Dnes je streda, 11.december 2019, meniny má: Hilda
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Peter Kočiš: S rozvodom som sa nevedel vyrovnať

október 07, 2019 - 10:43
„Pred časom som prežil turbulentné obdobie, rozvod ma veľmi trápil a nevedel som sa s ním vyrovnať. Rodina pre mňa znamenala vždy veľa a znamená doteraz,“ tvrdí herec a moderátor PETER KOČIŠ. V otvorenom rozhovore hovorí aj o hereckej profesii, moderovaní pre politikov, ale aj o tom, čím ho zaujala súčasná partnerka Mirka.

Foto: Ramon Leško

Diváci vás mohli vidieť v jednej epizóde seriálu Deluxe. Čím vás zaujal scenár?

Zaujal ma konkrétny diel, ktorý som nakrúcal. Príbeh sa mi zdal zaujímavý, spolupráca s režisérom Ivanom Holubom bola veľmi fajn. To, aký to malo výsledok, je už na posúdení divákov.

Je pre vás podstatné nakrúcať seriály? Je dôležité, aby vás okamžite zaujal scenár?

Pravdepodobne všetci herci by chceli účinkovať len v super filmoch s oscarovými ambíciami, no nie je to možné. Pri rozhodovaní je pre mňa dôležité, aký je scenár a s kým idem robiť. Samozrejme, sú rôzne typy seriálov, či už na dennej báze alebo seriály, ktoré sú uzavretým cyklom. Ten druhý typ je pre mňa zaujímavejší. Mal som veľké šťastie, že Tajné životy, v ktorých som účinkoval, boli jeden z top seriálov. Hral som veľmi zaujímavú negatívnu postavu, ktorá zarezonovala u divákov aj u kritiky. Napokon, za postavu Alexa Fischera som získal aj ocenenie Igric. Podobný typ seriálov by som mohol nakrúcať každý rok... (smiech)

Veľa príležitostí máte aj na Novej scéne. Hráte v predstaveniach Rozum a cit, Mamma Mia, Mária Terézia a aj muži majú svoje dni. Čím je pre vás pôsobenie na tejto scéne zaujímavé?

Mnohí herci vám povedia, že divadlo je pre nich srdcová záležitosť aj keď možno neprináša takú veľkú popularitu. Na Novej scéne som v podstate začínal. Som veľmi rád, že Nová scéna popri muzikáloch uvádza na javisku aj komédie. Teším sa a vážim si, že som stále akoby externo-interný člen tejto scény a dostávam príležitosti hrať. No mám aj iné pekné divadelné príležitosti. V Divadle komédie účinkujem v predstavení Horúca sprcha a vo Wüstenrote sa už roky hrá komédia Šialené nožničky, ktoré boli predtým na Novej scéne. Divadelnú prácu mám naozaj rád. Rád si v divadle aj zaspievam. Nechcem tvrdiť, že som skvelý spevák, no verím, že som všetky svoje spevácke vystúpenia zvládol. Mám rád aj muzikál Matúš Čák Trenčiansky, s ktorým aktuálne vystupujeme po Slovensku.

Dostali ste hereckú príležitosť aj v pripravovanom pokračovaní seriálu o Márii Terézii. Čím vás oslovila práca na tomto výpravnom projekte?

Dá sa povedať, že mám za sebou „české“ leto. V tomto roku som účinkoval v troch filmoch. S Karlom Janákom sme robili rozprávku Princezná a polovica kráľovstva a zahral som si aj vo filme Davida Ondříčka Zátopek. A spolupracoval som aj na dvoch dieloch o Márii Terézii. Stvárňujem muža z významného portugalského rodu, ktorý bol na dvore Márie Terézie v čase, keď bola malá. Bol jej vychovávateľom a tútorom. Keď bola staršia, vrátil sa na dvor a bol dokonca titulovaný ako tajný cisársky radca, ktorý mal u Márie Terézie každodennú audienciu. Stál vraj za mnohými jej reformami. Bol to človek, ktorý jej mohol povedať aj negatívne veci, dôverovala mu a mali medzi sebou veľmi blízky priateľský vzťah. Túto rolu som si veľmi užil a spolupráca s produkciou bola asi jedna z najlepších, aké som kedy zažil.

Spomínali ste, že sa cítite skôr ako individualista. Znamená to, že dávate prednosť samote pred veľkými partiami?

Čo sa týka tej individuality, myslel som to skôr v zmysle, že nie som členom veľkých partií, ktoré si navzájom dohadzujú kšefty. V tomto smere som skôr samostatná jednotka. Tým však nechcem povedať, že nemám žiadne kontakty. Keďže v televíznom biznise sa pohybujem vyše štyridsať rokov a v divadelnom viac ako tridsať, mám dosť priateľov z hereckej brandže, ktorých mám rád. Nikto však nemôže očakávať, že budem so všetkými vychádzať a so všetkými si aj rozumieť. Ani ja sám zrejme nie som typ, čo vyhovuje všetkým.

Začínali ste ako detská hviezda. Kto vám pomáhal zostať pri zemi?

Určite to vychádza z rodinného prostredia a zázemia, ale aj z ľudí, ktorých má človek okolo seba, teda kamarátov. Je to však dané aj dobou. Keď som začínal, bol som známy detský televízny, filmový a rozhlasový herec. Keď však spomínam na tie časy, rozhodne z nás vtedy nerobili také hviezdy, ako sa to robí dnes. Dnes stačí, že sa objavíte trikrát na titulke nejakých bulvárnych denníkov a už ste celebrita... Niekoho označujú za hviezdu, hoci to nie je podmienené tým, že ten človek v televízii, vo filme alebo na divadelných doskách aj reálne niečo dokázal... Pozerám sa na to s miernym dešpektom. Samozrejme, sú ľudia, ktorí si označenie talentovaných, dobrých a šikovných zaslúžia, no rozhodne ich je menej ako tých, čo sú takto prezentovaní.

Máte za sebou mnohé herecké a moderátorské skúsenosti. Je niečo, čo v kariére ľutujete?

Nič neľutujem. Samozrejme, aj mne sa stalo, že som sa objavil v projektoch, ktoré možno nepriniesli správny efekt alebo neboli také kvalitné, ako som očakával. Nedá sa povedať, že by som niečo ľutoval a bil si hlavu o múr. Na niektoré veci som hrdý, iné by som s odstupom času možno odmietol. Každou skúsenosťou by sme sa mali stať rozumnejšími a azda i rozšíriť si obzor.

Viete si predstaviť, že by ste v budúcnosti prijali ponuku od politickej strany?

Vždy záleží na okolnostiach. Čakal som, kedy sa ma na to opýtate (smiech). K tejto téme z minulosti som sa už niekoľkokrát vyjadril. Som herec, no rovnako i moderátor a táto práca ma živí. Navyše, už nie je tajomstvo, že som v tom období prechádzal v súkromí ťažkým obdobím. Niekto sa v takej situácii uzatvára, ja sa asi podvedome zavaľujem prácou. Ale k môjmu rozhodnutiu poviem len toľko – mojím priateľom bol aj je Marek Maďarič, ktorého prácu pre kultúru som si vždy vážil a aj to bol jeden z dôvodov, aby som ponuku vtedy prijal. Koniec-koncov, tento rok ma na spoluprácu oslovili opäť, ale odmietol som. Vždy som sa rozhodoval a budem sa rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia. Nikto nemá výhradné právo určovať, čo a s kým máme robiť, ani čo si máme myslieť. Niektoré výstupy mojich kolegov sa mi tiež nemusia páčiť, no nikdy by som si nedovolil ich hodnotiť, pretože nepoznám dôvody, prečo to urobili. Navyše, nemám pocit, že by som svojou prácou niekomu ublížil. Pre mňa je hlavné kritérium, aby som prácu odviedol najlepšie, ako viem.

Do akej miery je pri vašej profesii dôležité stabilné a harmonické súkromie?

Myslím si, že u každého človeka je asi najdôležitejšie rodinné zázemie. Pred časom som prežil turbulentné obdobie, rozvod ma veľmi trápil a nevedel som sa s ním vyrovnať. Rodina pre mňa znamenala vždy veľa a znamená doteraz. No, ale život prináša aj takéto situácie. Každý, kto tým prešiel, vie, o čom hovorím. Ja som rozvod niesol ťažko. Je však podstatné, aby dvaja ľudia spolu komunikovali aj po rozvode. Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhali vtedy a pomáhajú mi aj dnes. Aj keď, samozrejme, je to iná situácia, ako keď som bol s dcérami a s exmanželkou každý deň. Človek si na to musí zvyknúť a prispôsobiť sa situácii. Som rád, že dokážeme komunikovať na relatívne normálnej úrovni.

Odborníci tvrdia, že rozvod je podobná životná situácia, ako keď nám niekto zomrie...

Prirovnáva sa to k tomu a je to podobné, lebo prichádzame o niečo, čo sa vo väčšine prípadov už nedá vrátiť...

Aké máte vzťahy s dcérami? Čomu sa venujú?

Myslím si, že vzťahy máme fajn. Terezka mala nedávno dvadsať rokov. Je to dospelá dáma, ktorá žije svoj život. Má svoje radosti a starosti. Študuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. S mladšou Sárou sa vídavam častejšie. Študuje na gymnáziu a má talent na tanec. Nestretávam sa s dcérami tak často, ako by som si želal, ale teším sa, že sa vídame. Sledujem, samozrejme, ako sa im darí a som na ne pyšný. Sú to moje zlatíčka.

Už nie je tajomstvo, že máte po boku novú partnerku. Čím si vás Mirka získala?

Je to veľmi príjemná, pekná a vyzretá žena. Mirku som spoznal po vyše roku od momentu, keď už som vedel, že s exmanželkou pôjdeme od seba. To, že by bola Mirka príčinou môjho rozvodu, sú nezmysly. Mali sme už termín rozvodového konania a až v tom čase sa po mojom boku začala objavovať Mirka. Hoci zo začiatku sme boli len priatelia. Bola mi oporou v neľahkom období. Nepredstavoval som si to tak, že teraz budem celý život sám a budem smutne pozerať do steny. Mirka je žena, ktorú si vážim, je šikovná, sebestačná a veľmi inteligentná. Vie, čo od života chce. Sme spolu šťastní a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Aké hodnoty sú pre vás vo vzťahu podstatné?

S pribúdajúcim vekom človek zisťuje, že úplne najdôležitejšia je tolerancia. Nikto z nás nie je dokonalý. Každý má svoje chyby. Musíme akceptovať partnera. Na druhej strane nie je dobré sa vo vzťahu úplne podriadiť. Potom už totiž popierame seba. Je však podstatné vo vzťahu prejavovať tomu druhému lásku a úctu. Pribúdajúce roky môžu priniesť aj určitú nudu či stereotyp, toho sa treba vyvarovať. Treba si vedieť priznať aj svoje chyby. Ak to však vo vzťahu ďalej nejde a problémy sú neriešiteľné, treba mať silu vedieť odísť, aj keď to nikdy nie jednoduché.

Hovoríte, že vzťah s Mirkou sa začal priateľstvom. Cítite aj zamilovanosť?

Určite áno. Tá zamilovanosť je už však iná, ako keď má človek dvadsať rokov. Vzťah a spôsob lásky je na inej úrovni. Je to prirodzené určitému veku a skúsenostiam.

Zažili ste pekné časy aj neľahké obdobia. Zmenil sa váš rebríček hodnôt?

Hovorí sa, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Človek začne niektoré situácie s odstupom času vnímať inak. Ak sa chceme poučiť, musíme všetko prežiť na vlastnej koži. Hoci sa hovorí, že – hlupák sa učí na vlastných chybách a múdry na chybách iných – myslím si, že to neplatí. Darmo budete niekomu hovoriť o ťažkej situácii, kým ju sám nezažil. Ťažko môžu v takých situáciách ostatní radiť. Každá situácia by nás mala niekam posunúť a je dôležité, aby nás posúvala správnym smerom. Nepríjemné situácie by z nás nemali spraviť len smutných, nedôverčivých a zatrpknutých, hoci nie je to vždy jednoduché. Každý z nás zrejme prešiel obdobím, keď mal pocit, že život je nanič. Treba sa však z toho vyhrabať a mať okolo seba ľudí, ktorí pomôžu. A práve v takých momentoch si možno uvedomíme, čo je v živote naozaj dôležité.

Nedávno Peter Batthyány priznal, že v ťažkom období navštívil psychológa. Máte podobnú skúsenosť?

Áno a nehanbím sa za to. Bol som si párkrát sadnúť u psychológa. Je to pozitívne v tom, že človek môže povedať, čo ho ťaží. Vyrozpráva sa z určitej situácie, no návod na dobrý život asi nikto nedá. Myslím si, že je to jedna z etáp môjho života, ktorá mi priniesla v čase, keď som sa cítil mizerne, aspoň trochu úľavy a potrebný odstup. Aj napriek neľahkému obdobiu som pochopil, že treba ísť ďalej, lebo mám okolo seba ľudí a príležitosti, ktoré dajú zmysel môjmu životu.

Máte hektickú prácu. Ako oddychujete?

Snažím sa veľa športovať. Pred tromi rokmi mi síce operovali koleno, lebo som si odtrhol pravý krížny väz. Musel som podstúpiť kompletnú plastiku a dnes lyžujem menej ako kedysi. Odjakživa sa o mne vie, že som vášnivý tenista. Už takmer dvadsať rokov mám skvelú partiu, s ktorou chodievam hrávať každý pondelok a piatok hokej. Občas idem na bicykel, alebo si zaplávať. Keď sa podarí, chodím veľmi rád k moru. Som taký slnečný typ, ktorý miluje slnko a more. Rád čítam a pozriem si dobrý dokument. Mojou srdcovkou sú oblasti histórie a vesmír. Okrem toho si veľmi rád pospím aj na gauči a vôbec sa za to nehanbím (smiech).

- - Inzercia - -