Dnes je nedeľa, 08.december 2019, meniny má: Marína
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Jaroslav Dóczy: Otec ma od divadla odhováral

september 18, 2019 - 15:38
Divadlo Andreja Bagara v Nitre je vždy záruka vysokej kvality, profesionality a unikátnych umeleckých výkonov. O divadelných novinkách, nových predstaveniach, aj o zaujímavom programe sme sa rozprávali s jeho riaditeľom JAROSLAVOM DÓCZYM. Prezradil, čo chystajú k 70. výročiu divadla, aj ako sa snažia potešiť milovníkov tohto umenia. Pre Slovenku si zaspomínal aj na svojho otecka, legendárneho herca Jozefa Dóczyho.

Foto: Ramon Leško

V roku 2016 ste sa stali riaditeľom divadla, v ktorom dlhé roky hrával váš otec, legendárny herec Jozef Dóczy. S akými pocitme ste vstupovali do divadla?

V prvom momente som si spomenul, ako ma vždy odhováral od tejto myšlienky (smiech). Teraz vážne... Nech by povedal čokoľvek, určite by si prial, aby som pokračoval v tradícii rodiny, v ktorej dedko bol divadelný ochotník a z otca, ktorý bol vyučený obchodník a tiež začal hrať divadlo ako ochotník, sa nakoniec stal profesionálny herec. Ambíciu stať sa hercom som mal na strednej škole aj ja, ale vzhľadom na to, že som bol lenivý naučiť sa povedať „r“, ani som to neskúšal. V tom období sa totiž na tieto veci kládol veľký dôraz. Dnes si myslím, že už je na VŠMU väčšia benevolencia.

Bol by určite rád, akým spôsobom ste sa chopili funkcie. Divadlo má zaujímavé tituly a nadšených verných divákov. Teraz, po divadelných prázdninách, máte opäť plné ruky práce. Na čo sa môžu divadelní fanúšikovia tešiť v novej sezóne?

Kiež by sme mali k dispozícii ešte aspoň mesiac... Túto vetu som si vravel počas letných prázdnin deň čo deň. Ak ma stretol niekto známy alebo fanúšik divadla, tak mi položil otázku: „Užívate si prázdniny v divadle?“ To určite... Herci možno, ale ostatné zložky pracovali na príprave jubilejnej sedemdesiatej sezóny takmer rok a počas ostatných dvoch mesiacov sme finalizovali všetko, čo súviselo s dôstojnou oslavou výročia založenia povojnovej éry divadla v Nitre. Divákov čaká už v septembri obnovená premiéra muzikálu Tisícročná včela. Muzikál bol v repertoári divadla až do roku 2016, keď sa predchádzajúce vedenie rozhodlo ho stiahnuť a nahradiť muzikálom Povolanie pápež. Návrat Tisícročnej včely vhodne dopĺňa premiéry naplánované práve v nasledujúcej sezóne.

Prezraďte, aké ďalšie nové predstavenia pripravujete?

Milovníkov umenia čakajú štyri premiéry. V novembri bude premiéra súčasnej drámy izraelskej autorky Savyon Liebrecht Banalita lásky v réžii Mariána Pecka. Pre malých divákov i rodiny pripravuje režisér a scenárista Ján Luterán premiéru legendárneho príbehu Robin Hood. Bude v januári 2020. V roku 1979 uviedlo divadlo hru Dom Bernardy Alby v réžii Jozefa Bednárika. V sezóne 2019/2020 ponúkame nový text Anny Saavedra na motívy drámy Federica Garciu-Lorca, budeme to uvádzať pod názvom Dom. Záverečnou premiérou v sezóne bude divadelná adaptácia románu Jane Austinovej v réžii Ľubomíra Vajdičku Láska slečny Eliotovej.

K sedemdesiatemu výročiu chystáte aj zaujímavý galaprogram...

Áno, súčasťou sezóny bude veľký galaprogram k výročiu divadla s názvom – Už 70 rokov... Od Jánošíka k Pápežovi... Program bude zložený z muzikálových melódií, ktoré boli a sú v repertoári divadla. Predstavia sa v ňom súčasní aj bývalí herci divadla, zbor a balet Puľs. Nebudú chýbať projekcie, ktoré priblížia nielen históriu i jednotlivé osobnosti, ktorých meno je spojené s nitrianskym divadlom. Práve mená umelcov, čo pôsobili v Nitre a ktorí sa zapísali významne do histórie divadla, sme sa rozhodli zverejniť na večnú pamiatku vo foyer divadla. Ich mená budú vytesané do kameňa tak, aby návštevníkom vždy pripomínali históriu divadla. Prvých dvadsaťštyri mien významných umelcov bude vytesaných už začiatkom tejto sezóny. Pripravujeme aj knihu, ktorá mapuje sedemdesiat rokov života Divadla Andreja Bagara v Nitre. Kniha bude plná zaujímavostí, faktov, fotografií z histórie a súčasnosti divadla.

Počas vášho pôsobenia vo funkcii riaditeľa sa snažíte divákom ponúknuť popri kvalitnom repertoári aj rôzne iné zaujímavé umelecké akcie. Čo čaká divákov tento rok?

Od môjho nástupu v júli 2016 vytvárame podmienky aj pre paralelné aktivity v rámci projektu Otvorené divadlo, ktorý získal podporu odbornej komisie aj zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja. Snažíme sa pracovať najmä s mládežou a vytvárať si medzi mladými obecenstvo. Medzi najznámejšie aktivity nazývané Divadlo srdcom patria workshopy pre stredné a vysoké školy, diskusie po predstavení, tvorivé dielne, prehliadky zákulisia. Súčasťou sezóny budú aj výstavy. Najväčšiu pozornosť zrejme bude mať výstava k 70. výročiu divadla, výstava scénografií Františka Pergera, tematická výstava k výročiu Nežnej revolúcie a výstava Dom Bernardy Alby vtedy a dnes. Medzi podujatia v sezóne 2019/2020 radíme aj novinku – divadelné večery v zákulisí. V divadelnom bufete, ktorý bežne nie je prístupný verejnosti, chceme organizovať autorské večery, stretnutia s hercami, hudobníkmi a ďalšími zaujímavými ľuďmi, ktorí sú spojení s divadlom. Tradičnými aktivitami sú – noc divadiel, Silvester v divadle, ale aj prehliadka divadiel z Českej republiky a Slovenska s názvom Made in Czechoslovakia.

Divadlo má základňu verných fanúšikov. Ako sa im snažíte pobyt v divadle spríjemniť?

Väčšina divákov považuje návštevu Divadla Andreja Bagara za udalosť. Prichádzajú v spoločenskom oblečení, čím vzdávajú poctu umeniu, ktoré pre nich vytvárame. Práve pre nich sa snažíme zlepšovať služby tak, aby si popri diváckom zážitku z predstavenia odniesli príjemné spomienky na celý večer, od chvíle, ako vstúpia do divadla až po moment, keď budovu opustia. Pred rokom sme zaviedli vernostné karty, ktoré poskytujú stálym divákom mnohé výhody. Diváci si môžu za získané body kúpiť rôzne pamiatkové predmety divadla alebo získať zľavy na nákup vstupeniek.

Vráťme sa ešte k vašej rodine, kde ste zrejme získali svoju lásku k divadlu. Váš otec Jozef Dóczy bol len výnimočný a talentovaný herec. Aký bol v rodinnom kruhu?

V súkromí sme si otca veľmi neužili. Jeho denný režim v sezóne bol naplnený prácou. Ráno o deviatej na skúšku, po skúške cesta do Bratislavy na výrobu televíznej inscenácie, večer predstavenie v Nitre alebo na zájazde a tak dookola. Spoločný víkend bol väčšinou v nedeľu a najviac sme si ho užili cez prázdniny, pokiaľ práve nefilmoval. Cez divadelné prázdniny sa totiž väčšinou nakrúcali filmy. Jeho povolanie nám prinášalo výhody aj nevýhody. Výhodou bolo, že som napríklad nemusel chodiť do škôlky ráno o šiestej, ale až pred deviatou. Otec išiel na skúšku a cestou ma zaviedol do škôlky. V lete sme tiež niekedy išli s ním na filmovačku. On pracoval a my sme si užívali okolie, napríklad Vysoké Tatry. K nevýhodám by som zaradil to, že bol vyťažený, a tak sme nemali toľko príležitostí tráviť s ním voľný čas. Často mi priatelia alebo spolužiaci hovorili, že určite sa doma dobre bavíme, keďže otec zabáva obecenstvo, určite zabáva aj nás doma. Opak bol pravda. Netvrdím, že sme nepočúvali jeho vtipy a vtipné bonmoty, ale domov bol pre neho skôr oddychové miesto. Ak bol unavený a nebol vyspatý, bol často namosúrený a na vtipy priestor určite nebol (smiech). Čo sme vždy oceňovali, bolo jeho kulinárske umenie. Rád varil nielen povestný guláš, ale aj mnohé iné jedlá, dokonca piekol aj koláče.

K čomu vás rodičia v detstve viedli?

Odmalička mi vštepovali pokoru, slušnosť, zodpovednosť a ešte veľa dobrých vlastností. Samozrejme, jedna vec je mať tieto vlastnosti v sebe a druhá byť v čele inštitúcie, v ktorej musíte veľa vecí riešiť v prvom rade v prospech nej a nie v prospech jednotlivca. V divadle pracuje takmer stopäťdesiat pracovníkov. Ak prijímam rozhodnutie, určite nebude ideálne pre všetkých. Niektorí pochopia, že to tak musí byť, niektorí namietajú, že to malo byť inak. Ale o tom je manažment. Snažím sa robiť veci najlepšie, ako viem, nerobím veci „na prvú“ a skôr, ako sa rozhodnem, snažím sa dať dohromady čo najviac informácií z rôznych nezávislých zdrojov.

Vaša dcéra žije v zahraničí. Aj ona sa upísala divadlu?

Dcéra Linda má absolutórium hudobno-dramatického odboru na Súkromnom konzervatóriu v Nitre a ukončila tiež štúdium estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Divadlo jej učarovalo od malička. Navštevovala základnú umeleckú školu, kde sa venovala hre na klavíri a spevu. Práve v tejto oblasti dosahuje asi najlepšie výsledky. V súčasnosti býva vo Francúzsku a keďže sa venuje svojim deťom, snaží sa rozvíjať talent v speváckom zbore v Briey. Pred odchodom zo Slovenska vystupovala ako sólistka, ale aj ako súčasť rôznych zoskupení. Veľmi si cenila spoluprácu s japonským Artway duom, s ktorým sa predstavila v Nitre pred štyrmi rokmi. Je predpoklad, že keď jej deti vyrastú, bude sa hudbe venovať vo väčšej miere. V súčasnosti píše aj knihu o svojom dedkovi.

- - Inzercia - -