová z Oscarom ovenčeného filmu Obchod na korze: Herečka slávna v Sabinove

august 23, 2019 - 10:14
Mala osemnásť, keď do dediny prišli filmári. Ľudí z Drienice volali do Sabinova, že sa tam bude nakrúcať film. Rodičia súhlasili, a tak oblečení v krojoch spolu s ostatnými z obce ochotne pózovali pred kamerami. Pani Anna Záletová, dnes 73-ročná dôchodkyňa, je jedna zo žien, čo hrali ako komparzisti v slávnom filme Obchod na korze. Bol to prvý československý film, čo získal Oscara. Aj po rokoch vraví, že to bol zážitok na celý život. Nakrúcať išla dokonca aj na Barrandov do Prahy.

„Dnes už bývam niekoľko rokov v Sabinove, ale vtedy som žila s rodičmi v blízkej dedinke Drienica. Bola som v maturitnom ročníku na gymnáziu, keď v jeden deň rozhlasom vyhlásili, že sa nakrúca film. Robili nábor a vraveli, že kto chce, nech príde do Sabinova. Poslali po nás autobus, no niektorí z dediny išli aj na vozoch a po filmovaní nás odviezli späť,“ hovorí Anna Záletová. Bývalá učiteľka hrala v dvoch scénach. V prvej stoja s kamarátkou pred obchodom a vytriasajú si z čižiem kamienky. V druhej s mamou a ďalšími ženičkami nakupujú v obchode, v galantérii vdovy Lautmannovej. A práve kvôli týmto záberom musela s ostatnými ženami z dediny vycestovať až do Prahy. Päť dní strávila v barrandovských ateliéroch. „Už to, že sme išli do Prahy prvou triedou a zadarmo, bol pre nás ženy z dediny zážitok. Ubytovali nás v jednom hoteli priamo na Václavskom námestí,“ spomína. Pani Záletovú vtedy prekvapila filmárska technika, ilúzia, s ktorou film pracuje. „V jednom ateliéri bola vytvorená Lautmannkina predajňa. Mne bolo čudné, že cez okná obchodu som videla Sabinov... Keď som pozrela von, akoby som bola v Sabinove. Vtedy mi to nešlo do hlavy, ale potom som uvidela veľké panely, na ktorých boli fotografie Sabinova. Došlo mi, že filmári nafotili mesto a potom fotky zväčšili a nalepili za okná,“ opisuje pani Anka.

Za honorár plisovaná sukňa

V Prahe zažila aj ďalšiu príhodu. Dnes sa na tom smeje, vtedy jej však do smiechu veru nebolo. „V hoteli, kde sme spali, bol taký systém, že keď sme sa chceli osprchovať, museli sme ísť po kľúče od spŕch na recepciu. Sprcha bola totiž jedna, pre všetky izby na chodbe. Ja, oblečená v kroji, som išla na recepciu po kľúč. Sedeli tam černosi, rozprávali sa po česky a keď ma zbadali, pobrali sa za mnou. Možno sa chceli opýtať na kroj, ja som totiž vo filme účinkovala v kroji, ktorý som bežne nosila u nás v Drienici, aj keď som išla do školy, do Sabinova. No z tých černochov som bola vyplašená, viete, dievča z dediny. Začala som utekať, pretože som sa bála, že ma zoberú,“ spomína pani Anka. „Vtedy som prvý raz na vlastné oči videla ľudí tmavej pleti,“ dodáva. Za päť filmovacích dní v Prahe zarobili s mamou sto korún. To bolo na vtedajšie časy dosť. Stravu, cestu a ubytovanie hradila produkcia filmu. „Pamätám si, že som si z tých peňazí kúpila látku na šaty a jednu plisovanú sukňu,“ vraví pani Anka. Počas nakrúcania sa stretla aj s pánom Jozefom Kronerom, aj v Sabinove aj neskôr v Prahe. „Rozprávali sme sa, čo bolo treba k filmu. Zapôsobil na mňa ako skutočne zlatý človek. Ale s pánom Kronerom mám ešte jeden zážitok. Náhodou sme sa po rokoch stretli v Žiari nad Hronom, už som mala tri deti. On tam nakrúcal Kosenie Jastrabej lúky a my sme tam boli na dovolenke. Manžel sa mu prihovoril, a keď sme povedali, že sme zo Sabinova, hneď sa pustil s nami do reči. Potom sme sa s ním vyfotili. Ja som chcela, nech sú na fotografii s pánom Kronerom len moje deti, no on povedal – pani kolegyňa, poďte aj vy si k nám sadnúť na schody. A tak mám s ním spoločnú fotku, na pamiatku,“ hovorí s radosťou v hlase pani Anka. Fotografiu má aj s režisérom Jánom Kadárom, odfotili ich, keď boli na Barrandove. A aké bolo nakrúcanie pod taktovkou pána Kadára? „Nás nebolo treba pri scéne v obchode veľmi riadiť. Len nám povedal, čo máme robiť – že máme ísť do obchodu a že si máme pýtať tovar. Pre ženy bolo bežné nakupovať, žiadne problémy sme s tým nemali,“ vraví.

Poliaci ju oslovili do dokumentu

Veľký dojem na pani Anku urobila Ida Kamińska, herečka, ktorá vo filme stvárnila vdovu Lautmannovú. „Keď sme boli na Barrandove a nakrúcala sa scéna v obchode, učili sme ju pomenovať jednotlivé veci, aby to vedela vysloviť – napríklad povojník pre maličké deti a tiež zicherhajsky – zatváracie špendlíky. No, najviac ma prekvapilo, že v civile to bola skutočná dáma, ale keď hrala postavu, zmenila sa na starú ženu. A to aj pohybmi a gestami, nielen tým, že ju zamaskovali. Veľmi som na nej obdivovala, že sa vedela tak zmeniť a tak perfektne zahrať úlohu. Priamo som však s pani Idou nehovorila. Bola som vtedy len osemnásťročné dievča, v podstate najmladšia zo všetkých žien, čo tam boli,“ vysvetľuje.

Pani Záletovú vlani v októbri oslovilo isté poľské štúdio, ktoré chystá  dokumentárny film o herečke Ide Kamińskej. Poľskí dokumentaristi za ňou prišli až do Sabinova, takže aj ona bude účinkovať v celoživotnom dokumente o tejto veľkej poľskej herečke. „Celkovo mi to nakrúcanie filmu v pamäti utkvelo ako niečo príjemné a bol to zážitok na celý život. To sa jednoducho nedá zabudnúť,“ vyznáva sa pani Anka.

Urobili z nej Janu Brejchovú

To, že účinkovala vo filme, sa dozvedeli aj na gymnáziu. A keď mali stužkovú, v rámci programu, v ktorom na každého študenta „našili“ nejakú pesničku, na pani Anku „našili“ pieseň Nej, nej, nej od Pavlíny Filipovskej z roku 1963. Okrem iného sa v nej spieva Ona je doslova jak Jana Brejchová. Pani Anna priznáva, že v tom čase jej spolužiačky trochu závideli, že bola filmovať v Prahe a že vystupuje vo filme. Po maturite išla študovať na Pedagogickú fakultu do Prešova a potom tridsaťšesť rokov učila v základnej škole, na prvom stupni. S manželom Antonom sa spoznali ako deti v základnej škole a majú štyri deti – syna a tri dcéry. Teraz je už dvadsať rokov pani Anka na dôchodku. „Keď dávajú v televízii ten film, stále sa hľadám. A potom hovorím – tam som ja, tam som s mamou... Naši si ma doberajú a hovoria mi –  no, herečka, aká si významná, aká si slávna v Sabinove. Zo žien, čo hráme v scéne v obchode, sme zostali už len štyri, ale všetky som poznala, všetky boli z Drienice,“ vraví.

Sabinov vybral Juraj Herz

Veľkým fanúšikom filmu Obchod na korze je Juraj Vrábel ml., mladý muž, ktorý – ako inak, pochádza zo Sabinova. Nie, on filmovanie nezažil, napriek tomu sa doň doslova zamiloval. Všetky scény vie naspamäť a o oscarovom diele napísal aj knihu. „Mňa zaujal najmä tým, že sa nakrúcal v našom meste. Druhý dôvod sú reálie filmu a obdobie, v ktorom sa odohráva. Rozhodol som sa, že pohľadám všetky exteriéry, pri ktorých sa v meste nakrúcalo. Páčilo sa mi, že ulice, po ktorých denne chodím, vidno vo filme. A potom som začal hľadať ľudí, ktorí hrali ako komparzisti,“ vraví vyštudovaný historik. Juraj Vrábel ml., ktorý pracuje ako hovorca mesta Sabinov, vycestoval kvôli Obchodu na korze aj do Prahy, do barrandovských ateliérov. „Chcel som si pozrieť filmový archív a zistil som, že ich archív je oveľa chudobnejší ako moja zbierka. Takže som archívu daroval jednu knihu. Nie odo mňa, ale od iného autora,“ rozpráva so zaujatím. „To, že sa filmovalo v Sabinove, má na svedomí Juraj Herz. Tento slávny režisér, ktorý už nie je medzi nami, rozhodol, že film Obchod na korze sa bude nakrúcať práve v tomto mestečku. Bol rodák z Kežmarku, takže blízky Sabinov poznal. Mimochodom, Herz vo filme pôsobil ako pomocný režisér a mal na starosti vizuálnu stránku a kostýmy. Keď snímka získala Oscara, stal sa z neho už riadny – sólový režisér. Ale hlavnými režisérmi filmu boli Ján Kadár a Elmar Klos,“ uvádza zaujímavé fakty Juraj Vrábel ml. Za roky, čo sa filmom zaoberá, pozbieral aj ďalšie historky z nakrúcania. „Pamätníci mi vraveli, že pán Kroner sa stavil s miestnymi rybármi, že má takú návnadu, ktorú koľkokrát hodí, toľkokrát chytí rybu. Proste, že na každé nahodenie mu ryba zaberie. A tak aj bolo. Stávku vyhral, no napokon za ňu nič nechcel. Tiež vraj chodil počas filmovačky na miestne kúpalisko, v rukách mal texty a opakoval si ich. A tunajší poľovníci slávneho herca pozývali do Drienice,“ opisuje Juraj Vrábel. Zaujímavé podrobnosti zistil aj o herečke Ide Kamińskej. „Keď videla, aká bude Lautmanka ošumelá starena, najprv rolu odmietla. Ale potom sa dala prehovoriť. Kamińska je Poľka pochádzajúca z Ukrajiny, z Odesy. Okrem toho, že bola herečka, bola aj riaditeľka židovského divadla vo Varšave, takže to vlastne bola Židovka. Vo filme, čo je veľmi vhodné, používa jidiš, nemecký dialekt európskych Židov a zároveň nepísaný jazyk Židov strednej Európy,“ vysvetľuje Juraj Vrábel.

Tabule ukazujú, kde sa filmovalo

Už pred pár rokmi vytvoril v Sabinove jeden z miestnych podnikateľov známy filmový obchod vdovy Lautmannovej. Je pekne upravený a kopíruje fasádu z Obchodu na korze. Pre poriadok však treba povedať, že obchod, ktorý vidíme vo filme, stál o pár metrov ďalej. Dom však zbúrali a dnes je na jeho mieste dvor s kvetmi. Tento fakt však čaru a atmosfére miesta neuberá. Začiatkom júla pridalo mesto k filmovému obchodíku a informačnému centru ďalšiu zaujímavosť. Na jedenástich miestach na námestí upevnili na zem kovové tabule pripomínajúce, že práve na týchto miestach nakrúcali oscarový Obchod na korze. To však nie je všetko. Na každej tabuli je originálny QR kód, a keď sa zosníma, zobrazí sa na displeji konkrétna scéna z filmu, ktorú na tom mieste nakrúcali. To je fakt super nápad! Autorom je Tomáš Miščík, Sabinovčan, ktorý ho predložil mestu na schválenie. „Rád vymýšľam interaktívne a edukatívne veci. Predtým som sa angažoval v cestovnom ruchu na regionálnej úrovni, pracoval som pre Krajskej organizácii cestového ruchu Severovýchod Slovenska ako marketingový manažér. Tam som získal vzťah k prešovskému regiónu. A keďže som na elektrotechnickej priemyslovke v Prešove študoval počítačové systémy a ich inovácie, mám k takýmto inovatívnym projektom blízko,“ hovorí Tomáš Miščík. Projekt nazvali Chodník Obchod na korze. Keď totiž idete od tabule k tabuli, akoby ste prechádzali pomyselným chodníkom cez oscarový film. Pre turistov chystajú aj papierovú mapu trasy chodníka. Elektronickú verziu trasy nájdete už dnes na www.chodnikobchodnakorze.sk. „Turisti, čo budú mať záujem, si môžu objednať aj sprievodcu, ktorý ich nielenže bude sprevádzať po filmovacích miestach, ale im aj porozpráva ďalšie zaujímavosti týkajúce sa filmu,“ upresňuje Tomáš Miščík. „Myslím si, že v Sabinov môžu byť radi, že sa film nakrúcal práve tu. V prenesenom význame tu máme teraz oscarové mesto, kulisy, v ktorých sa nakrúcal prvý československý film, ktorý získal Oscara. Je to unikátne,“ oduševňuje sa Tomáš.

- - Inzercia - -