Dnes je pondelok, 21.október 2019, meniny má: Uršuľa
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Ľudový rezbár Ján Cundra z Kružľova: Cez drevo sa dotýkam Boha

október 02, 2019 - 14:58
Pred siedmimi rokmi náhle skolaboval a išlo mu o život. Našťastie sa mu podarilo dostať z najhoršieho. Z vďaky, že prežil, začal vyrezávať do dreva sväté obrázky. Ľudový rezbár JÁN CUNDRA z Kružľova v okrese Bardejov však nemyslí len na seba. Pre brata, ktorý bol chorý na rakovinu i pre ďalších bratových spolupacientov s onkologickým ochorením vyrezal podobizne Matky Terezy. Aby im dodal silu a vieru, že vyzdravejú.

Ján Cundra väčšinu života robil v lese ako pilčík, pílil stromy. Ťažká robota sa podpísala na zdraví, a tak je už päť rokov na invalidnom dôchodku. Vôbec sa však nenudí. Voľný čas venuje veľkej záľube – rezbárstvu. „Chodil som tri roky na učňovku, v hutných stavbách v Košiciach som sa učil za tesára. Tam sme sa však neučili rezbárstvu, ale ako urobiť drevenú strechu na dome a ako sa robí debnenie. Mňa však vyrezávanie do dreva zaujímalo od mladosti. Videl som a pozoroval deda ako robí hrable, poriská na sekery. K drevu som mal vzťah od detstva,“ vraví pán Cundra. No vyrezávanie nie je ľahké, človek sa do toho dostáva krok po kroku. Pán Cundra začínal s lesnými motívmi. So špeciálnym rezbárskym nožíkom vyrezával jelene, srnky, vtáčiky. Predlohu našiel v časopise Poľovníctvo. Obrázok obkreslil na drevo a pustil sa do vyrezávania. Potom sa dal na chalúpky – kompletne vyrezal z dreva dvanásť malebných dreveníc z kalendára.

Chorým vyrezal Matku Terezu

„V roku 2012 som skolaboval, no prežil som. Vtedy som si pomyslel, že to mi všetci svätí pomáhali. Preto som sa rozhodol vyrezávať obrázky s náboženským motívom. Keď ich robím, stále myslím na Boha. Myseľ mám – neviem, ako to mám povedať – jednoducho, akoby sa dotýkala Boha, je to pre mňa niečo také vznešené. Nemám na to slová, aby som vysvetlil, čo vtedy cítim,“ vraví ľudový rezbár, ktorý je pôvodom z obce Lenartov a do Kružľova sa prisťahoval kvôli práci a neskôr si tam kúpil dom. Na jeho obrázkoch nájdete Máriu, ako pod krížom opatruje ukrižovaného Ježiša. Jozefa, ako drží v náručí malého Ježiška, Ježiša s barančekom na rukách i svätú rodinu – Máriu, Jozefa stojacich pri Ježiškovi uloženom v jasličkách. Nadanie rezbára – samouka – si všimla aj jeho najbližšia rodina. „Prišiel za mnou brat Fero, ktorý trpel na rakovinu a poprosil ma, či by som mu do dreva nevyrezal obrázok Matky Terezy. Tento obrázok potom videli aj pacienti, s ktorými ležal na onkologickom oddelení, a poprosili ho, či by som aj pre nich nemohol vyrezať Matku Terezu. Povedal som si, prečo nie – veď sú to ťažko chorí ľudia, treba im pomôcť. Matka Tereza pomáhala chudobným, chorým,opusteným deťom. Je v tom veľká symbolika, dotklo sa to môjho srdca. A ja tú ženu veľmi obdivujem,“ vyznáva sa Ján Cundra.

Nahnevaný Jánošík i šperkovnice

A ako správny chlap si zaumienil, že do dreva zveční aj nášho národného hrdinu – Jánošíka. Toho však neobkresľoval z časopisov či pohľadníc. Sám si nakreslil predlohu – ako si predstavoval hôrneho chlapca, zbojníka. „Nedarilo sa mi ho nakresliť. Prerábal som, skúšal do nekonečna. Podaril sa mi taký nazlostený Jánošík. Prečo som mu dal taký výraz, neviem,“ hovorí.

Ľudový rezbár z východného Slovenska však myslí aj na ženy. Pred niekoľkými mesiacmi si povedal, že skúsi vyrobiť drevené šperkovnice. „Nikto ma to neučil, videl som to na internete, tak som sa do toho pustil. Jednoducho som to vyskúšal.“ Na šperkovnice používa tmavé drevo z orecha, z jaseňa, z javora. No, nie je to len tak, že zoberie kus dreva a hneď ide vyrezávať. Drevo, ktoré chce spracúvať, musí najprv nechať tri roky schnúť. Každá šperkovnica je originál, neurobí dva rovnaké kusy. „Motívy a vzory na zdobenie šperkovníc ,kradne' manželke z knihy o vyšívaní. S niektorými sa veru poriadne potrápim. Napríklad vyrezať holúbkov mi trvá aj jeden deň. Zhotoviť celú šperkovnicu zaberie dva dni aj týždeň. Podľa toho, koľko sa tomu venujem. Z každého výrobku mám nesmiernu radosť. Šperkovnice, čo som doteraz urobil, som podaroval manželkinej sestre a kamarátovej manželke,“  hovorí. Na to, aby začal svoju tvorbu predávať, nemá možnosti ani kontakty. Do bratislavského ÚĽUV-u je to z bardejovského okresu poriadne ďaleko. Svoje výrobky však už prezentoval na výstave v Bardejove a tiež na festivale doma – v Kružľove alebo v blízkom Gaboltove počas „odpustu“.

Drevu vdýchne dušu

Spod jeho šikovných rúk „vychádzajú“ aj rôzne drevené riady – misky, lyžice,  varešky. „Po dokončení ich napustím jedlým olejom, repkovým alebo slnečnicovým. Potom sa môžu pokojne aj umývať. Drevené riady používame na halušky s bryndzou, pokojne nimi a z nich jeme,“ vysvetľuje. Prečo nie, veď v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí podávajú bryndzové halušky tiež v drevených korýtkach a turistom to prezentujú ako náš unikát. Pánovi Cundrovi prioritne nejde o to, aby na svojich dielkach zarábal. Robí ich z pasie, z vášne. „Je úžasný pocit, keď zoberiem drevo do ruky. Ako keby som sa hral s malým dieťaťom a dával mu všetku lásku. To drevo, z ktorého vyrezávam, sa vlastne malo zničiť, malo zhorieť v peci. Ja mu vdýchnem dušu, oživím ho. Drevo je  úžasný a dokonalý materiál,“ hovorí ľudový rezbár Ján Cundra.

- - Inzercia - -