Dnes je streda, 13.november 2019, meniny má: Stanislav
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Tak odpočívajú slávni

október 30, 2019 - 14:58
Je čas dušičiek a všetci sa chystáme na hroby blízkych. Pri tejto príležitosti sme sa pozreli, kde a ako odpočívajú slávni a známi Slováci. Našli sme veľkolepé pomníky, ale aj jednoduché náhrobné kamene a moderné a originálne umelecké diela.

Ladislav Chudík

Bard divadla má pamätník na Hájnom grúni

Urna s hercovým popolom je uložená v hrobe jeho rodičov na Martinskom cintoríne v Bratislave. No posledným želaním legendárneho herca bolo po smrti splynúť s rodiskom, s dedinou Hronec, ktorý od detstva miloval. Želanie mu manželka Alena splnila a spolu s hercovými kolegami rozsypala časť popola v nádhernom prostredí – na malebnom vrchu nad dedinou. Aj keď celý život prežil v Bratislave, napokon spočinul aj na mieste, kde sa narodil. No nezostalo len pri rozsypaní popola. Manželka sa s vedením obce dohodla, že tomuto bardovi hereckého umenia postavia na Hájnom grúni originálny pomník. Súsošie z kameňa a ocele autora Matúša Jančuru, ktoré vlani slávnostne odhalili, tvorí desiatka navzájom pospájaných scenárov. Vyzerá to, akoby tancovali vo vetre alebo akoby v nich niekto listoval. Na každom je názov konkrétneho divadelného predstavenia, televíznej inscenácie alebo seriálu. Nechýba legendárna Nemocnica na okraji mesta, Kapitán Dabač, Polnočná omša, Vlčie diery... Tituly, ktoré herca preslávili. Ladislav Chudík nás opustil v roku 2015 vo veku 91 rokov.

Marián Zednikovič

Nezabudnuteľný kráľ komikov

Kráľ komikov – herec, čo rozosmieval dospelých i deti, má skutočne originálny pomník na bratislavskom Martinskom cintoríne. Namiesto kameňa je vytvorený z dreva a zo skla. Čelná doska pôsobí ako umelecké dielo, čo sa k umelcovi iste hodí. Marián Zednikovič zomrel vo veku nedožitých 56 rokov, prehral boj s rakovinou lymfatických uzlín. Vyštudovaný herec začínal v trnavskom Divadle pre deti a mládež, kde úspešne stvárnil roly ako Nevedko a Tom Sawyer. V roku 1980 prešiel do Bratislavy na Novú scénu. Zakladal Divadlo Astorka 90. Nezabudnuteľný bol Marián Zednikovič ako sluha James z kultovej komédie Lord Norton, v ktorej zažiaril so Stanom Dančiakom.

 

Jozef Kroner

Nezabudnuteľná legenda umenia

Navždy nás opustil pred dvadsaťjeden rokmi, vo veku nedožitých sedemdesiatštyri rokov. Ako jediný zo slovenských hercov má na konte oscarový film – Obchod na korze. Jeho herecký výkon bol nezabudnuteľný – pravda, aj v ostatných rolách. Akoby ani nemal slabé okamihy vo svojich výkonoch. Všetci si ho pamätáme ako zbojníka Pacha, sváka Ragana či Adama Krta v Rysavej jalovici a nesmieme zabudnúť na jeho Martina Pichandu v televíznom seriáli  Tisícročná včela. Na začiatku však bol jeho Kubo a veta Anča, ja mám nožík sa stala legendárna. Pokojne možno povedať, že je to velikán slovenského herectva. Mal charizmu, originálny herecký výraz i farbu hlasu, podľa ktorej sme ho vždy spoznali. Málo je známe, že americkí kritici ho prirovnávali k legendárnemu Charliemu Chaplinovi. U nás doma ho vyhlásili za herca 20. storočia. Jeho veľkým hobby bolo rybárčenie a napísal o tom aj knihy. Kroner pochádzal z dvanástich detí, herectvo nikdy neštudoval. Začal hrávať v ochotníckych súboroch, väčšiu časť svojej profesionálnej kariéry zasvätil Činohre Slovenského národného divadla. Na Kysuciach mu postavili drôtenú sochu v životnej veľkosti. Kronerovou manželkou bola herečka Terézia Hurbanová-Kronerová, umrela len rok po manželovej smrti. Jozef Kroner je spolu s manželkou pochovaný v bratislavskom Slávičom údolí.

 

Hollý verzus Štúr

Dvaja velikáni

Zaujímavé je porovnanie hrobov dvoch národovcov – Hollého a Štúra. Kým Ján Hollý – básnik a kňaz, má pomník vyzdobený v duchu dobovej architektúry, Ľudovít Štúr v Modre odpočíva pod moderne poňatým pomníkom. Hrob Jána Hollého nájdete v obci Dobrá Voda v okrese Trnava. Nad hrobom bol vďaka zbierke v roku 1854 odhalený pomník. Po Jánovi Hollom, ktorý písal v bernolákovčine, zostalo rozsiahle dielo, eposy Svätopluk, Cyrilo-Methodiada a Sláv. Najtvorivejšie obdobie prežil na fare v Maduniciach, kde začal s prekladmi antických autorov a pokračoval vlastnou tvorbou. Po požiari fary v Maduniciach odišiel na Dobrú Vodu, kde sa uskutočnila aj pamätná návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu a kde Hollý požehnal štúrovcom uzákonenie spisovnej slovenčiny. Umrel v roku 1849. O päť rokov, keď mu odhalili pamätník, bol prvým rečníkom práve Ľudovít Štúr. A navyše je Štúr aj autorom epitafu, ktorý končí takto: „Odpočinok v Dobrej samotách mám zas vody chladný, rád z toho, len že ležím v národa lône milom.“

Náhrobné miesto Ľudovíta Štúra, ako ho poznáme v súčasnosti, je v Modre a bolo odhalené v roku 1964. Práce ukončili osadením sochy s názvom Slovenská jar na podstavec nad mramorovou platňou. Socha dievčaťa s rozkvitnutou ratolesťou v rukách je dielom akad. sochára Jozefa Kostku. Rozkvitnutá ratolesť predstavuje spisovnú slovenčinu. Náhrobný areál Ľudovíta Štúra v Modre bol v roku 1991 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, bol kodifikátorom slovenského spisovného jazyka.  Na jeho pohreb v roku 1856 prišlo skoro tisíc ľudí. Pochovával ho jeho najvernejší druh a spolubojovník Jozef Miloslav Hurban a modranský evanjelický farár Daniel Minich. Štúra pochovali na najčestnejšom mieste, po ľavej strane hrobu jeho staršieho brata Karola. Pôvodný pomník Ľudovíta Štúra dali komunisti odstrániť. Dôvodom vraj mal byť okrúhly reliéf, predstavujúci najstarší slovenský kresťanský a národný symbol – dvojkríž na trojvrší. Iné tvrdenie hovorí, že to bolo kvôli tomu, že Štúrovi chceli postaviť dôstojnejší pomník a tiež vraj preto, že na pôvodnom pomníku mal uvedený nesprávny dátum narodenia – 22. október 1815. Podľa zápisu v matrike v Uhrovci sa narodil  29. októbra 1815.

- - Inzercia - -